Ako aquaplaningu predchádzať, ako sa zachovať, keď už nastane, a kto vlastne nesie zodpovednosť za škodu, ktorá pri ňom vznikne?
Čo je aquaplaning
Aquaplaning vzniká vtedy, keď auto vojde do súvislej vrstvy vody na vozovke. Stačí pritom vrstva len okolo 5 mm. Pneumatiky nedokážu drážkami dezénu odviesť dostatočné množstvo vody spod behúňa, medzi pneumatikou a vozovkou sa vytvorí takzvaný vodný klin, kolesá stratia kontakt s vozovkou a auto sa môže stať neovládateľným (nereaguje na plyn, brzdu ani na pohyb volantom).
Riziko aquaplaningu rastie predovšetkým pri:
- vysokej rýchlosti,
- jazde vo vyjazdených koľajach, kde sa voda hromadí,
- zlom stave pneumatík (opotrebovaný alebo plytký dezén),
- nedostatočne nahustených pneumatikách, ktoré horšie odvádzajú vodu.
Zákonom povolené minimum 1,6 mm dokáže odviesť len asi 14 % vody spod pneumatiky. Až pneumatiky s dezénom okolo 4 mm dokážu odviesť 70 až 80 % vody, preto sa oplatí meniť pneumatiky skôr, než sa dostanú na zákonnú hranicu opotrebenia.
Ako aquaplaningu predchádzať
- Prispôsobte rýchlosť podmienkam – v silnom daždi vždy jazdite pomalšie.
- Vyhýbajte sa mlákam a vyjazdeným koľajam – ak je to bezpečné, radšej prejdite suchšou časťou vozovky.
- Nepoužívajte tempomat – v daždi potrebujete mať plnú kontrolu nad plynom.
- Vyhýbajte sa prudkým manévrom – náhle brzdenie, radenie či zatáčanie môže na mokrej ceste viesť k šmyku.
- Kontrolujte tlak a stav pneumatík – nedostatočne nahustená alebo ojazdená pneumatika zvyšuje riziko.
- Sledujte predpoveď počasia a podľa nej si naplánujte trasu aj čas jazdy.
Ako sa zachovať, keď už aquaplaning nastane
Najdôležitejšie je zachovať chladnú hlavu.
- Nebrzdite prudko – šliapnutie na brzdu môže situáciu ešte zhoršiť.
- Uberte plyn – prípadne zaraďte neutrál (pri manuálnej prevodovke) alebo len pustite plyn (pri automatickej). Nechajte auto zotrvačnosťou spomaliť.
- Držte volant v priamom smere jazdy – korigujte ho len jemne. Prudké pohyby môžu spôsobiť náhlu zmenu smeru, keď sa pneumatiky opäť dotknú vozovky.
- Až keď auto citeľne spomalí a kolesá znovu získajú kontakt s cestou, môžete opatrne začať brzdiť.
Kto nesie zodpovednosť a preplatí škodu poisťovňa?
Povinné zmluvné poistenie (PZP) škodu spôsobenú aquaplaningom nepokryje, keďže kryje len škody spôsobené iným účastníkom, nie škody na vašom vlastnom vozidle. Pri nehode spôsobenej stratou kontroly nad vozidlom kvôli vode na vozovke prichádza do úvahy predovšetkým havarijné poistenie.
Ani havarijné poistenie však nemusí byť automatickou zárukou plnej úhrady škody. Poisťovňa pri posudzovaní takejto škody skúma predovšetkým:
- stav pneumatík – ak mali nedostatočný dezén alebo boli v zlom technickom stave, poisťovňa môže plnenie krátiť alebo úplne zamietnuť,
- spôsob jazdy – ak vodič vedome vošiel do rizika, napríklad rýchlosťou nezodpovedajúcou stavu vozovky alebo do zjavne zaliateho úseku,
- okolnosti vzniku škody – najmä pri brodení cez zatopený terén sa poisťovňa vždy pýta, prečo sa vodič rozhodol do vody vôbec vojsť.
Inými slovami, ak sa preukáže, že ste do rizika vošli vedome a jazdu ste neprispôsobili podmienkam na ceste, poisťovňa má právo poistné plnenie znížiť, prípadne ho úplne odmietnuť, a to aj napriek tomu, že máte havarijné poistenie riadne uzavreté.
Naopak, ak k aquaplaningu došlo pri primeranej rýchlosti, na technicky vyhovujúcom vozidle a v dôsledku nepredvídateľného množstva vody na vozovke, ide o klasickú poistnú udalosť, ktorú havarijné poistenie kryje. Ak chcete zistiť, aké možnosti krytia ponúkajú jednotlivé poisťovne, porovnajte si havarijné poistenie jednoducho na Superpoistenie.sk.
Najlepšou ochranou pred aquaplaningom je však opatrná jazda a auto v dobrom stave. Pomôžu najmä kvalitné pneumatiky s dostatočným dezénom, správny tlak v pneumatikách a zníženie rýchlosti počas dažďa, a to aj pod hranicu maximálnej povolenej rýchlosti. Nikoho tým neobmedzíte, práve naopak, ochránite seba aj ostatných účastníkov premávky.
Zdroj foto: New Africa / Adobestock.com
