„Čo by bolo keby“ rozhovor s tanečníkom Erikom Weissom

• „Čo by bolo keby“ rozhovor s tanečníkom Erikom Weissom

Štýlu, ktorý si svojich stúpencov tvrdo vybojoval a hrdo sa stavia za nepriateľskú líniu a čelí odozvám ktoré búrajú morálku. Štýlu, ktorý svojou jedinečnosťou získava srdcia mladých ľudí na celom svete už dlhé desaťročia a je často nazývaný aj oporným bodom chudoby... oporným bodom  tých, ktorý sa už nechcú utápať a aj keď k nim život nebol vždy prívetivý,  vedeli si aj v tom mále nájsť to svoje... to, čo rozbúši srdcia a rozvášni davy. Reč je o babách a chalanoch,  ktorí  berú čo príde a za to málo sa zatvárajú do štúdia a tvoria rečou davu ktorý píše básne. Básne, ktoré potia krv a tá kropí vášeň entuziazmu...  “ preto je aj hudba tým, čím je.“  Nadýchajte sa otázok a odpovedí ktoré napísali skúsenosti,  čas,  prebdené noci a roky ktoré ako spätný uzáver šľahajú bičom ktorý páli a trestá tých,  ktorý sa kedysi smiali no teraz sa len utápajú v spomienkach a predávajú bagety... 
            Cíť a dýchaj!  -dýchaj,  lebo stratené územie môžeš získať  vždy,  ale stratený čas nikdy...

                                                                                                                     robo

Robo:  Weissko,  čo si myslíš – aký je tvoj názor na Rap, na tvorbu dnešných umelcov, ich názory na zmyselnosť textov a na podstatu ich diel?
Weissko: Široká verejnosť nemá rada Rap hlavne kvôli vulgárnym slovám ktoré sa v ňom často (niekedy až veľmi často) opakujú.. A preto by si mali raperi položiť otázku pre koho robia hudbu?... Či chcú preraziť u širokej verejnosti alebo či si chcú udržiavať svoj „underground?“ Ja osobne dnes už skoro vôbec nevidím zmyselnosť textov „skoro“ v žiadnom hudobnom štýle :D – asi tak !

........

CELÝ ROZHOVOR NA WWW.BOMBING.SK . ....