Prieskum, ktorý realizovala Európska komisia odhalil, že až jednej štvrtine Európanov by nebolo príjemné mať za suseda Róma. Ten istý prieskum priniesol zistenie, že viac ako polovica opýtaných Rómov bola v minulom roku aspoň raz nejakým spôsobom diskriminovaná.
Správa Európskej komisie z roku 2008 potvrdzuje, že Rómovia čelia hlboko zakorenenej exklúzii a diskriminácii, pričom sú často a v intenzívnej miere vystavení chudobe.
Ambasádor Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a rómsky aktivista Vladimír Sendrei hovorí o neľahkom postavení Rómov v slovenskej spoločnosti. „Tých problematických oblastí je množstvo, či už je to socializácia, vzdelávanie, zamestnanosť, či prístup k zdravotnej starostlivosti.“ V. Sendrei vidí riešenie v otvorenej celospoločenskej diskusii a v obojstrannej komunikácii. „Rómovia sa často spomínajú len v negatívnych súvislostiach. Už menej sa hovorí o nesmierne bohatej kultúrnej a ľudskej sile Rómov. To je práve to, čo treba zmeniť. Žijeme v Európe 21. storočia a myslím, že dozrel čas, aby sa aj naša spoločnosť stala otvorenejšou a tolerantnejšou,“ uzatvára V. Sendrei.
Sociálna núdza
Diskriminácia na pracovných trhoch spojená zo všeobecne slabou úrovňou vzdelania, nedostatkom základných spôsobilostí a skúseností, má za následok vysokú nezamestnanosťou Rómov.
Ohrozené sú najmä rómske ženy. Ich problémom často býva diskriminácia a vydieranie. Často musia prijať zle platenú, nelegálnu prácu, čo znamená, že sa musia zaobísť bez sociálnych výhod ako sú dôchodky, či platená práceneschopnosť.
Nedostatok ekonomických príležitostí a nízke mzdy privádzajú mnohých Rómov do stavu sociálnej núdze. Zlé podmienky na bývanie a diskriminácia na trhu s nehnuteľnosťami taktiež napomáhajú procesu vytláčania Rómov na okraj spoločnosti.
Zdravotné problémy a neprimeraný (nepostačujúci) prístup k zdravotníckym službám patria tiež medzi kľúčové problémy, ktorým musia Rómovia čeliť. Výskum týkajúci sa nepomeru v zdravotnej starostlivosti poukazuje na fakt, že o 10 až 15 rokov bude očakávaná dĺžka života u Rómov nižšia ako je tomu u väčšiny populácie.
Opatrenia pre Rómov
Na prvom Európskom rómskom summite v Bruseli v roku 2008 sa zúčastnilo viac ako 500 delegátov. Kľúčovým záverom zasadnutia Rady EÚ v decembri 2008, ktorá nasledovala po prvom Európskom rómskom summite bolo vytvorenie Európskej platformy pre rómsku inklúziu. Platforma zahŕňa aktívnu participáciu rómskych skupín a podnecuje výmenu skúseností so začleňovaním Rómov do spoločnosti naprieč členskými štátmi EÚ. Táto platforma pomôže vytvoriť racionálnejšie a efektívnejšie politické procesy na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni.
Platforma vyvinula desať spoločných základných princípov začleňovania Rómov. Ich cieľom je usmerniť členské štáty EÚ pri príprave a implementácii politík a projektov pre podporu rómskej inklúzie.
- konštruktívne, pragmatické a nediskriminačné politiky
- výslovné, ale nie výhradné zameranie
- medzikultúrny prístup
- zameranie na plné začlenenie Rómov do väčšinovej spoločnosti
- zohľadnenie rodového hľadiska
- prenos politík osvedčených v praxi
- využitie nástrojov Spoločenstva
- zapojenie regionálnych a miestnych orgánov
- zapojenie občianskej spoločnosti
10. aktívna účasť Rómov
Inovatívnym prístupom, ktorý pomáha riešiť známe problémy je “explicitné, ale nie exkluzívne zameranie.” Znamená, že ak sa používajú štandardné nástroje, ako napríklad Európsky sociálny fond, Rómovia by nemali byť vyberaní na základe ich etnickej príslušnosti. Programy by mali byť zamerané na zlepšovanie životných podmienok Rómov, ako aj tých, ktorí musia čeliť podobným podmienkam, ako napríklad imigranti, členovia etník, či marginalizované skupiny spoločnosti.
Iným inovatívnym nástrojom je zachovanie, resp. presadzovanie „medzikultúrneho prístupu,” ktorý zdôrazňuje, že Rómovia aj väčšinová spoločnosť sa od seba môžu veľa učiť. Výmena poznatkov, schopností a skúseností medzi kultúrami môže byť spôsobom, ako riešiť predsudky a stereotypy v spoločnosti.
Ďalším z inovatívnych nástrojov je aj “zameranie sa na plné začlenenie Rómov do väčšinovej spoločnosti.” Táto myšlienka zdôrazňuje najmä dôležitosť začleňovania Rómov do bežnej spoločnosti a nie vytváranie izolovaných rómskych osád a pracovných trhov.
Napriek tomu, že tieto princípy sú právne nezáväzným politickým vyhlásením, členské štáty sa zaviazali riadiť sa nimi pri tvorbe svojich národných politík.
V júni 2009 pripojili ministri práce a sociálnych vecí členských štátov tieto princípy k svojim záverom o začleňovaní Rómov.
Len pred pár dňami, 8. až 9. apríla, sa konal Druhý Európsky summit Rómov v španielskej Cordobe, ktorý zároveň oslávil Medzinárodný deň Rómov (8. apríl). Summit bol pomerne široko tematicky zameraný. Diskutovalo sa o používaní inovatívnych nástrojov EÚ pri začleňovaní Rómov; rodovej rovnosti a diskriminácii; o dosiahnutí vyššej angažovanosti spoločnosti v riešení rómskych otázok; ako aj poučenia z úspechov a neúspechov národných politík začleňovania Rómov. Na programe summitu bolo aj riešenie nerovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zvyšovanie efektivity nástrojov EÚ na lokálnej úrovni.
Upozorňovanie na nepriaznivú situáciu Rómov v spoločnosti je jednou z priorít Európskeho roka 2010 – Roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Ďalšie informácie:
