Smola a Hrušky, The Paranoid a ich akože vianočná párty

ROCKER.SK 20.12.2015 11:36 Minule v Púchove mali vypredané, vo Zvolene to 18. decembra až také pozitívne, čo sa týka účasti, nebolo. No aj tak to bola akcia, ktorá spríjemnila čakanie na Vianoce a pre niektorých bola štartom zimných prázdnin.   SMOLA A HRUŠKY, zástupcovia reagge-punku, odpálili svoju šou o štvrťhodinku skôr, ľudia ešte počas prvej skladby Pridaj si ma narýchlo dobiehali od baru pod pódium. Publikum, ktoré tvorilo asi tak 5-6 radov mladých ľudí, im od začiatku patrilo a mohli si s ním robiť, čo chceli. Hneď na nich spustili cover skladby Po schodoch a začalo sa ukazovať, kto bude hlavným showmanom celého setu, či dokonca večera. A nebol len jeden. Trubkár Matušenko a trombonista Jahn sa akoby predbiehali, kto ľudí zabaví viac a všetci im to „žrali“. Sekundoval im aj gitarista Lukino a spevák Spoko si zase neodpustil rôzne poznámky. „Počul som, že Zvolen je najväčšie sídlisko Banskej Bystrice,“ dovolil si povedať, čím urazil asi polovicu sály, no rýchlo im to vynahradil poriadnou dávkou hitov. Po Honey, Honey spustili svoju najznámejšiu pecku Matura. V jej závere sa zrazu do stredu k mikrofónu postavil dovtedy nevýrazný basgitarista Ubo Gott postávajúci v pozadí a odspieval Gaudeamus Igitur.   Keď pred ďalšou skladbou povedali publiku, ktoré sa postupom koncertu zväčšovalo, aby si všetci čupli, nikto neprotestoval a hneď boli na zemi. „Vy vycítite, kedy máte vyskočiť, lebo ste citliví mladí ľudia.“ A tak aj bolo. Pri refréne Jarnej modlitby všetci vyskočili a skvelo sa bavili. Kapela trochu spomalila, zahrala Tangá, no do tempa sa vrátili s ich Som najebaný. Svoje vystúpenie tým chceli ukončiť, no ešte nestihli ani odísť z pódia a už sa skandovalo „ešte jednu“. A tak sa vrátili, no nedali len jednu. Najskôr zahrali Vylížem a potom tú, na ktorú všetci čakali, teda tak to vyzeralo podľa reakcií publika. Fajčiť treba je očividne ich nová „Matura“. Počas nej pritancoval na pódium aj bubeník The Paranoid Miloš a časť piesne odspieval s nimi. Celý set ukončili ich Televízne noviny, pár vystrelených konfiet a myšlienka, že keby sa niekto spýtal, ako vyzerá totálna radosť z hudby, hneď odpoviem koncert kapely Smola a Hrušky.   Rýchlo prehodiť scénu, vymeniť logo za kapelou, pustiť intro a zrazu sú na scéne THE PARANOID a Anjeli zleteli. Pre mňa celkom nečakané zistenie – po pódiom bolo o niečo menej ľudí ako pri predchádzajúcej kapele. Čo už také nečakané nebolo, väčšinu publika tvorili puberťáčky, a tak pri headbangu všade lietali babské vlasy. Museli prísť Zachráň ma a Mesto anjelov, aby sa prebudili úplne všetci, nielen dievčiny bezhlavo zaľúbené do Birkuša či Belaja, ktorý inak občas pôsobil, že s hlasom až tak nevládze. Pri skladbe Únos vyzval Igor fanúšikov k wall of death, do čoho sa zapojili takmer všetci. Spomalili s Búrkou sĺz, pri ktorej som si prvýkrát uvedomila, že sú tam fakt dobré bicie. Igor pomedzi pesničky skúšal na publikum len overené triky typu „Budete spievať so mnou?“, no aj to mu pri tomto nenáročnom obecenstve vychádzalo. The Paranoid siahli do archívu, odpálili Smäd a strhla sa fajná pogovačka a neskôr aj circle pit. Škoda, že toto bola jediná skladba z ich prvého albumu Posledný nádych. Tí, čo kapelu sledujú od začiatku, by ich určite ocenili viac.   Kapela však z ďalších dvoch albumov povyberala to najlepšie, čo tam mali a pri skladbách ako Je v nás viac či Navždy poznali a spievali texty takmer všetci. Postupom času a koncertu sa však na synchronizovaný headbang členov kapely, ktorý asi nacvičujú na skúškach, pozeralo stále menej ľudí. Ešte vyhlásili, že noc patrí im, odspievali to z plných pľúc a priznali, že mi nevedia povedať nie a odišli. Jasné, že fanúšikovia si ich zavolali naspäť. Kapela prišla, prisľúbila vydanie nejakej novinky a odohrali poslednú Nikdy nezabudnem. Počas nej zišiel Igor dole z pódia, ľudia ho obkolesili a spievali všetci spolu. V jednej chvíli ho zdvihli na ruky a trochu to pripomínalo obrad nejakého kultu alebo sekty. Potom sa kapela už definitívne pobrala preč a nabudení fanúšikovia sa zbytočne snažili kričať, že by chceli ešte jednu.   Celý koncert bol prezentovaný ako vianočná párty turné, ktoré ma každé dva koncerty inú tému . Avšak jediné, čo tam bolo vianočné, bolo prianie speváka The Paranoid medzi dvomi pesničkami a neustále pripomínanie, že ide o vianočnú párty. A ešte to, že je pár dní pred Vianocami. Ak už chcem urobiť špeciálne turné, tak nech aj naozaj špeciálne je. Pritom by stačilo tak málo – možno trochu gýčovej vianočnej výzdoby, malý stromček niekde na bok pódia, cover vianočnej pesničky, sveter so sobom... Možností je veľa. Ale ako koncert sám o sebe to zlé ani zďaleka nebolo.