17.08.2013 04:54 To co vidíme v Egyptě je řešení krize, ke které směřovala tamní společnost určitou dobu. Bude zajímavé sledovat, jak to dopadne. Musíme doufat, že zvítězí rozum, protože to se nedá spočítat jako v teoretické matematice. A nemyslím si, že by to bylo nějak dáno. Egypťané jsou obecně klidní lidé, proto mě dost překvapuje, co se tam teď děje. Článok nájdete Zdroj: Súvisiace: Egypt - aktuálne Autori: Sekcie: Rubriky:
17.08.2013 04:54 V Papánkovom zozname slovenských vladárov môžeme zaregistrovať aj markomanských kráľov, nakoľko Kvádom vládli panovníci nielen zo ctihodného rodu Tudru, ale striedavo aj z rodu Marobuda. V minulosti totiž dochádzalo medzi Kvádmi a Markomanmi k častým utuženiam ich vzájomných vzťahov sobášmi. V súčasnosti vieme Papánkov zoznam slovenských kráľov doplniť a rozšíriť z iných zdrojov a prameňov. Poznávame kráľa Italicusa, Aistomódiusa, Ariogaisa, Viduara a jeho syna Vitrodorusa, kráľa Gabiomara a iných. Pri dôkladnom štúdiu vieme u niektorých panovníkov stanoviť približné obdobia ich vlády – napríklad u kráľa Marobuda a následne u kráľa Vanniusa, jeho synovca Vangiusa a jeho syna Thudrusa. Vieme taktiež určiť skon kráľa Gabinia... Zastavme sa však nateraz až pri 19. kráľovi Samovi, kráľovi Vinidov. Fredegarova kronika datuje vznik Samovej ríše a kráľovstva Vinidov na prelom rokov 623-624. Kronikár uvádza, že Samo mal 12 žien a 37 detí . S veľkou pravdepodobnosťou sa po Samovej smrti ujal vlády jeho najstarší mužský potomok. Ako dvadsiateho vladára v poradí nám Juraj Papánek uvádza kráľa Marothusa. Encyklopedista Johann Jacob Hofmann a jeho Lexicon Universale z roku 1698 nám tentoraz pri termíne MORAVIA prináša ďalšiu zaujímavú informáciu a to, že okolo roku 700 po Kristovi nastúpil práve v nami spomínanom Samovom a neskôr Marothusovom kráľovstve pri Bratislave? na vladársky stolec po otcovi jeho syn Svätoš . Obr. J. J. Hofmann, Lexicon Universale: MORAVIA Toto kráľovstvo neskôr nazýva Ján Dúbravský Svätoplukovo, ako to môžeme vidieť na detaile z encyklopédie Lexicon Universale. Ján Skala z Dúbravky bol olomoucký biskup, historik a spisovateľ, známy tiež ako Ján Dubravius. Uvedená citácia je na obrázku zvýraznená červenou čiarou dole: „Marothus regnum hoc tenuit, circa A.C. 700. cui successit filius Suathes, apud Bonsinium quem Dubravius Suato-Plucum appellat“ . Johann Jacob Hofmann nám pri termíne MORAVIA prináša aj iné zaujímavé informácie, ktorým sa ale budeme venovať až v samostatnej rozprave o časoch Svätoplukových. Pre nás je však teraz najpodstatnejšia správa o umiestnení Kvádov, ktorú nám Lexicon Universale prináša: „Ibi alias Quadi, fere in 2. partes ab Moravo fluvium dividitur.“ a teda: „Na tom mieste sú inak Kvádi na 2. časti riekou Moravou rozdeľovaní.“. Kvádi podľa tohto historického prameňa v určitom období už žili a obývali územie aj za riekou Moravou. Nenachádzame tu náhodou pomoc pri preklade latinského „Sclavos Margenses“ z čias Rastislava a Svätopluka zo zaužívaného termínu „moravskí Slovania“ na „moravskí Slováci“? Veď koniec koncov celá oblasť juhovýchodnej Moravy si do dnešných dní zachovala pomenovanie Slovácko, v nedávnej minulosti nazývané výlučne ako “moravské Slovensko“. Je to práve oblasť, ktorá je z celej Moravy archeologicky najhodnotnejšia a najbohatšia. Navyše najstarší ľudia v tomto regióne si do dnešných dní hovoria “Slováci“. Obr. Dŕžava Kvádov podľa neznámeho kartografia na mape z roku 1751 vydanej v Bratislave Rozmach vplyvu a územného rozpínania Kvádov v strednej Európe natrvalo nastal až po rozpade Rímskej ríše. Hraničný val Limes Romanus prestal plniť svoju obrannú funkciu a tak Kvádi obsadili a osídlili bývalé rímske provincie na strednom toku Dunaja. Na základe dostupných prameňov môžeme prehlásiť veľkú zhodu rozlohy kvádskeho ,,Slovenského kráľovstva,, s územím, ktoré na základe lingvistickej analýzy stanovil významný slovenský jazykovedec a slavista Ján Stanislav, ktorého meno nesie aj dnešný Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. Vo svojom diele Slovenský juh v stredoveku analýzou toponým stanovil hranice vplyvu Slovákov v strednej Európe. Uveďme si teda ďalšie pramene, ktoré nám prinášajú informácie o Kvádoch v Dunajskej, resp. v Karpatskej kotline: O živote Rufiusa Festusa dnes veľa nevieme. Cisár Valentinianus, ktorý vládol od roku 364 do roku 375 n.l., ho však poveril úlohou napísať stručné dejiny Rímskeho impéria. Jeho dielo Breviarium rerum gestarum populi Romani – Súhrnné pojednávanie dejín národa rímskeho nám prináša dôležitú správu, aké územie postupne zaberal kmeň Kvádov, kam sa rozširoval a usádzal: „Markomani a Kvádi boli vytlačení z krajov Valérie, ktoré ležia medzi Dunajom a Drávou, a medzi Rimanmi a barbarmi bol zriadený hraničný val od vindelickej Augusty cez Norikum, Panónie a Moéziu...“ „Marcomanni et Quadi de locis Valeriae, quae sunt inter Dannuium et Drauum, pulsi sunt et limes inter Romanos ac barbaros ab Augusta Vindelicum per Noricum, Pannonias ac Moesiam est constitutus..“ Kvádi mali v dŕžave nielen Panóniu, ale aj druhý breh Dunaja napravo od nej. Môžeme sa odvolať opätovne na dielo Ammianusa Marcellinusa Rerum gestarum libri XXXI, kde okrem iného nachádzame: „Napred bol teda vyslaný Merobaudus s oddielom pechoty, ktorému velil, aby vojaci plienili a pálili barbarské kraje, a ako comes sa ku nemu pripojil Sabastianus; Valentinianus potom rýchlo presunul svoj tábor do Aquinka , zhromaždil pre prípad pohotovosti lode a potom čo dal urýchlene zostaviť drevený most, prenikol na územie Kvádov z inej strany. Tí síce pozorovali jeho príchod z horských zrazov, kam sa ich väčšina so svojimi rodinami uchýlila v rozpakoch a v neistote, čo sa robí, avšak ostali úžasom, keď proti všetkému očakávaniu zazreli vo svojej vlastnej zemi cisárske zástavy...“ Práve na tomto mieste by som z predchádzajúcej kapitoly opätovne citoval stredovekého kronikára a letopisca Nestora . Jeho tvrdenie o Rimanoch, ktorí napadli dunajských Slovenov - Slovákov naberá v súvislosti s Kvádmi - čoby Slovákmi, reálne opodstatnenie. Rehoľný mních kyjevského kláštora vo svojej práci Povesti dávnych liet obdobne ako Papánek tvrdí, že Slováci sú pôvodným a teda najstarším slovanským národom... „Po dlhom čase zo Slovenov na Dunaji, kde je teraz Uhorská a Bulharská zem. A od tých Slovenov sa rozišli Slovania po zemi a pomenovali sa svojimi menami, kde sa osadili, na ktorom mieste. Takže jedni prišli a osadili sa na rieke, čo sa volá Morava, a zobrali si meno Moravy, a druhí nazvali sa Čechmi. A ďalší to tiež Sloveni - Bieli Chorváti, Srbi a Korutánci. Keď Rímania napadli dunajských Slovenov a usadili sa tam trápiac ich, títo Sloveni odišli a usadili sa na Visle a pomenovali sa Liechmi , a od tých Liechov vyšli Poliaci, a druhí Liechovia - Lutiči, iní Mazovšania, iní Pomorania. ... A takto sa rozišiel slovenský národ.“ Z rôznych historických prameňov sa dozvedáme o veľmi dobrých vzťahoch medzi kmeňom Kvádov a Markomanov. Tieto informácie dávajú predpoklad, že to boli blízko susediace kmene. Ich kráľovstvá však netvorilo len územie, ktoré obývali oni samotní, ale samozrejme aj územia kmeňov, ktoré si podmanili. Kráľ Markomanov Marobud si v období jeho panovania získal pod svoju správu kmene Lugiov, Zumov, Gutonov, Mugilonov, Sibinov a zo samých Suebov veľký kmeň Semnonov. Marobud pochádzal z veľmi urodzeného markomanského rodu. Narodil sa niekedy v rokoch 35-30 pred Kristom a žil až do roku 37-38 po Kristovi. Zomrel v Ravenne. V kapitole, v ktorej sme pojednávali o hraniciach Slovenska na Ptolemaiovej mape sme si už o Marobudovi okrem iného uviedli: „kmeň Markomanov bol vytlačený zo svojich pôvodných sídiel hlbšie do vnútrozemia za rieku Moravu až na územie Slovenska, kde mu voľný postup zastavil veľmi silný kmeň Kvádov. Markomanov na Slovensko zakreslil aj Ptolemaios. Systém rímskych táborov popri rieke Morave ťahajúci sa od Carnunta cez Bernardstahl , Brěclav, Kostice, Kroměriž až po Olomouc slúžil na kontrolu už obsadeného územia na Čechách a Morave a mal funkciu chrániť územie obsadené Rimanmi pred barbarskými vpádmi od rieky Váh.“ Správa, ktorá nám môže pomôcť pri samotnom ohraničení územia Kvádov na Ptolemaiovej mape, pochádza z pera českého kronikára Václava Hájka. Vieme, že kráľ Marobud si Kvádov nepodmanil a v prípade, že ich kráľovstvá spolu susedili, mohli by sme podľa tejto správy považovať v určitom období za časť hraníc medzi Kvádmi a Markomanmi slovenskú rieku Hron. Václav Hájek z Libočan totiž definuje vo svojej Kronike českej z roku 1541 hranice kráľovstva Markomanov v dobe panovania Marobuda následovne: „V čase tom, dokiaľ ešte Marobud prvý kráľ Moravský od Rímanov tak podvodne oklamaný nebol, veľmi veľká moc Moravanov bola a ich sily obávali sa okolité národy, lebo šírka tohto slávneho Moravského kráľovstva siahala od Ostrihomu až do planin Hermundurských, ktoré v tom čase Boemovia držali, tu kde je miesto, ktoré sa teraz volá Český Brod. Medzu Moravského kráľovstva tiež Labe a Dunaj rozdeľoval až do krajín vlašských a bavorských.“ „Cžasu toho dokawadž ještie Markwart prvnij Král Morávsky od Ržijmanuow tak podwodnie oklaman nebyl, welmi welika moc Morawanuow byla, A jich syly obawali se okolnij Narodowé, Neb Širokost toho Slawneho Kralowstwij Morawskeho wztahowala se od Ostřehomu až do planin Hermundurskych, kterež ku naten čas Boemové držali, tu kdež nynij Cžesky Brod slove. Meze take Kralovstwij Morawskeho, Labe a Dunaj rozdieloval, až do Krajin Wlaskych a Baworskych.“ Kronikár Hájek nám prináša aj veľmi zaujímavú správu o tom ako Rimania dosadili na trón kráľa Vannia v čase, keď bol Marobud porazený a vyhnaný náčelníkom Cheruskov - Arminiom. Vannius pochádzal z kmeňa Kvádov a v roku 21 po Kristovi s podporou Ríma založil štátny útvar, ktorý Rimania pomenovali Vanniovo kráľovstvo – regnun Vannianum a Vanniovi udelili titul kráľ - rex. Spomínané kráľovstvo sa rozprestieralo medzi riekami Morava a Váh. Vanniovo panstvo si po jeho zvrhnutí rozdelili jeho synovci Wando a Sydo. Hájek v súvislosti s Vanniom a bitke, ktorá sa odohrala pri Dunaji pod hradom Pica píše: „…a tu pod jedným hradom, ktorý sa volá Pica, odohrala sa bitka, v ktorej bol Vannius ťažko ranený a ľud jeho jednak na hlavu porazené bolo a tak Boemovia, Hermundurovia, a Rátovia resp. Slezania po takom víťazstve do svojich krajín sa vrátili, a Slováci tí Vanniovi žoldnieri tu v Pannónii sa usadili a zostali.“ „a tu pod jedním Hradem Rzečenym Pica, sešla se Bitwa w kterež byl Wannyus škodnie ranien, a Lid jeo jednak na hlawu poražen, a tak Boemowe, Hermundurowe, a Rátowe neb Sležacy po takowe witiezstwí do swych krajin se nawratili, a Slowacy ti Wannyowi žoldneřy, tu w Pannonij se osadili a zuostali.“ Obr. Václav Hájek – Kronika česká. Detail na termín Slowacy - Slováci DOKONČENIE nájdete . Ing. Pavol Kleban, 22. 7. 2013 Prvú časť nájdete . Súvisiace: Slovensko Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
17.08.2013 04:54 Od Mámallapuramských pobrežných chrámov v Indii až po záhadné bronzové figúry zoradené na dne Neapolského zálivu sú rozľahlé plochy oceánov na našej planéte pokryté pozostatkami dávnych civilizácii. Každá zo zaplavených ruín, na ktorú narazíme, je pripomienkou toho, že ani tie najsilnejšie mestá a kráľovstvá porovnateľné so súčasnou civilizáciou nemôžu vzdorovať nemilosrdnej sile mora. 6. Mulifanuanský záliv Mulifanua je malá dedinka nachádzajúca sa na najsevernejšom cípe ostrova Upolu patriaceho do súostrovia Samoa. Dedinka je predovšetkým využívaná ako zastávka trajektov, ktoré sa plavia na sever k ostrovu Savai'i. Bolo to práve počas rozširovania tejto trajektovej linky v 70-tych rokoch 20. storočia, keď tu robotníci objavili tisíce keramických črepov roztrúsených po morskom dne. Nasledujúci archeologický výskum ukázal, že črepy boli pozostatkami po možno jednej z najväčších kultúr v tomto regióne. Lapita bola starodávna kultúra, o ktorej sa tvrdí, že sa z nej rozvetvili súčasné populácie ľudí obývajúce Mikronéziu a Polynéziu. Dedina, ktorá bola objavená v Mulifanuanskom zálive, bola jedným z najvyspelejších osídlení kultúry Lapita, ktoré doteraz poznáme, pretože iba na tomto nálezisku bola objavená zdobená keramika. Taktiež patrí k jedným z najstarších nálezísk tejto kultúry, ktoré boli doteraz objavené. Keramika nájdená na tomto nálezisku bola podľa datovania o 500 rokov staršia než na ostatných lokalitách. 5. Pheia Peloponézska vojna, ktorá bola zvečnená v množstve vedeckých prác aj beletrie, prebiehala počas 5. storočia p.n.l. medzi aténskym mestským štátom a rozličnými armádami na Peloponéze, ktoré samy seba nazývali Peloponézskym spolkom. Vojna trvala takmer 30 rokov a zúrila naprieč Egejským morom a severným Stredomorím. Jedným z miest zapojených do vojnového konfliktu bolo aj mesto Pheia, ktoré bolo dobyté Aténčanmi a premenené na hlavný stan námorného vojenského zásobovania. Na konci 5. storočia bola táto oblasť pozdĺž západného pobrežia Grécka postihnutá zemetrasením, ktoré zničilo aj mesto Pheia a zapríčinilo jeho pokles až 5 metrov pod hladinu Stredozemného mora. Mesto pokladali za stratené až do roku 1911, kedy výskumný tím objavil pozostatky po starovekej civilizácii. Odvtedy už nespočetné množstvo archeológov malo možnosť preskúmať toto mesto. Avšak ani napriek celkovému záujmu o ruiny mesta Pheia stále nemáme dostatok poznatkov o tomto dôležitom mieste z histórie ľudstva. 4. Itil Chazari boli starovekými kmeňmi nomádov, ktoré žili a putovali naprieč hornatým regiónom juhovýchodnej Ázie v priebehu 8. storočia n.l. a vyhlásili pôvodne malé prístavné mesto Itil za hlavné mesto svojej ríše. Itil známy v arabských textoch aj pod názvom Khamlij sa stal významnou zastávkou na Hodvábnej ceste. Čiastočne aj v dôsledku toho, že cez Itil prechádzali významné obchodné cesty, sa v ňom vytvoril akýsi taviaci kotol stretávania sa rôznych kultúr. Ale niekedy ku koncu 10. storočia ho postihlo nešťastie. Kyjevské knieža Sviatoslav Igorevič zaútočil na nesmierne bohaté mesto a zanechal ho v ruinách - ruinách, ktoré sa stratili skoro na celé tisícročie. Vzhľadom ku svojej polohe na pobreží Kaspického mora sa verilo, že jeho ruiny boli už dávno odplavené preč, ale v roku 2008 objavil ruský profesor Dmitry Vasilyev ruiny pochádzajúce z 8. storočia pozdĺž severného okraja Kaspického mora. Tento objav bol predbežne pomenovaný ako ruiny Itilu, aj keď sa stále ešte pátra po chazarských záznamoch, ktoré by to mohli potvrdiť. O autorovi: Andrew Handley je nezávislý spisovateľ a vlastník zaujímavej internetovej služby Handley Nation Content Service. Pokiaľ sa nevenuje písaniu, obyčajne pestuje turistiku a horolezectvo alebo si len tak užíva na čerstvom vzduchu v Severnej Karolíne. Všetky časti postupne nájdete . Andrew Handley, 5. augusta 2013 Zdroj: Preklad: Pavol Súvisiace: ARCHEOkienko Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
17.08.2013 04:54 A také, zda měli rodiče při vašem početí orgasmus, na co mysleli a zda jste „nechtěné dítě". S humorem i vážně o příchodu vědomí do nového těla a čím vším je tento posvátný okamžik ovlivňován. VIDEO nájdete Zdroj: Súvisiace: Sexualita Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
17.08.2013 04:54 Velká Británie bude od roku 2014 filtrovat nejen stánky s pornografickým obsahem - blokována budou i některá diskusní fóra, stránky pro kuřáky a ezoterické weby. Francouzský mobilní poskytovatel Orange už dlouho cenzuruje stránky, které „mohou negativně ovlivnit děti“. Ochránci dat tvrdí, že Evropané se jako náměsíční potácejí směrem k totální cenzuře. Je jen otázkou času, kdy sklapne past i v Německu. Článok nájdete Zdroj: INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE nájdete . Súvisiace: Zo sveta počítačov Sekcie: Rubriky:
17.08.2013 04:54 V květnu 2011 odvysílala CNN zprávu, že SETI zachytila z Vesmíru velmi komplexní signál. Steven Greer danou situaci komentuje: Musím celou věc uvést na pravou. SETI zachytilo stovky komplexních signálů... Dostalo se to ke mně od lidí na velmi vysokých postech. Takže mne nepřekvapuje, že tu byl nějaký další případ, který se objevil na veřejnosti. Nelze automaticky říci, zda tento signál byl přímo od ET. Nicméně můžeme s jistotou říci, že všechny případy jsou vždy utajeny. Už v 90. letech mi jeden kolega řekl, že skutečný důvod, proč bylo založeno SETI, je ukrýt fakt, že již máme kontakt s mimozemšťany. Je to kouřová clona. Je to snaha vypadat tak, že stále hledáme nějaký inteligentní život kdesi ve Vesmíru. SETI se sice navenek tváří jako zájmová nepolitická organizace, ale v její prováděcí předpisy jasně stanovují postup, jak se zachovat v případě, kdyby byla zachycena mimozemská komunikace. Bod první jasně říká, že věc je třeba držet v tajnosti… Zdroj: Súvisiace: O nezmyselnosti SETI Vedci z výskumného centra SETI objavili tri obrovské mimozemské lode! OPÄŤ OBJEKTY PRI SLNKU? Sekcie: Rubriky: Štítky:
17.08.2013 04:54 Vybrala jsem pro vás jednu velmi zajímavou odpověď od Abrahama z knihy „Peníze a Zákon přitažlivosti“ od autorů Esther a Jerry Hicks, která je v celé své šíři absolutně dokonalá a tak ji ocituji . Předem však nejdříve pár slov ode mne. Pomalými krůčky se blíží podzim a jak jste možná někteří zaznamenali, média se snaží opět, jako vždy v každém z předešlých roků, připravovat lidstvo na nějakou formu epidemií. A tak přichází manipulace pomocí strachů a obav, včetně barvitého vylíčení následků dopadu takovýchto situací. Po komedii s názvem „Prasečí chřipka“ však stále více lidí cítí pod těmito typy článků či zpráv velkou míru byznysu založeném na nevědomosti, strachu a panice, ale stále zbývá velká část těch, kteří se chytí na udičku a odevzdají veškerou svou moc tvoření. Jsme skutečně tak moc zranitelní z venčí? Kdo z vás již zažívá první úspěchy z vědomého zaměřování svých myšlenek podle „Zákona přitažlivosti“, ve světle tohoto poznání spravedlivého principu bytí každé lidské bytosti ví, že není nic z vnějšího světa, co by nás mohlo ohrozit či změnit náš záměr, pokud si to sami ve své mysli nepřipustíme. Tedy, pokud nedovolíme těmto podobným věcem proniknout do naší mysli a nenecháme se strhnout každodennímu zaměření myšlenek na věci, které NECHCEME. Co to znamená? Pokud nestále hovoříte o tom, že nechcete „nemoc“, stále na to, co nechcete zaměřujete svou pozornost a tím do svého života přitahujete ještě více nemoci. Očekáváte příchod nemoci, sledujete byť nepatrné příznaky, posloucháte či čtete příběhy lidí, kteří nemocní jsou a jak se se svou nemocí naučili žít. Další silné paradigma je přijmout, že se musíte naučit žít s „nějakou nemocí“. Stejně jako se naučit žít s tím mizerným málem o kterém si někteří myslí, že si ho zaslouží a že je pevně dané. Všechny epidemie, všechny nemoci, veškerá chudoba a utrpení jsou pouze výsledkem myšlenek, kterým lidé uvěřili a na které neustále zaměřují svou pozornost. „Vždyť nechci být nemocný“ může být první myšlenka některých lidí, kteří toto čtou a ještě neznají principy „Zákona přitažlivosti“ … bohužel tímto prohlášením ve skutečnosti o nemoci hovoří a dokonce na ni zaměřují svou pozornost. Viditelný obraz této tvorby mám u svých známých či příbuzných Čím více něco nechtějí- a stále o tom hovoří- tím více se do nechtěného propadají. „Nechci už být nemocná“. „Ať už jsem zdravý.“ „Ať už mě nebolí ta hlava.“ „Nechci mít zablokovaná záda.“ „Hlavně ať nedostanu tu chřipku co teď řádí.“ Znáte podobné věty? Máte kolem sebe někoho, kdo je často používá? Chcete být pány své energie a svého dokonalého zdraví a souladu ? Mám jedinou radu – úplně odvraťte svou pozornost od věcí, které přitahovat nechcete. A soustřeďte svou pozornost na něco, co skutečně chcete. Pokud vedle vás někdo naříká z nemoci a neustále vám o ní vypráví, bude pro vás nemožné být v souladu s tím co chcete, když o tom co chcete budete mluvit a současně s tím budete sledovat něco, co nechcete – např. nemoc či bolest vaší manželky či manžela. V této chvíli musíte odvrátit pozornost od jeho nemoci a soustředit se v myšlenkách na nějakou její pozitivní stránku. Nebuďte vrbou a raději odejděte a v myšlenkách si ji, či jeho, představujte v nějakém příjemné světle. Skutečná SEBELÁSKA může na první pohled vypadat SOBECKY Mnoho lidí si plete soucit s tím, že musí naslouchat nemocným a jejich nářkům, že se musí obětovat v každodenní péči o jejich nemoc a nemohoucnost. A drtivá většina lidí se u této služby cítí špatně a velmi záhy taktéž onemocní, protože nevnímá signál svého alarmu, že dělá něco, co s ním vnitřně nesouzní , ale dokonce tato znamení vědomě potlačují z hanby, co by si o nich druzí mysleli, když společnost očekává službu, oddanost a tzv.“ soucit“ s nemocnými a nemohoucími. Co si myslíte, že stvoříte, když se každý den díváte na nemocného a stále říkáte: „Já nechci být takto nemocný, nechci takto skončit, apod.“? A tak máte vždy na výběr… Buď VY, nebo „očekávání druhých“. Princip přesměrování myšlenek použijte i v případě ohlašovaných epidemií- nejlépe odvrácením pozornosti od médií, zpráv podobného druhu, vypnutí TV, a pod. Zaměření vaší mysli na věci, které chcete a které ve vás vytváří „dobré“ pocity je tím nejlepším krokem, který pro sebe můžete udělat – ať už jsou vnější okolnosti jakékoliv. A tak v tuto chvíli ocituji skvělou ukázku z knihy „Peníze a Zákon přitažlivosti“ od Esther a Jerry Hicks, se kterou většina z vás co čte tyto stránky bude souznět. JAKOU ROLI MAJÍ MÉDIA V PŘÍPADĚ EPIDEMIÍ? Jerry: V poslední době v médiích slýchávám, že ti, kdo mají zájem, se mohou nechat v centru města zdarma očkovat proti chřipce. Ovlivní takové zprávy rozšíření chřipkového viru? Abraham: Ano, velmi to napomůže rozšíření chřipkového viru. V dnešní době se ve vašem prostředí nevyskytuje větší zdroj negativního vlivu, než je vaše televize. Stejně jako v každé části vašeho prostředí i zde existuje chtěné a nechtěné a vy máte schopnost zaměřit svou pozornost, a proto z vaší televize a médií přijímat to hodnotné – nicméně tyto zdroje vám ve skutečnosti předkládají ohromně zdeformovaný, nevyvážený pohled. Po celém vašem světě pátrají po problémových oblastech, míří na ně září reflektorů, zveličují je a podbarvují dramatickou hudbou a pak je vlijí do vašich obývacích pokojů předávajíce vám ohromně zdeformovaný pohled na určitý problém proti blahu vaší planety. Nepřetržitý příval reklam z oblasti zdravotnictví je nemocným zdrojem negativního vlivu, neboť vám vysvětlují, že „u každého pátého člověka se v skrytu nachází ta a ta nemoc a vy můžete být zrovna tím pátým.“ Ovlivňují vás a nabádají, abyste se zamysleli, a pak říkají: „Navštivte svého lékaře“ A když jdete ke svému lékaři , zrodí se nebo zvýší vaše negativní očekávání. A s dostatečným množstvím takového vlivu začne vaše tělo projevovat důkazy těchto pronikavých myšlenek. Vaše lékařská věda je dnes pokročilejší než kdy před tím, a přesto více z vás než kdy před tím je nemocných. Zapamatujte si, že abyste cokoliv vytvořili, musíte na to POUZE MYSLET – a pak to očekávat – a ono to je. Ukazují vám statistiky; vyprávějí vám horory; podněcují vaše myšlení, a když vám dávají podněty formou velmi podrobného názoru, dostavují se emoce: HRŮZA A STRACH…TOHLE JÁ NECHCI! A jedna strana rovnice je hotová. Pak vás nabádají, abyste si zašli na lékařskou prohlídku nebo se nechali jít očkovat proti chřipce: „My samozřejmě víme, že se jedná o epidemii, jinak bychom vám nenabízeli očkování proti chřipce zdarma,“ a toto dokončí další díl OČEKÁVÁNÍ či UMOŽNĚNÍ – a nyní se nacházíte v dokonalé pozici, abyste dostali chřipku či přijali podstatu čehokoliv jiného, o čem se hovoří. Učím se každým okamžikem, druzí mne inspirují, každý Mistr je Žákem. Dostanete to, na co myslíte, ať to chcete, nebo ne. A tak pro vás bude velmi užitečné, když si začnete nacvičovat svůj vlastní příběh o svém zdraví, abyste, až se v televizi objeví ten děsivý příběh , si mohli vyslechnout jejich verzi a mít z toho spíše legraci než strach. Autor první části článku: Marie Špačková, Fotografie: Marie Špačková Ukázka v druhé části článku z knihy: PENÍZE A ZÁKON PŘITAŽLIVOSTI Autoři: Esther a Jerry Hicks Překlad: Martina Regnerová Nakladatelství: PRAGMA Tento článek lze v nezkrácené a neupravené podobě šířit nekomerčním způsobem pokud bude připojeno jméno autora s aktivním odkazem na tyto stránky a všemi dalšími uvedenými zdroji, včetně celé této poznámky. Zdroj: Ďalšie SLOVO DO ŽIVOTA nájdete . Súvisiace: Výber JÁ JSEM Autori: Sekcie: Rubriky:
16.08.2013 04:32 Pred pár dňami sme vďaka Miške vydali prvú časť seriálu o chodbách pod Gízou. JUTUBIK1 dnes prináša skvelý preklad videa, v ktorom si môžete lokalitu vychutnať naplno! VIDEO nájdete Zdroj: Preklad: Jutubik1 ZAČIATOK SKLADAČKY > POSVÄTNÚ VEDU nájdete . Súvisiace: Seriál: ŠACHTA, PODZEMNÁ CHODBA a SPÔSOB ODHALENIE nájdete . Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
16.08.2013 04:32 Muž z bavorského Norimberka odkryl ilegální činnost. Než se nadál, ocitl se v psychiatrické léčebně; zůstal tam sedm let, než jej - prozatím - vysvobodila kombinace nových skutečností a vysoké politické hry. Článok nájdete Zdroj: Ďakujeme Mime za tip Súvisiace: Bývalá vysoká funkcionářka Světové banky hovoří Sekcie: Rubriky:
16.08.2013 04:32 Od Mámallapuramských pobrežných chrámov v Indii až po záhadné bronzové figúry zoradené na dne Neapolského zálivu sú rozľahlé plochy oceánov na našej planéte pokryté pozostatkami dávnych civilizácii. Každá zo zaplavených ruín, na ktorú narazíme, je pripomienkou toho, že ani tie najsilnejšie mestá a kráľovstvá porovnateľné so súčasnou civilizáciou nemôžu vzdorovať nemilosrdnej sile mora. Miestni obyvatelia často popisovali, že sú schopní za jasného dňa vidieť prízračné mesto pod hladinou jazera, a za mnohé roky sa stali tieto príbehy miestnou legendou. 10. Kráľovstvo Dian V roku 2001 objavila skupina archeológov pracujúcich na dne jazera Fuxian v Číne veľkú skupinu potopených objektov Pri následnom potápačskom prieskume archeológovia objavili stojace múry, vydláždené ulice a ruiny celého mesta s rozlohou viac ako 6,5 km2 . Podľa uhlíkového datovania, urobeného na niekoľkých hlinených hrncoch, bolo zistené, že objavené zrúcaniny sú staré takmer 1750 rokov. Predpokladá sa, že sa celá časť mesta jednoducho odlomila a skĺzla do jazera, kde sa po všetky tie roky uchovala. 9. Eidum Waddensee je veľká časť Severného mora obklopujúca severozápadné pobrežie Nemecka. V tejto oblasti sa nachádza úzky pás ostrovov známych ako Severofrízske ostrovy, ktoré vznikli v dôsledku erozívnej činnosti morských vĺn neustále narážajúcich na nemecké pobrežie. Pôsobením erózie sa ich rozloha zmenšuje zo dňa na deň a aspoň jeden z týchto ostrovov bol v minulosti najmenej o 300 metrov širší ako je v súčasnosti. Vieme to vďaka tomu, že niekoľko stoviek metrov od súčasného pobrežia sa nachádza potopené osídlenie známe ako Eidum. Predpokladá sa, že Eidum bolo postavené niekedy na začiatku 14. storočia a potom znovu vystavané znova... znova... a znova. Vzhľadom k svojej polohe malo toto mesto tendenciu pociťovať naplno ničivú silu Severného mora, ktoré ho opakovane úplne spustošilo. V roku 1436 ho počas Sviatku všetkých svätých úplne zatopilo. Pri tejto potope zahynulo 180 ľudí a prinútilo to obyvateľov presťahovať sa na vyššie položené miesta. Tam potom založili nové osídlenie, ktoré sa neskôr stalo mestom Westerland nachádzajúcim sa v súčasnosti na pobreží mora. Podľa záznamov z 19. storočia boli pri odlive pozostatky mesta Eidum ešte stále viditeľné aj po stovkách rokov. 8. Olous Kréta je ostrovom ležiacim v Stredozemnom mori, nachádzajúcim sa pri pobreží Grécka. Podľa starovekej geografie mala Kréta oveľa väčšiu rozlohu ako jej dnešný náprotivok. V dôsledku erozívnej činnosti mora sa niektoré časti ostrova ponorili do mora a Kréta sa aj vďaka nim stala známou turistickou destináciou vyhľadávanou kvôli prehliadkam potopených ruín miest a stavieb. Jedným z týchto miest ležiacich neďaleko od pobrežia sú aj pozostatky mestského štátu Olous, ktorý bol kedysi prosperujúcim mestom. Aj keď sa Olous podobal na väčšinu gréckych miest vtedajšej doby, pokiaľ ide o remeselnú výrobu, obchod alebo architektúru, mal jeden osudný, tragický nedostatok – bol totiž vybudovaný skôr na piesčitom pobreží než na vápencových základoch ako je to pri ostatných mestách ležiacich na ostrove. V súčasnosti sú pozostatky mesta Olous ľahko prístupné potápačom a šnorchlistom v zálive Poros. Najlepšie viditeľným je staroveké mestské opevnenie, ktoré sa stále dvíha nad hladinu mora pri odlive. 7. Llys Helig Legendy rozprávajú o tom, že welšský princ vybudoval obrovský palác na severe krajiny počas 6. storočia. Podľa príbehov sa jeho kráľovstvo rozprestieralo na území, ktoré v súčasnosti tvorí záliv Conwy. Potom, ako bol palác dostavaný, sa prihnala silná búrka a more zaplavilo toto územie, pohlcujúc tak palác aj so všetkým, čo stálo vôkol neho. Dnes sú tieto príbehy iba zaprášenými mýtmi a sú v rozpore s názormi na vyvýšeninu v krajine, ktorá sa nachádza približne 3 kilometre od morského pobrežia. Vyvýšenina sa volá Llys Helig a veľa ľudí verí, že označuje miesto legendárneho princovho paláca, zatiaľ čo iní hovoria, že je to iba prírodný skalný útvar. Avšak niektorým sa podarilo objaviť potopený múr, ktorý sa tiahne naprieč územím v blízkosti vyvýšeniny Llys Helig a mohol by byť datovaný do 6. storočia. O autorovi: Andrew Handley je nezávislý spisovateľ a vlastník zaujímavej internetovej služby Handley Nation Content Service. Pokiaľ sa nevenuje písaniu, obyčajne pestuje turistiku a horolezectvo alebo si len tak užíva na čerstvom vzduchu v Severnej Karolíne. Všetky časti postupne nájdete . Andrew Handley, 5. augusta 2013 Zdroj: Preklad: Pavol Súvisiace: ARCHEOkienko Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
15.08.2013 04:12 "Pozorný čitateľ už z predošlých častí rozpravy o Slovensku na Ptolemaiovej mape dozaista zaregistroval snahu o nájdenie a prepojenie možnej histórie Kvádov a Slovákov ako jedného a toho istého kmeňa - národa. Krajina Kvádov je totiž historickými prameňmi jednoznačne doložená na Slovensku a v súvislosti s informáciou, že 85% Slovákov má gény 8.000 rokov staré a viazané na dnešné územie Slovenska, museli teda naši pradedovia žiť na Slovensku aj v čase Ptolemaia. Poďme sa na túto problematiku pozrieť bližšie a uveďme si niektoré pramene, ktoré popisujú Kvádov a ich krajinu..." Setina a Cuadi – Sitno a Slováci „Od Banskej Štiavnice na juh vysoko vyčnieva nad horskými lesmi najvyšší vrch Sitno. Bol na ňom kedysi i hrad, ktorého stopy ešte nezmyl dážď a nerozmietol vietor. Na tomto hrade v Pribinovej dobe bol pánom knieža Stojmír. Mal dvoch synov. Pohanským veľkňazom, ktorého menovali žrecom, bol staručký a múdry Nákon. Ľudia pod otcovskou starostlivosťou kniežacou žili v blahobyte a pokoji. Keď Stojmír cítil, že sa mu blíži posledná hodina, predvolal svojich synov a povzbudil ich, aby žili vo svornosti. Panujúcim kniežaťom bude starší syn Tyra. Mladší syn Želibor bude mu poddaný. Silní budú, keď budú nažívať v jednote. Keď Stojmír onedlho zomrel, jeho telo spálili podľa pohanského zvyku v posvätnom háji na Sitne. Ale synovia dlho nezachovali otcovu múdru radu. Čoskoro sa pustili do boja proti sebe. Veľkňaz Nákon všemožne sa usiloval, aby zabránil bratovražednej bitke, ale bez výsledku. Keď ich husté šíky stáli proti sebe a znova nadarmo sa snažil ich zmieriť, preklial ich, aby sitnianská skala pojala všetkých a neotvorila sa prv, kým ich slovenský národ nebude volať o pomoc, aby týmto spôsobom odčinili svoj hriech. Sotva odzneli Nákonové slová, ostrý blesk zarachotil a ožiaril kraj široko-ďaleko. Vzápätí prihnala sa ukrutná búrka a zo Sitna vyšľahli mohutné plamene. Zem sa triasla od základov. Keď tento Boží súd pominul, vyjasnilo sa a miliardy hviezd ozdobili čistú oblohu. Bojovníkov nebolo nikde. Sitnianská skala ich pojala do veľkých priestranných siení, ktoré sa tam utvorili. Tam sú na pohotove, aby nastúpili do boja, keď ich slovenský národ bude volať. Každý rytier stojí pri svojom ošírovanom koni jednou nohou v strmeni. Len vyhupnúť na vraníka. Každých sedem rokov sa prebúdzajú i bez volania, aby sa opýtali starého rytiera strážiaceho východ, či je ich čas už tu? Starý rytier na to vystúpi na sitnianský vrch, aby zavolal na všetky strany sveta, či už? Ak odpoveď neprichodí, zavrie okovanú bránu a vráti sa do siení, aby rytieri odpočívali ďalších sedem rokov...“ Hrad Sitno a jeho pradávna minulosť sa natrvalo zakorenili v slovenskej ľudovej pamäti. Vyššie uvedená Legenda o sitnianských rytieroch podáva príbeh z čias staroslovenského kniežaťa Pribinu prenášaný z generácie na generáciu. Stredoveký hrad Sitno je však preukázateľne postavený na základoch hradiska z obdobia Rímskej ríše. Archeologické vykopávky v lokalite potvrdili, že pôvodné hradisko bolo vybudované kmeňom Kvádov niekedy v 1. alebo v 2. storočí nášho letopočtu, čo je zároveň obdobie života a práce gréckeho kartografa Ptolemaia. Vo svojej Geografii umiestňuje Kvádov samotný mapopisec nasledovne: „infra Orcynium Saltum Quadi, infra quos ferri fodinae et Luna Silva“ „pod Hercýnskym priesmykom Kvádi, pod ktorými sa nachádzajú železné bane a Mesačný les “ Ptolemaios uvádza, že kmeň Kvádov žije pod priesmykom Hercýnskeho lesa. Tajomný a mýtmi opradený les zaberal svojou rozlohou široký priestor, no srdce lesa ležalo na Slovensku. V čase, kedy žil Gaius Iulius Caesar , bolo o Hercýnskom lese známe: “Vyššie spomenutý Hercýnsky les má rozlohu deviatich denných pochodov, pokiaľ sa ide bez batožiny, nie je možné to určiť inak a meranie ciest nepoznajú. Začína sa u hraníc Helvétov, Nemetov a Raurakov a tiahne sa priamo v smere rieky Dunaj až k územiu Dákov a Anartov. Odtiaľ sa obracia doľava, v opačnom smere rieky a pri svojej veľkej rozlohe sa dotýka mnohých kmeňov. A na tejto strane Germánie nie je nikoho, kto by mohol povedať, že sa dostal na začiatok toho lesa aj keď prešiel cestu 60 dní, a nikoho kto by sa dopočul na ktorom mieste začína.“ Takto opísal Hercýnsky les Caesar vo svojich Zápiskoch o galskej vojne. Hercýnsky les sa od prameňa Dunaja tiahol pozdĺž rieky. Na strednom toku, kde sa Dunaj stáča a tečie na juh, sa od rieky odkláňal opačným smerom. Prechádzal celým územím Slovenska a pokračoval ďalej severne a na východ až ku kmeňom Dákov a Anartov. Anarti sídlili na upätí ukrajinských Karpát pri rieke Tise a boli blízkymi susedmi Kvádov. Možno práve kmene Kvádov - Sklavenov a Anartov - Antov spomína vo svojom diele byzantský historik Prokopius, ktorého sme citovali v jednej z predchádzajúcich kapitol... Obr. Kmeň Antov ANARTOV na Ptolemaiovej mape DACIE Pozorný čitateľ už z predošlých častí rozpravy o Slovensku na Ptolemaiovej mape dozaista zaregistroval snahu o nájdenie a prepojenie možnej histórie Kvádov a Slovákov ako jedného a toho istého kmeňa - národa. Krajina Kvádov je totiž historickými prameňmi jednoznačne doložená na Slovensku a v súvislosti s informáciou, že 85% Slovákov má gény 8.000 rokov staré a viazané na dnešné územie Slovenska, museli teda naši pradedovia žiť na Slovensku aj v čase Ptolemaia. Poďme sa na túto problematiku pozrieť bližšie a uveďme si niektoré pramene, ktoré popisujú Kvádov a ich krajinu... Marcus Aurelius Antoninus sa narodil 26. apríla v roku 121 po Kristovi. Bol rímskym cisárom, ktorý časť svojej vlády strávil na severe ríše v bojoch proti Kvádom a Markomanom. V roku 171 Kvádov najprv vytlačil z Panónie za Dunaj a neskôr ich prenasledoval na ich vlastnom území počas I. Kvádskej a Markomanskej vojny v rokoch 172-175. Druhá výprava proti Kvádom a Markomanom mu bola osudná. V roku 180 totiž Marcus Aurelius zomrel v poľnej nemocnici pri Vindobone na mor. Aj napriek veľkým starostiam, ktoré mal Marcus Aurelius so spravovaním ríše, vášnivo sa venoval právu, rétorike a filozofii. Počas vojenských výprav na Slovensku napísal svoje dielo Ta eis heauton o rozsahu 12 kníh - kapitol. Na konci prvej knihy stojí: „Napísané v Kvádsku u Granuas“, pričom Granuas je slovenská rieka Hron. Božský Marcus nám takto prináša dôležitú zmienku o presnejšej lokalizácii Kvádov. Ďalšiu správu o osídliach Kvádov nám zanechal Ammianus Marcellinus, ktorý žil približne v rokoch 330 až 400 n.l. Svoju kariéru začal ako dôstojník cisára Konštantina II. Zúčastnil sa niekoľkých ťažení proti Peržanom. Neskôr sa utiahol a vrátil sa do rodnej Antiochie v Sýrii. Jeho Dejiny zachycujú obdobie od začiatku vlády cisára Nerva a končia smrťou cisára Valenta pri Adrianopole. Zväzky, ktoré sú k dispozícii , pojednávajú o rokoch 353-378 po Kristovi. Marcellinus nám v kapitole XVII. prináša zmienku o rímskom tábore Brigatione a taktiež spomína staroslovenských? kráľov Viduaria a Gabinia. „Po týchto udalostiach posunul na barbarskom území tábor do Brigetiona, aby boli aj tam uhasené slzami či krvou zvyšky vojny s Kvádmi žijúcimi v týchto končinách. Akonáhle knieža Vitrodorus, syn kráľa Viduaria, aj vazalské knieža Agilimundus a iný vodcovia a náčelníci, vládnuci nad rôznymi kmeňmi, zazreli uprostred kráľovstva a na rodnej pôde vojsko, vrhli sa vojakom k nohám. Keď dosiahli odpustenie, zachovali sa podľa rozkazov a vydali svoje deti ako rukojemníkov, aby bolo zaručené, že stanovené podmienky splnia, potom vytasili meče, ktoré ctia ako Bohov a prisahali, že zachovajú vernosť.“ Archeologický prieskum lokality Iža - Kelemantia nám priniesol prierez históriou rímskeho tábora na Slovensku: v predpolí vojenského tábora Brigetio postavili Rimania pevnosť na ľavom brehu Dunaja v Iži už za vlády cisára Marca Aurélia v období počas kvádskych vojen. Prvý, drevozemný tábor však zanikol po krátkom čase požiarom pri neočakávanom útoku Kvádov. Počas jednej z vojenských výprav v závere kvádskych vojen tu v blízkosti zrejme už spustošenej pevnosti krátkodobo táborilo niekoľko rímskych vojenských oddielov v dočasných poľných opevneniach. Koncom 2. storočia postavili Rimania na mieste zničeného drevozemného tábora pre jednotky pomocnej légie kamenný kastel o rozlohe 3 hektárov. Počas vojnových udalostí okolo polovice 3. storočia bol tento kastel značne poškodený. V 4. storočí za vlády Konštantínovcov sa uskutočnila rozsiahla prestavba jeho opevnenia. Ak by kmeň Kvádov následne opätovne napadol a vyplienil novoprestavaný rímsky tábor v Iži, je možné, že Ammianus Marcellinus spomína možno aj Ptolemaiom zakreslený rímsky tábor KELEMANTIA, ktorý dal cisár Valentinianus I. opäť vybudovať, nakoľko niekedy počas jeho vlády došlo k posledným stavebným úpravám kastela. Krátko po jeho smrti bola pevnosť KELEMANTIA pri Iži opäť vyplienená alebo opustená Rimanmi z iných dôvodov... „... z ničoho nič sa vzbúril pokojný kmeň Kvádov, teraz nie príliš obávaný, avšak predtým nadmieru bojovný a silný, ako o tom svedčia ich kedysi ľahko a rýchle prevedené lúpežné prepady: spoločne s Markomanmi obľahli Aquileiu, vyvrátili Opitergium a na svojich bleskových ťaženiach preliali veľa krvi, keď prenikli Julskými Alpami, ťažko im čelil už spomínaný zbožný Marcus Aurélius. A ku sťažnostiam mali Kvádovia oprávnený dôvod, pokiaľ ho barbari môžu mať. Valentinianus totiž hneď od začiatku svojej vlády horel síce chválitebnou, avšak príliš horlivou túžbou zaistiť hranice a prikázal postaviť strážny tábor za riekou Dunaj, priamo na území Kvádov, ako keby už boli uvedení pod rímsku právnu zvrchovanosť. Tamojší obyvatelia to niesli s nevôľou, a plní starostí o svoj osud, hľadali tomu pre teraz zabrániť vyslaním posolstva. Avšak Maximinus, túžiaci po každej nepravosti a neschopný krotiť svoju vrodenú nadutosť, stupňovanú ešte pýchou, že získal hodnosť praefekta, vyčítal tamojšiemu veliteľovi obranných síl v Illyriku Equitiovi svojhlavosť a lenivosť, pretože dielo, ktoré malo byť prevedené urýchlene, nebolo ešte hotové. A akoby dbal o verejný prospech, dodával, že ak bude jeho synovi udelená hodnosť veliteľa vo Valerii, bude opevnenie bez akéhokoľvek vykrucovania sa postavené. Oboje sa takmer docielilo. Akonáhle sa Marcellianus po svojom menovaní vydal na cestu a dorazil na miesto – bol po svojom otcovi samoľúby – bez toho, aby sa pokúsil nejakým prejavom upokojiť tých ľudí, ktorí mali byť za zmienené nároky, ktoré nikdy nemali, vyhnaní zo svojich sídiel, pustil sa do diela, ktoré bolo krátko predtým začaté a prerušené, keď boli pripustené námietky. Nakoniec pozval kráľa Gabinia, ktorý vo všetkej slušnosti žiadal, aby sa nič nové nepodnikalo, aj s inými na hostinu, predstierajúc láskavosť, akoby mu chcel vyhovieť. Keď však po hostine odchádzal, dal ho nič netušiaceho usmrtiť, zločinne pošpiniac posvätnej povinnosti pohostenia.“ „Potom čo sa správa o tomto hroznom čine rozniesla na všetky strany, rozzúrila Kvádov a okolité kmene. Plačúc nad kráľovou záhubou, spojili sa a vyslali tlupy plieniteľov, ktoré prekročili Dunaj, a pretože sa žiadny nepriateľský zásah nečakal, napadli vidiecki ľud, zaneprázdnený žatvou, väčšinu pobili, a čo zostalo na žive, odviedli si s množstvom rozmanitého dobytka domov.“ Obr. Detail Ptolemaiovej mapy na zakreslené územie Slovenska Rozpoznávame teda prvú, Ptolemaiom zaznamenanú lokalitu na území Slovenska – rímsky tábor KELEMANTIA. Na mape je tábor zapísaný grécky Κελαμαντία - lokalita, ktorá je v odborných kruhoch všeobecne akceptovaná. KELEMANTIA – Kelemantia Vyššie spomínaného kráľa Kvádov Gabinia pozná aj slovenský osvietenecký historik, učenec a autor prvých zachovaných programových dejín Slovenska a Slovákov - Juraj Papánek . Uvádza ho však ako slovenského kráľa vo svojom diele z roku 1780 Historia gentis Slavae - De regno regibusque Slavorum atque cum prisci civilis, et ecclesiastici . Táto práca ako prvá podala súvislé slovenské dejiny od 4. storočia pred Kristom až po panovanie Márie Terézie. Slovákom v nej prisúdil veľkomoravskú aj cyrilo-metodskú tradíciu, samotné Slovensko považoval za pôvodné územie Slovanov a slovenčinu za „matku“ slovanských jazykov... Zoznam slovenských kráľov podľa Papánka pred Kristom: I. Moravinus II. Piramnis III. Arioniftus IV. Cimerius V. Nafiva VI. Ingevon Zoznam slovenských kráľov podľa Papánka od narodenia Krista do čias Svätopluka: I. Marobudus – Budimír? II. Gotvalda III. Vannius – Vanniovo kráľovstvo IV. Vangius - synovec Vanniusa V. Cimber VI. Thudrus – Turza?, syn Vangiusa VII. Verabertus VIII. Gunthericus IX. Ardericus X. Ferimundus XI. Ofinuchus XII. Gabinus XIII. Percha XIV. Fridegildus XV. Rofemundus XVI. Chunnimundus XVII. Marothus – Marovodus XVIII. Babak XIX. Samo - kráľ Vinidov od roku 623 XX. Marothus – prvorodený Samov syn XXI. Svates – Svätoš?, syn Marothusa, Samov vnuk XXII. Samomirus XXIII. Samoslaus XXIV. Lechus XXV. Hormidorus XXVI. Mogemirus I. - Mojmír I., zlatomoravské knieža? XXVII. Brynno, feu Brennius, aliis Privina – Pribina, nitrianské knieža XXVIII. Mogemirus II. - Mojmír II. XXIX. Radislaus, feu Rafticen - Rastislav XXX. Svatoplugus – Svätopluk XXXI. Swatobogius – Svätoboh?, Svätobož?, Svätoboj?, syn Svätopluka - pokračovanie - Ing. Pavol Kleban, 22. 7. 2013 Všetky časti postupne nájdete . Súvisiace: Slovensko Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
15.08.2013 04:12 Čeljabinský meteorit je významná astronomická událost, ke které došlo 15. února 2013 v Rusku. Nad jižním Uralem vstoupil do zemské atmosféry meteoroid odhadovanou rychlostí 54 000 km/h, tedy zhruba 44krát rychleji než zvuk... Byl pozorován jako výrazný bolid a rozpadl se v 9:20:26 místního času nad Čeljabinskem. Jeho rozměry při vstupu do atmosféry byly odhadnuty na 15 až 17 metrů a přibližná hmotnost na 7 000 až 10 000 tun. Ve výšce 50 až 30 km nad zemí těleso explodovalo silou odpovídající 30 až 500 kilotunám TNT. Tlaková vlna vyrazila okna tisíců budov do vzdálenosti až 100 km a přes tisíc lidí bylo zraněno, nejčastěji od padajících skleněných střepů. Případ tohoto typu se jeví jako nejvýraznější od tunguzské události v roce 1908. Porovnáme-li oba jevy, průběh události nad Čeljabinskem byl na rozdíl od tunguzské dokonale pozorován a dokumentován. V dokumentu sledujeme skupinu vědců, kteří se snaží dostat co nejdříve na místo dopadu a najít úlomky meteoritu, které by jim po laboratorní analýze mohly napovědět mnohé o jeho složení a původu. DOKUMENT nájdete Zdroj: Súvisiace: Meteorit zranil už 1000 ľudí Byl meteorit zbraní testující a varující? VIDEO meteoritu spochybňuje oficiálnu verziu: Čo to vybuchlo v Rusku, tajná zbraň? Rusko vyhlašuje vysokou pohotovost jaderných bombardérů z důvodu amerického útoku neidentifikovaným objektem ON-LINE INFORMACE TÝKAJÍCÍ SE ÚDAJNÉHO PÁDU SKUPINY METEORITŮ Nad Uralem byl sestřelen neidentifikovaný objekt KDO DNES SESTŘELIL METEOR NAD RUSKEM? Sekcie: Rubriky:
15.08.2013 04:12 Všechna náboženství zdůrazňují, že víra, naděje a láska jsou tři základní prvky, které hrají klíčovou roli v lidském životě. Zejména s mocí lásky se lze setkat v bájích a pověstech, pohádkách nebo písních. Proč je láska ve skutečnosti pro člověka důležitá? Článok nájdete Zdroj: Súvisiace: Liečiteľstvo Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
15.08.2013 04:12 Oblečenie VÝNIMOČNÉ tým, že je TRADIČNÉ... ...bežne NOSITEĽNÉ napriek tomu, že je ORIGINÁLNE... ...a KRÁSNE práve tým, že je JEDNODUCHÉ... O ľuďoch, ktorí objavili čaro ručnej práce a tradičných materiálov..., ktorým záleží na tom, aby tieto tradície neupadli do zabudnutia a aby sa šírili medzi ľudí práve vrátením tradičných výrobkov do bežného života... Rozhovor s Miškou Hetényiovou Občianske združenie BIMBULA má za cieľ pomôcť mladým a deťom, aby nezabudli na svoje korene, ctili predkov a vážili si prácu ľudských rúk. Ako ste začínali? Občianske združenie sme založili ešte v roku 2005 a mali sme pôvodne v pláne pracovať v regióne a oživovať tradície, keďže všetkých nás to ťahalo k tomu starému, ľudovému, pôvodnému, slovenskému... lenže potom prišlo niekoľko rokov, keď nás pohltila práca, odvialo niektorých z nás do zahraničia a nebolo na dobrovoľnícke aktivity času. Sem tam sme zorganizovali stretnutia pri vatre, podujatia pre deti... sami sme boli rodičmi a tak to prichádzalo spontánne... oboznámenie detí so starými výrobnými postupmi, so starými materiálmi, s tým ako sa dá takmer všetko potrebné spraviť vlastnými rukami. Postupne z toho vznikla myšlienka projektu Pohan . Dlhodobým cieľom projektu Pohan je vytvoriť Staroslovanskú dedinku. Tu by si deti mohli na vlastnej koži vyskúšať, ako sa žilo v dávnych dobách, ako sa ľudia obliekali, čo jedli, ako sa dokázali postarať o svoje živobytie aj bez výdobytkov modernej doby aj vyskúšať si tradičné remeslá, spoznať prastaré zvyky a zároveň získať úplne nový vzťah k prírode a k hodnotám vytvoreným ľudskými rukami. Na takýto projekt sú ale potrebné peniaze... veľa peňazí... V momente, keď nás napadlo vyrábať a predávať ľanové košuľky sme nejako tak samozrejme došli k tomu, že predajom týchto výrobkov zarobíme to, čo potrebujeme na projekt Pohan. A takto nejako v roku 2009 vznikla značka Pohan, pod ktorou ľanové vecičky predávame. Značka POHAN je dobre známa ľuďom, ktorí chodia po prírodných festivaloch a jarmokoch, bol už záujem i z kamenných obchodíkov, kde všade sa môžeme s vašimi výrobkami stretnúť? A čo internet, dá sa objednať i tak? Áno, presne tak. V sezóne, teda od mája do septembra chodíme po jarmokoch a akciách s dobovou tematikou. Pravidelne mávame stánok napríklad v Banskej Štiavnici, v Nitre, v Beckove, boli sme už aj v Levoči, v Detve a na rôznych iných miestach a podujatiach. Skutočne si všímame, že značka Pohan sa dostáva do povedomia. Celoročne funguje predaj cez e-Šopu - tak voláme náš internetový obchod. Tak isto fungujeme na predajnom portále , ktorý je určený pre slovenských výrobcov hand made tvorby. Stále častejšie sa stretávame s požiadavkou zákazníkov na to, aby si naše vecičky mohli "ohmatať" a vyskúšať a tak túto jeseň budeme pracovať na tom, aby sme umiestnili naše výrobky aj do kamenných obchodov. Dnes čoraz viac vyhľadávame prírodné produkty, nie je nám ľahostajné čo nosíme. Hovorí sa, že kto mal aspoň raz na sebe košuľku, už na to nezabudne. Kedy bolo jasné, že pôjdete touto cestou? Celé to nejak tak "vzniklo" z milej príhody s originálnou košuľou. Ivan jedného dňa zachránil kus starého plátna od niekoho, kto ho chcel vyhodiť. Bolo to plátno hrubé, konopné, hodne používané, pretože bolo bielučké a mäkučké. Tie najlepšie myšlienky prichádzajú nenápadne a on jednu takú práve vtedy mal. Z plátna by bola super kušeľa! Jeho žena Janka práve nemala doma šijací stroj a tak poprosil kamarátovu sestru, či by mu košeľu ušila... Slovo dalo slovo a košeľa uzrela svetlo sveta. Nebola dokonalá, nebola vôbec ušitá profesionálne, zrejme úplne inak, ako sa také bežné košele šijú, avšak Ivan, výrazný typ chlapa, v nej vyzeral skvele. Možno aj vďaka jeho zjavu, výške a mohutnosti sa stal v tej košeli neprehliadnuteľným... , ale je rád stredobodom pozornosti, čo mu košeľa na 100% zabezpečila. Dá sa bez problémov do reči s cudzími ľuďmi, zavtipkuje, podebatuje a nechá si pochváliť košeľu. Čím častejšie sa toto dialo, tým častejšie prichádzali reakcie typu "odkiaľ tú košeľu máš?" a "kde sa dá taká kúpiť?" a "aj ja chcem takú!" No a v jeden večer sme tak sedeli pri medovinke na terase na Bimbuli a logika nás nepustila inde, len k tomu, že: "keď také košele ľudia chcú, tak im ich dajme!" Občianske združenie bolo formálne založené už dávno, v roku 2009 sme ešte disponovali nejakým tým voľným časom a tak sme sa dali do toho a začali zháňať látku... konopná sa vďaka našej legislatíve, bohužiaľ, nedala zohnať , preto sme našu pozornosť upriamili na ľan. Čo sme sa v tých časoch nacestovali... a na vlastné náklady... boli sme nadšení naivní rojkovia a idealisti.... Nadšení sme stále, len sa pomaličky meníme na realistov :-). Stále to robíme ako záľubu a hoci tomu venujeme všetok náš voľný čas, zas a znova sa presviedčame o tom, že to má zmysel... Dá sa povedať, že ľudia prechádzajú akýmsi prerodom a tak ich to prirodzene ťahá k zvykom predkov? Myslím, že stále viac ľudí pociťuje silnú potrebu uniknúť zo systému, v ktorom žijeme. Keď raz človek uviazne medzi počítačom a televízorom, odrazu sa ocitne v slepej uličke... Veľa ľudí sa z tejto situácie snaží dostať práve prostredníctvom návratu k prírode a tým prirodzene k našim predkom, ktorí žili v prírode a boli s ňou spätí. Vtedy veľa ľudí aj osloví pohanstvo, teda "náboženstvo" prírody. Ľudí lákajú staroslovanské obrady, starodávne zvyky a vtedy sa začína nejaký ten prerod... A keby vám jedného dňa niekto zavolal, že by sa o starodávnych zvykoch chcel dozvedieť viac? A viete, že sa to už stalo? Síce to bolo v písomnej forme, teda e-mailové otázky, avšak ľudia sa naozaj zaujímajú o starú vieru, o rituály, zvyky, staré predkresťanské tradície. Odpoveď býva individuálna, ale všeobecne sa dá odkázať na stránku Občianskeho združenia Bimbula , kde máme kalendár - teda najvýznamnejšie sviatky počas roka, so stručným popisom. Málokomu unikne, ako veľmi sa časovo prekrývajú pohanské sviatky s kresťanskými... Veľmi zaujímavé sú aj stránky www.védy.sk, ktoré sú vhodné pre záujemcov o hlbšie štúdium. No a potom môžeme poslúžiť osobnými skúsenosťami s obradmi, ktoré sme sami vykonali... Napríklad zimný a letný slnovrat, sú obrady vykonávané v širšej skupine, u nás to bola rodina a priatelia. Osobne vykonávam aj obrady v súkromí, napríklad obrad Nového začiatku, čo obrad Čistenia domu. V tomto smere dám veľmi veľa na vlastnú intuíciu a šiesty zmysel a nechávam sa nimi viesť... Ako vyzerá váš bežný deň? Zaujímavá otázka, neviem však, či sa dá v mojom prípade na ňu odpovedať, bežný deň totižto nemávam :-) Každý deň je pre mňa výnimočný, každý jedinečný a na každý sa nesmierne teším... Okná mojej spálne sú otočené na východ a tak sa ráno budím so slnkom a z postele vidím starú brezu, ktorá ma víta do každého nového rána, urobí mi obrázok o počasí a ja sa na ňu vždy usmejem... a ona na mňa... :-) A potom to už ide... práca - kancelária, auto, sklady, auto, výroba, auto, kancelária - no a medzitým - Pohan. Dennodenne popri práci spravujem stránky, vybavujem objednávky, odpisujem na e-maily, odosielam balíčky, fotím výrobky, píšem články... cez víkendy sme v teréne - hlavne v lete na jarmokoch, ale aj v zime mávame napríklad prezentácie, workshopy a podobné aktivity... Skrátka všetko to, čo mňa a celý náš tím baví a hlavne to, čo ma napĺňa a čomu verím... Zoberme si modelovú situáciu. Doma mám len rifle a tričká, dojdem ku vám a reku - oblečte ma! :) Čo by ste mi ponúkli? Je naozaj veľa ľudí, ktorí si obliekajú len rifle a tričká, čo je samozrejme úplne v poriadku. Nám sa výborne osvedčila kombinácia košuľka + rifle. Ste takto oblečený veľmi jednoducho a pritom si Vás isto každý všimne. Aj tá najjednoduchšia košuľka má veľmi atraktívny vzhľad. Napriek tomu, že je to tradičný odev, predsa dnes pôsobí až exoticky medzi všetkými tými tričkami. Z muža v ľanovej košuľke sa razom stane junák a keď si na nej vyhrnie rukávy, ležérny nenútený prirodzený vzhľad ľanového plátna mu dodá neuveriteľný "sexepíl". Popritom získa ešte bonus v podobe extra príjemného pocitu pri nosení a to vďaka tomu, že je to vzdušný materiál s vynikajúcimi termoregulačnými vlastnosťami. Pokiaľ by ste naopak, chceli kombinovať tričko s ľanovými gaťami, aj toto je úspešná kombinácia u zákazníkov, ktorí vedia oceniť osobitý dizajn a aj kvalitu materiálu, stáročiami overenú trvácnosť aj schopnosť prispôsobiť sa telu svojho majiteľa. No ako najlepší variant, a to hlavne v týchto horúčavách, sa javí kombinácia ľanovej košuľky a ľanových gatí. K tomu by som určite odporučila ľanovú spodnú bielizeň , teda naše superjemné ľanové trenírky, ktoré sme nazvali Treľanky :-) Rozlišuje sa oblečenie podľa príležitosti, pracovné, sviatočné a podobne? Dnes je to zrejme čisto módna záležitosť, ale áno, tak ako dnes aj v minulosti bolo oblečenie robotné a sviatočné. Líšilo sa okrem iného aj tým, že sviatočné odevy boli bohato zdobené. V dávnej minulosti mali výšivky svoj obradný význam, vyšívali sa symboly, energetické žiariče a rôzne vzory s výpovednou hodnotou o nositeľovi, o jeho roli, postavení, spoločenskom statuse a podobne. Neskôr tieto zdobenia nadobudli hlavne dekoračný charakter. My sa snažíme našim zákazníkom ponúknuť aj možnosť dať si svoju košuľku vyšívať. Vyšívame zásadne ručne a ľudia si často vyberajú práve výšivky starodávnych symbolov . Takáto košuľka je potom jedinečná a veľmi cenená. Ešte by som rada spomenula aj nočné oblečenie. V posteli strávime až tretinu svojho života a tak by nám nemalo byť jedno, v čom spíme. Ľan je prirodzene antibakteriálny, vhodný pre alergikov, neelektrizuje a preto nepriťahuje prach, dobre odvádza vlhkosť a teplo, v lete chladí, v zime hreje. Na jeseň opäť zahrnieme do našej ponuky úspešné nočné košele a momentálne máme stále za výhodnú cenu relaxačné župany , ktoré sú vhodné aj ako domáci, či meditačný odev. Pri takzvaných meditačných odevoch by som sa na chvíľu pristavila. Zo skúseností zákazníkov vieme, že pri meditáciách, či obradoch rôzneho charakteru je dôležitá energetická kvalita odevu, v ktorom obrad vykonávajú. Ľan je jeden z tých veľmi vhodných materiálov na tieto účely, pretože je to čistý prírodný materiál. Pri jeho pestovaní sa nepoužívajú chemické hnojivá. Ľan sa pestuje v menej úrodných pôdach, čím rastlina získava osobitú kvalitu v životaschopnosti, húževnatosti a sile, čo sa musí zákonite prejaviť na jej vibrácii. Zrejme aj preto sú z ľudového liečiteľstva známe zábaly z ľanového plátna ako podporný prostriedok pri liečbe svalových a kĺbových bolestí. Na čo sa ľudia takmer nikdy nepýtajú, ale je to veľmi dôležité? Málokedy sa ľudia pýtajú napríklad to, odkiaľ je ľan, z ktorého sú ušité naše výrobky. Pri rozhovoroch na našich prezentáciách sa k tejto téme zvykneme dostať. To dôležité, je myslím to, že ľanová tkanina na konfekčnú výrobu sa na Slovensku už nevyrába. Bohužiaľ. Ľanová priadza sa dováža z východnej Európy a látka sa tká v Čechách, kde ju aj my nakupujeme alebo si ju nechávame tkať na objednávku. Naše výrobky sa šijú výlučne na Slovensku, máme v tíme dve šikovné krajčírky a ešte spolupracujeme s jednou chránenou dielňou. Rada by som ešte spomenula, že okrem zákazníkov zo Slovenska ich máme veľa aj v Čechách a naše výrobky putovali už aj do Belgicka, Holandska, Nemecka, Anglicka, Saudskej Arábie, Kanady či USA... Ak by ste mali len jedno jediné slovo, čo by ste povedali našim čitateľom? To slovo by bolo „láska“. A ako to súvisí? Nuž ako všetko so všetkým... ľan halí telo... telo je chrámom pre dušu... duša je chrámom pre lásku... Ďakujem za rozhovor: ) CEZ OKNO sa zhováral Yezid VŠETKO o čom sme tu písali nájdete Súvisiace: SÚŤAŽ s e-Šopou u Pohana na Facebooku! Kde nás stretnete v AUGUSTE? Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
14.08.2013 03:51 V roku 1997 som natrafil na knihu H. S. Lewisa, PhD., F.R.C. s názvom The Symbolic Prophecy of the Great Pyramid , ktorá bola po prvýkrát vydaná v roku 1936. Doktor Lewis bol až do svojej smrti v roku 1939 Imperátorom súčasnej školy mystérií, známej ako Starý Mystický Rád Ruže a Kríža . V publikácii ma zaujal doslov, v ktorom sa spomína článok uverejnený vo vydaní časopisu z januára 1935 zostavenom v Egypte a „vydávanom viac-menej súkromne v Londýne“. Nanešťastie, okrem spomenutých údajov časopis nebol bližšie určený. Písalo sa o ňom len, že obsahuje článok H. M. Wrighta, v ktorom opisuje objavy uskutočnené doktorom S. Hassanom počas šiestej sezóny jeho pôsobenia pri archeologických prácach v Gíze. Podľa všetkého bol článok doplnený aj Wrightovymi fotografiami vykopávok. Práve počas tejto sezóny Hassan očistil vzostupnú cestu, ktorá spája údolný chrám so zádušným chrámom Chefréna, faraóna druhej pyramídy. V tom čase Hassan objavil aj podzemnú chodbu, ktorá sa tiahne pod spomínanou vzostupnou cestou od jedného konca k druhému. V tejto podzemnej chodbe natrafil na skupinu šácht vedúcich hlbšie do podzemia, z ktorých sa dá dostať do niekoľkých komôr. V tom čase som nemal potuchy, že práve toto miesto vzbudilo záujem už aj v iných častiach sveta a že nakoniec sa z neho vykľuje symbolická Usirova hrobka , ktorú doktor Z. Hawass považuje za jeden zo svojich najväčších objavov. Doslov k Lewisovej knihe ponúka viacero podrobností. Píše sa v ňom o niekoľkých navzájom prepojených miestnostiach, ktorých steny sú ozdobené prekrásnymi farebnými vlysmi, a spomína sa tam množstvo skvostne vytesaných postáv. Podľa ponúkaného opisu štýl dekorácií spadá do obdobia nasledujúceho po Amenhotepovom mystickom oživení Egypta. V knihe sa odhaduje, že podzemný komplex využívala staroveká škola mystérií. Na základe niekoľkých nájdených sarkofágov by sa dalo predpokladať, že komplex je hrobkou, no autor v knihe píše, že sa používali pri iniciačných obradoch. Zaujalo ma to. V článku, ktorý je v knihe citovaný, sa uvádza, že nájdené objekty sa zachovali v pozoruhodne dobrom stave. Ten okrem toho tvrdí, že v čase objavu boli zhotovené fotografie a získané artefakty. Kde sú teraz? A ktorý časopis Lewis v knihe citoval? Pripadalo mi to dôležité, pretože na inom mieste v knihe je napísané, že rád rosekruciánov A.M.O.R.C. vlastní staroveké rukopisy, ktoré svedčia o tom, že pod zemou sa nachádzajú chodby a komory prepájajúce Sfingu s tromi veľkými pyramídami. Podľa všetkého sa autor v dodatku domnieva, že séria komôr, ktoré objavil doktor Hassan pod vyvýšenou cestou, by svojím spôsobom mohla potvrdiť existenciu aspoň niektorých z nich. Náhľad na obsah dodatku ponúkame na šiestej strane. Vo februári 1998 som navštívil Gízu. Hľadal som aspoň nejaké odpovede na svoje otázky. Nebolo ťažké nájsť podzemnú chodbu tiahnucu sa pod vzostupnou cestou, čo vedie od druhej pyramídy ku Sfinge. Hlboká šachta prechádza zvislo nadol cez skalu, avšak nachádza sa skôr na boku podzemného priechodu než v jeho strede, ako uvádza kniha. V ďalšom prieskume mi zabránila zatvorená brána a zábradlie umiestnené okolo šachty, no aj napriek tomu som na jej dne mohol jasne vidieť v severnej stene vytesaný vchod do priestoru, ktorý bol pravdepodobne prvou komorou opísanou v knihe. Keď som sa priamo na mieste rozprával s domácimi, dozvedel som sa, že existuje ďalšia zvislá šachta zostupujúca z tej komory, ktorú som nevidel, a že tá vedie do dvoch miestností s hieroglyfmi na stenách. Nanešťastie, túto informáciu som získal od pochybného prekladateľa, a tak som si ju musel overiť. To, čo som už dovtedy videl a počul, sa miestami značne odlišovalo od vecí opísaných v Lewisovej knihe. Napadlo mi, že by nemalo byť ťažké všetko si overiť. Od roku 1929 doktor Hassan počas desiatich sezón pracoval na výskume Gízy pre Káhirskú univerzitu. Jeho zistenia sú zdokumentované v desaťzväzkovej publikácii Excavations at Giza , ktorú vydalo káhirské vydavateľstvo Government Press. Preto som sa nazdával, že postačí, ak sa pozriem na správu zo šiesteho obdobia prác, no je asi zbytočné dodať, že som sa mýlil... - pokračovanie - Seriál prináša dokumentáciu jedného senzačného objavu v Gíze... Zdroj: Preklad: Miška Korektúry: Yezid Všetky časti postupne nájdete . Súvisiace: Egypt - Odhalenie Autori: Sekcie: Rubriky: Štítky:
