30.05.2024 23:15 Ďalším z cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2024 je zalesnený vrch v severnej časti pohoria Poľana s názvom Hrb. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna a je geografickým stredom Slovenska, vypočítaným pomocou geometrických priesečníkov. Hrb turistické trasy, cyklotrasy.´, kam v okolí. Hrb je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie cez Hájny Grúň a Vepor severným smerom na Čierťaž. Vrchol tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ. foto Michal Miki Turistické trasy Po Rudnej magistrále a jej červenej značke z juhu od Poľany po hrebeni cez Hájny grúň a Vepor zo severu zo sedla pod Hrbom od Chaty pod Hrbom Z Ľubietovej po modrej značke cez Sedlo pod Hrbom z Ľubietovej cez Starý Majer z Predajnej cez Žliabky Z Brusna po žltej značenej trase: z Valaskej cez Žliabky z obce Brusno cez Starý Majer Cyklotrasy Foto Katka Syneková Ak idete bicyklom, doporučujeme presun vlakom. Štart i cieľ tak môžte voliť v inej stanici. Lopej - Sedlo pod Hrbom - Valaská - Brezno Asi najkrajší okruh vedie z Predajnej alebo Lopeja cez Sedlo pod Hrbom do Brezna. Na 45 km okruhu nastúpate úctyhodných 1050 výškových metrov. Trasa tu Okruh Brusno Hrb Čaká vás podobný MTB cyklozáhul s dĺžkou 49 km a prevýšením 1460 m. Trasa tu Hrb - okruh z Brezna ďalší parádny MTB výstup z Brezna cez dve cyklotrasy cez kamenistú dolinu a Osrblie má 55 km a prevýšenie 1190 m. Trasa tu. Chata pod Hrbom Horská chata v Poľane je situovaná v Sedle pod Hrbom a od roku 2022 je pre verejnosť opäť otvorená. Poskytuje plnohodnotné ubytovacie a stravovacie služby počas celého roka. Ubytovať sa môžete za 30 Eur. Na chate pod Hrbom foto Ján Boďo História chaty siaha do roku 1935, kedy bola vybudovaná členmi KČST z Ľubietovej. Počas II. svetovej vojny v horskej chate sídlil štáb 1. Československej partizánskej brigády. V roku 1944 bola nemecko-maďarskými vojskami vypálená a po obnovení bola opätovne sprístupnená 28. mája 1950. Odvtedy slúžila ako rekreačné zariadenie. Autom je možný prístup cez obec Ľubietová len po Ranč Čeljenec, kde je záchytné parkovisko. Výstup na chatu po modrej značke je nenáročný cca 2 km dlhý s miernym stúpaním. Stred Slovenska a Tichomír foto Sonka Pur E Upozornenie Pozrite si: Hrb turistické trasy, cyklotrasy. V Poľane hlásia veľký výskyt medveďov. Nechoďte sami a upozorňujte na seba. Prečítajte si: Ako sa chovať pri strete s medveďom? Príspevok Hrb turistické trasy, cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
30.05.2024 03:15 Tretí deň je vraj krízový. Napriek všetkým poučeniam z krízového obdobia sme si na dnes vybrali najkomplexnejšiu štreku. Kolobežkou na Kežmarok, Studený potok a Lomnicu cez Medvediu lúku a nový Slavkov. Kto mal vedieť, že vďaka nedôslednosti skončíme až v Poprade? Po výdatných raňajkách a niekoľkých záchodoch vyrážame na Tatranskú Lomnicu. Zjazdy cestou už dôverne poznáme, tak sme sa rozhodli vyskúšať chodníky popri nej. A veru, bolo to zábavné. Všade hovoria, že Vysoké Tatry sú na rekreáciu a oddych. Ale keď sa prejdete po tých rozbitých chodníkoch, ktoré pamätajú ešte Husáka, pochopíte, že Vysoké Tatry sú robené nie pre chodcov ale pre autá. Tatranská Lomnica Samotná Tatranská Lomnica je toho príkladom. Kedysi oázu pokoja a rušný park k hotelu Morava teraz vystriedala neudržiavaná, nepokosená planina. Naopak v hornej časti Tatranskej Lomnice je všetko zabetónované, zastavané apartmánmi a chodníky pre peších sú prerušené. Lyžiarske stredisko. OK. Ale takto nadivoko? Neviem, či to je dobre. Okrem hotelov Morava, Titris a Lomnica, ku ktorým mám vypestovaný viac ako osobný vzťah, je najvýraznejším lákadlom Tatranskej Lomnice Skalnaté Pleso a Lomnický Štít. S výškou 2 634 metrov je druhým najvyšším vrchom Vysokých Tatier. Lanovka na Lomnický štít ponúka návštevníkom už od nepamäti možnosť vyviezť sa. Iba škoda, že tá stará historická Jurkovičova stanica vedľa Grandhotelu Praha skončila ako skončila. Nenahovárajme si. Kedysi bol Lomnica oázou prechádzok a pokoja. Po revolúcii Lomnica zmenila svoj ráz a dnes je všetko podriadené tvrdej komercii a lyžovaniu. Po zvyšok roka je akási opustená, prázdna. Veď aj ten vlak z Popradu sem chodí už len cez víkend. Zato stanička si zachovala svoj pôvodný ráz. Aj muškáty v kochloch zostali. Pred veľa veľa rokmi sa tu s nami kamarát o štvrtej ráno stavil, že ich všetky zje. Aj zjedol. Ale to by bolo na dlhé rozprávanie. Na Tatranské Matliare Oceňujeme novú cyklotrasu, ktorá vedie od vynoveného hotela Lomnica, popod bobovú dráhu až do Tatranskej kotliny. Užili sme si ju len po parkovisko Biele Vody, kde začína aj cyklotrasa na Zelené pleso a Brnčalku. Pri polorozpadnutej zastávke nájdeme odbočku a hybaj dole na Medvediu lúku a Malý Slavkov. Cestou stretávame zopár pilčíkov. Tiež sa pochlapia, že sa stretli s macom ale veľa sa s nami nezdržujú. Načim narúbané drevo nakladať. Medvedia lúka Prechod cez Medvediu lúku a horáreň na Malý Slavkov považujem za úplne nový obzor pri objavovaní Vysokých Tatier. Topka. Ste pod končiarmi, stále ste tam, ale v úplne inom svete. Iba medveďa sme nestretli. Májové podtatranské lúky hýria zeleňou a farbami. Na kolobežkách sme už vystriedali všetky typy terénu od asfaltu, rozbitých chodníkov, šotoliny, lúčnych ciest až po kamenisté poľné cesty s vyjazdenými dierami od erózie a traktorov. Neviem, či je krajší pohľad na Tatry z Veterného vrchu, z Kokavy na Kriváň alebo či sú to panorámy z kežmarskej strany. Na Vysoké Tatry je pohľad z každej strany boží Luky nad Malým Slavkovom nám zaberú o hodne viac času, než sme plánovali. Kopovitá oblačnosť v tej rozsiahlej krajine doslova maľuje a núti človeka stále fotiť. Práve slnečné svetlo spôsobuje, že pohľad je každú minútu iný. Doslova sa hráme a nechce sa nám odísť. Úplné ticho, pofukuje jemný vetrík a ohýba pritom konáre stromov v diaľke i lúčne steblá pod nohami. Kolobežkou v teréne Pevne chyť riadidlá, jednou nohou sa postav na stúpadlo a druhou sa odraz. Zvyšok už príde sám úplne prirodzene. A nezabudni po niekoľkých odrazoch vystriedať nohy! Vieš, ktorá noha bolí viac? Nie tá, ktorou sa odrážaš, ale tá, na ktorej stojíš a pri každom odraze drepuješ. Obe kolobežky dostali od šutrov vďaka nízkemu nášľapu riadne na prdel. Puntičkári opravujú spodnú časť rámu sústavným lakovaním a nano sprejom. Praví kolobežkári však neustále kolobežku zo spodnej časti „brúsia“. Podľa Kostkovcov nie je potrebné sa o spodnú časť nijako zvlášť starať. Netreba sa báť, rám kolobežky je na divoké zaobchádzanie pripravený. Každým ďalším metrom, každou dierou, ranou či šutrom sme s kolobežkami viac a viac prepojení. Rách. Nájsť ideálnu trasu v teréne je číra zábava. Rách, rách. Toto nie je o rýchlosti ale o hľadaní ideálnej stopy. Problémom nie sú diery ale následné výdute a kopečky. Práve tam sa kolobežka vďaka nášľapu dlhému až 440 mm rada sekne. V lepšom prípade rana, v horšom prípade kolobežka stojí a ty letíš cez kormán na držku. Ale veľké predné kolesá riziko pádu temer eliminujú. Podobne ako pri cyklistoch je najviac ohrozené kľúčna kosť a hlava, na kolobežke je to čeľusť, lakeť a držka. Malý Slavkov Slnko nasvietený, osamelý v poli, na pozadí majestátnych hôr. Úplne nás dostane Slavkovský kríž. Pohľad pre bohov. Malý Slavkov je dedina extrémov. Otočíš hlavu na kopec nad dedinou a čaká ťa lekcia s ultramodernej architektúry. Všetky presklené terasy namierené na končiare Tatier. Verte, nestavali by ste to inak. Pohľad druhým smerom na horný koniec dediny už taký ružový nie je. Ale aj to prefrčíme. Kolobežkou na Kežmarok Minieme nejaké repkové polia a pri Kežmarskej mliekárni vstúpime do kráľovského mesta. Drevený artikulárny kostol, Kežmarský hrad i námestie. Neboli sme tu 30 rokov a Kežmarok nás natoľko prekvapil, že sme mu venovali samostatný článok. Kežmarok Znovuzrodenie zamagurského kráľovského mesta Viac Cyklotrasa na Poprad Díme obed a opúšťame mesto. Pri moste sa trochu zamotáme. Mapy.cz ukazujú cyklotrasu, ktorá neexistuje. Trochu na moste pošachujeme a druhou stranou sa napojíme na cyklotrasu, ktorá nás dovedie až do cieľa - železničnej stanice Studený Potok, konča Veľkej Lomnice. Dokonalá cyklotrasa s dvoma úplne novými cyklomostami nás nadchne. Kúsok pred Huncovcami je asi na kilometri nahradená poľnou cestou. Je to však obrovský rozdiel šliapať v hustej premávke na krajnici úzkej cesty alebo tu. Takto sa buduje nová vízia kvality života. Na tabuli o vzniku cyklomostu čítame tvrdú pravdu. Ako na mnohých miestach, ktoré sme minuli posledné dni, bez finančnej pomoci EU by tu nič také nebolo. Trasu ukončujeme pri Veľkej Lomnici. Temer na konci objavujeme skvelý pump track. Keď Johny vidí, ako tam na kolobkách šantia mládežníci, dostane chuť skúsiť si to s nimi. Zastaví ho až môj argument, že truhly sú aj pod tatrami veľmi drahé. Vstupujeme do Veľkej Lomnice. Posledná etapa mala byť už len radostná. Ale nie je. Stanica v Studenom Potoku je plno ľudí. Kolobky s úľavou skladáme. Prvá studená sprcha prichádza po rozhovore s výpravcom: Kedy pôjde najbližší vlak na Tatranskú Lomnicu?V sobotu o 8:10Čo prosím? Dnes je streda?Cez týždeň vlaky hore nechodia. Zvezte sa do Popradu a odtiaľ na Smokovce. Do Titrisu na Wellness Neradi ho poslúchneme. Našťastie naše 24h SMS lístky platia aj na tejto trase. Výstup vlakom nahor sa tak pretiahne skoro o hodinu a pol. Do Starého Smokovca dorážame až podvečer. Sme však pevní a neváhame. Śusom to púšťame zo Starého Smokovca rovno do Titrisu. Čaká nás tam mimoriadne kvalitný wellness obohatený masážou a toboganom. Sme pri hoteli. Prásk Mám to overené. Prvé slovo, ktoré ma vždy v tejto chvíli napadne sa nedá publikovať. Ani druhé. Pomaly skúsim otáčať hlavou a asi centimeter od oka vidím nejakého slimáka a zopár cigaretových ohorkov. Zjavujú sa aj oranžové a ružové hviezdičky. Som akýsi zahriaknutý. Zakliesnený. Nemám slov. Prečo ležím na ceste a škriabem bradou asfalt? Nemožné sa stalo skutočnosťou. Kostkovci mi povedali, že je temer nemožné preletieť cez kormán. Zdôrazňujem slovo temer. Mne sa to podarilo. Johny sa ku mne akosi s citom zohýňa. Pýta sa, či som v poriadku. Neviem. Kontrolujem kolobežku, bundu i gate. Celé. Skúsim pohýbať nohou, rukou, krkom. Ide to. Ale krvavá stopa z cestných lišají na dlaniach sa zväčšuje. Wellness v Titrise je pre mňa zakliaty. Dva krát som sa dostal až k jeho bráne, dvakrát som cez bránu neprešiel. Ani dnes nie. Pohľad na krvácajúce špinavé indivíduum by určite nikoho v bazénoch nepotešil. Ale bilancia v celku dobrá. Hlava celá, kolobka celá, bunda OK. Zodraté koleno, zodraté krvácajúce dlane, nejaké šrámy na ksichte a modriny kam pozrieš. Hups. Tento výlet som zjavne dojazdil. Z posledného vypätia došliapeme krvácajúc na električku. Kecy si necháme až na Poliankovo u obligátneho Bernarda. Trasa kolobežkou na Kežmarok cez Medvedie lúky bola nádherná. Dnešná bilancia Nová Polianka, Kežmarok, Poprad trasa 49,8 km, hore 380 m, dole 606 m Starý Smokovec, Tatranská Lomnica trasa 9,6 km, hore 65 m, dole 201 m Spolu 59,4 km a naklesaných 807 m Epilóg 3 dni Kostkovic Tatry na kolobežke pre mňa skončili s celkovým rechnungom 145 km a naklesaním viac ako 3218 metrov. Ráno som sa vybral na električku do Popradu ale Johny to medzitým hrdinsky potiahol cez Gerlachov, Batizovce až na Poprad , čím sfinalizoval spoločnú bilanciu Kostkovic Tatry na 164,8 km s naklesaním 3601 výškových metrov. Sme spokojní. Čakáme na Tatran. Nakladáme kolobežky a vezieme sa domov. Mať skladaciu kolobežku vo Vysokých Tatrách je nesmierna prdel. Dostane vás na miesta, kam sa bežný turista nikdy nedostane. Nabudúce sa chystáme prebádať slovensko-poľské pohraničie a Severný Spiš. Príspevok Kostkovic Tatry: kolobežkou na Kežmarok cez Medvediu lúku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
29.05.2024 07:30 S turistickou výzvou 7kopcov 3jazerá sa na Severný Spiš pravidelne vraciame. Tento rok zájdeme do srdca Spišsko – Šarišského medzihoria do Ľubovnianskych kúpeľov a vyškriabeme sa na vrch Vysoká. V areáli Ľubovnianskych kúpeľov sú jedinečné svahy kúpeľného parku, na ktorých sa nachádzajú vzácne druhy borovíc, bielych jedlí, 200 – ročné buky a duby. Cez tento park prechádza aj náučný chodník popri 5 minerálnych prameňoch : Andrej, Emília, Alfréd, Mária a Nový prameň. Ak sa na Severný Spiš tohto roku vydáte, pripomeňte si najkrajšie túry okolo Starej Ľubovne, ktoré sme za tie roky podnikli. Jarabinský prielom Prechod cez Jarabinský prielom síce nie je dlhý, napriek tomu rozhodne patrí medzi túry najfotogenickejšie. Nájdete ho len kúsok od Starej Ľubovne smerom na Litmanovú. Jarabinský prielom Veterný vrch Medzi najkrajšie túry Severného Spiša patrí tiež prechod hrebeňom Spišskej Magury z Vyšných Ružbách na jej najvyšší bod Veterný Vrch. Nenadarmo turisti hovoria, že je odtiaľ najkrajší výhľad na Vysoké Tatry. Výhľad na 3 koruny Veterný vrch 1112 m n.m. Vyšné Ružbachy Kráter Priamo oproti cez obec Ihlany objavíte Malý Václavák, vstupnú bránu do Levočských vrchov. Čierna hora Levočské vrchy boli dlhé roky turistom neprístupné, dodnes neobjavené. Bol tam vojenský priestor Javorina. My sme "Levočáky" objavovali práve cez túru na Čiernu horu. Do Severného Spiša neodmysliteľne pri turistike patria Pieniny a Červený kláštor. Ak Levočské vrchy ľudia nepoznajú o Dunajci platí presný opak. :-) Turistika Stará Lubovňa Ak sa človek nabaží hradu Stará Ľubovňa, skanzenu pod ním, prípadne Nestville Parku, môže majkrajšie túry okolo Starej Ľubovne začať objavovať po turistických chodníčkoch. Eliášovka Skanzen Stará Ľubovňa Bludisko Ľubovniansky hrad Na Severný Spiš sa v turistickej výzve 7kopcov 3jazerá každoročne vraciame. Tento rok budeme objavovať Eliášovku. Je to krásne miesto nad horou Zvir na Spišsko poľskej hranici. Príspevok Ľubovnianske kúpele, najkrajšie túry okolo Starej Ľubovne zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
28.05.2024 21:45 Ráno dlhé raňajky a hybaj na stanicu. Prvý bonus dnešného dňa sme si užili už na zastávke. Električka prišla presne a vyviezla nás na Štrbského pleso. Dnešný plán je jednoduchý. Kolobežkou na Podbanské a tam sa už nejak vymotáme. Spúšťame sa vo skvelej nálade zo stanice k odbočke na hotel Trigan pri Malom Śtrbskom plese. Sme vyzbrojení offline mapou.cz, smartfónmi, vodou a lepeňákom a naivnou vierou, že všetko pôjde ako po masle. Alweg Málokto si dnes pamätá, že v polovici 60. rokov minulého storočia sa Vysoké Tatry mohli stať svetoznámymi práve vďaka TEŽ. Tatranskú elektrickú železnicu vtedy navrhli pretovriť na jednokoľajovú visutú dráhu tzv. Alweg. Trasa monorailu podľa švédskej licencie mala viesť v stopách dnešnej TEŽ z Popradu cez Starý Smokovec do Štrbského Plesa i do Tatranskej Lomnice. Alweg nadchol Slovákov natoľko, že sa začali naň zbierať. Za niekoľko týždňov sa vyzbieralo viac ako 5 miliónov Kčs. Dopadlo to však ako všetko na Slovensku. Alweg sa nestal. Ale k veci. Kolobežkou cez Podbanské Spúšťame sa po ceste, vyhladenej ako žehlička. Čakajú nás dva brdky , ale inak samé plusy a pozitíva v temer 800 m klesaní. Stále viac sa prejavuje aj rozdiel medzi oboma kolobežkami Tour Max a Rebel. Vďaka veľkosti kolies 26“ vpredu a 20“ vzadu na dlhých trasách a vmiernom teréne Tour Max jednoznačne vedie. Odvaľovaním, zotrvačnosťou i stabilitou. Získavam na ňom stále väčšiu istotu, takže nakoniec valím oproti Rebelu temer dvojnásobnou rýchlosťou. Každý jeden, dva kilometre čakám na Johnyho. Pri jednej takej zastávke objavím v strede cesty igelitku s jedlom. V nej desať suchých rožkov. Kým príde Johny, nadávam v duchu na turistov. Čo sme to za národ, že takto vhadzujeme jedlo. Keď však o kilometer nižšie nájdeme ďalšiu podobnú igelitku nabitú rožkami, priamo na stredovej čiare cesty, spozornieme. Kto to sem vyhadzuje a prečo? Možnú odpoveď nájdeme o polkilometra nižšie. Priamo na ceste zazrieme dva hodujúce medvede. Rožky majú zrejme radi. Neočakávaný stret nad Podbanským Načim zastaviť. Ďalej sme sa neodvážili. Našťastie sa na nás len pozreli a ufujazdili niekam do húšťavy. V hlavách nám však čosi doplo. Neradno sa túlať po lesných chodníčkoch ak tu medvede prikrmujú. Tri studničky Odbočujeme k trom Studničkám, doplníme vodu a chvíľu posedíme. Už máme za sebou igelitky s rožkami aj stret s dvoma medveďmi priamo na asfaltke. Niekto na okolí zjavne túži po strete turistov s medveďmi. Za Nadbanským, pred odbočkou na Kôprovu dolinu objavujeme značenú cyklotrasu na prírodnú rezerváciu Machy a Liptovskú Kokavu. Je to lesný chodník a po strete s macami sme aj trochu zneisteli. Kúsok za rampou začína šotolina, kamenistý terén a veru nevieme, čo nás na lesnej ceste čaká. Kolobežky so svojim nízkym nášľapom sú určené skôr pre cesty než pre náročný skalistý terén. Zvažujeme pokračovať cestou cez Podbanské ale oči hovoria čosi iné: "Ideme do toho." Tak prečo to vlastne robíme? Práve preto. Je to nezodpovedné ale krásne. Vyťahujeme zvončeky, oprášime naše spomienky na internacionálu a ľudové piesne, prechádzame cez závoru a vyrážame, dúfajúc, že si nerozbijeme cestou držku alebo naše rolničky nenájdu o týždeň v medveďom truse. Prejdeme bez ujmy lesom a sme na podtatranských lúkach. Tu to už vonia Liptovom. Občas sa treba obzrieť späť. Našli sme jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň. Liptovská Kokava V Liptovskej Kokave sme sa ocitli akoby v inom svete. Aj tie kravy nám dali za pravdu. Je niečo pred obedom a stáčame to cez riadny padák a úplne nový most do ďalšieho cieľa, Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Ak ste tam ešte neboli, neváhajte. Seniori a ich vnúčence majú zľavu a v humne varia skvelé bryndzové halušky. :-) Skanzen Pribylina Miesto na spoznanie histórie, kultúry a tradičného života Liptova si zaslúži samostatný článok :-) Viac Na Liptovský hrádok Prechod kolobežkami cez kokavské lúky bol nádherný. Po prvých terénnych skúsenostiach sme ďalšie poľné cesty doslova vyhľadávali. Tentokrát nás trasa popri Vavrišovskom autokempingu zatiahla až pod diaľnicu. Odtiaľ bola železničná stanica v Liptovskom Hrádku naozaj na skok. Prvá časť dnešnej kolobežkovej epopeje končí. Vypíname GPS a skladáme kolobky. Pol minúty. To je údajne čas, ktorý potrebujete na zloženie skladacej kolobežky. Ak ju na peróne dobre umiestnite, skvelo zavadzia. Hlavnou lahôdkou však je, že sa zmestí do vlaku ako batožina. Čerstvý vzduch, azuro na oblohe, čistá hlava, pretiahnutie tela… čo si priať viac na dnešný deň okrem Bernarda? Vlak chodí v dvojhodinovom takte. Aj lístok nám v čakárni predajú. Prišli sme 15 minút pred odchodom a za necelú hodinu stojíme opäť na stanici na Štrbskom plese. Vo vlaku sa každý oddávame vlastným myšlienkam. Johny sa mi priznal, že mal obavy či stihneme večeru. Johny je stále hladný. A ja som bol rád, že sme nestretli žiadneho poľovníka. Predsa len, vyzerám ako medveď, rýchlo sa pohybujem a navyše som oblečený celý v hnedom. Našťastie rožky nemám rád. Zo Štrbského plesa dole Zubačka na Štrbské pleso bola preplnená do posledného miesta a na stanici tlačenica akoby rozdávali zadarmo guláš. Rozkladáme preto kolobežky a naťahujeme strunku posledných síl. Volíme padáčik do Smokovcov na večeru a husté orosené. Priznám sa, nemám rád tlačenice. Keď sme prišli ku stanici gratulovali sme si za dobré rozhodnutie spustiť to na večer dole po vlastných. Až tu v Smokovcoch sme dnešný trek definitívne zapichli. Zmeškali sme večeru, zmeškali sme pivo ale vlakom sme sa vyviezli späť na Polianku a ochutnali skvelého čapovaného Bernarda. Dnešná bilancia Štrbské Pleso - Liptovský Hrádok trasa - 43,9 km naklesaných 797 m Štrbské pleso - Starý Smokovec trasa - 16,2 km naklesaných 399 m Spolu 60,1 km a naklesaných 1196 m Dnešnú trasu kolobežkou cez Podbanské považujem za "must-go", hviezdnu. Po druhom dni máme za sebou na kolobežkách 82,2 km a naklesaných 2316 m. Na zajtra plánujeme prechod z Polianky cez Tatranskú Lomnicu a Matliare až do Kežmarku a k Studenému potoku. Príspevok Kostkovic Tatry: Kolobežkou cez Podbanské na Liptov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
28.05.2024 01:00 Amatérski cyklisti zbierajú na Strave výškové metre ako body sebauspokojenia. Tempo a počet nastúpaných metrov je hlavnou témou pri večerných posedeniach a preháňaniach: Kto čo zvládol? Kto urobil svoj životný rekord? Čo však čert nechcel, my sme tento rok prepadli čaru kolobežiek. Po prvých skúsenostiach v Ostrave a v Krakowe sme sa rozhodli otestovať kolobky v horách. Na tento víkend sú naplánované Kostkovic Tatry. Ich prvá etapa cez Štrbské Pleso kolobežkou do našej základne na Tatranskú Polianku začala už v Piešťanoch. Patálie amatérskeho cyklistu Predstavte si typického amatérskeho cyklistu. Je sobota ráno, slnko ešte ani poriadne nevyšlo a náš hrdina už zapína svoju cyklistickú aplikáciu Strava. Je to jeho tajná zbraň, jeho sprievodca a sudca. S mapou naplánovanou na dosiahnutie maximálneho počtu výškových metrov vyráža na cestu. Prvých pár kilometrov je všetko v poriadku – vietor vo vlasoch, vtáky spievajú, cesta je hladká ako detský zadoček. Ale potom to príde – stúpanie. Keď sa pred cyklistom vynorí prvý kopec, najskôr si pomyslí: „To dám.“ Ale stúpanie je dlhé a strmé. Tak sa jeho optimizmus mení na niečo, čo by sme mohli nazvať miernou panikou: „Prečo som si vybral túto trasu?“ pýta sa sám seba, keď sa snaží udržať tempo. Nohy sa pretáčajú čoraz pomalšie, ale Strava neúprosne sleduje a zaznamenáva každý zdolaný meter. „Ach, ešte 100 metrov a budem na vrchole,“ hovorí si náš hrdina. Ale každý meter sa zdá byť dlhší ako ten predchádzajúci. Tvár je červená, pot kvapká na riadidlá, a nohy začínajú protestovať. Konečne, po nekonečnom šliapaní, je na vrchole. Zastaví, zhlboka dýcha a pozrie sa na svoje údaje v Strave. „Výborne, stúpanie je za mnou!“ pomyslí si a s úľavou sa pustí dole kopcom.... Náš nový koncept klesania Tak celý tento proces sme tentokrát vynechali a namiesto stúpania sme Vysoké Tatry pojednali v štýle: Koľko sa dá vo Vysokých Tatrách naklesať výškových metrov za 3 dni? Kostkovic Tatry 2024 Piešťany Ako správny Stravoholic začínam počítať už od chalupy. Požiadam ženu aby ma vyviezla dos edla na Havran, rozbalím kolobežku a hodinu pred odchodom vlaku sa spúšťam do Piešťan. Trasa cez Banku, kúpeľný ostrov a centrum Piešťan prebehla prekvapivo rýchlo. Dole som bol za desať minút. Čo so zvyšným časom? Zastavím sa na kúpeľnom ostrove a pofotím nejaký romantizmus. Pre tých, ktorí nevedia, hlavným symbolom Piešťan je bronzová socha barlolámača. Tá svedčí o liečivej sile siričitého bahna a horúcej termálnej vody, vďaka ktorým si kúpele Piešťany už celé stáročia udržiavajú vo svete povesť miesta, kde sa dajú účinne liečiť ochorenia pohybovej sústavy. Ľudový kúpeľ, neskôr Zrkadlisko a Bahnisko v Irme využívame s Johnym na ohrev kostí už nejakých 30 rokov. Za ten čas sa kvalita vstupného vyšplhala z 2,80 korún na nejakých 15 eur. Kvality vody a trubiek je naďalej tá istá. V kantíne pri Napoleonských kúpeľoch odolám prvému pokušeniu, tradičnému rezanému. Predsa len, chcem prísť na stanicu načas. Tak len krátka zastávka medzi leknami a rybičkami a už stojím na peróne. Vlakmi ZSSK do Tatier Cesta z Piešťan do Vysokých Tatier je na tri prestupy. Z Piešťan do Trenčína, z Trenčína do Štrby a odtiaľ zubačkou na Štrbské Pleso. Ostalo mi trocha času na zbalenie kolobežky. Meral som to. Zloženie a zabalenie trvalo presne 3 minúty a 40 sekúnd, aj to s rezervou. Temer minútu mi zabralo obligátne hľadanie kľúčov a elektronického cestovného lístka. Stihol som. REX prišiel na čas a dokonca na prvú koľaj. Žiadne behanie po nástupištiach. To ma čakalo až v Trenčíne. S miernym meškaním sme vystúpili na 3 nástupišti. Nastala hromadná evakuácia prestupujúcich do centrálnej haly, kde si prečítali, že rýchlik Tatran bude pristavený k druhému nástupištu. Hybaj naspäť. Len tak tak sme všetko stihli, dokonca som nastúpil aj do správneho vozňa. Výstup v Štrbe, funkčný eskalátor, práve k odchodu pripravená zubačka a SMS 24 hodinový lístok. Až na Śtrbské Pleso nás čakali už len samé istoty a pozitíva. Stanica v Štrbe Zubačka na plese Ideme vlakom Tu by som sa chcel chvíľu pristaviť a poradiť kolobkárom. Ak idete do Vysokých Tatier neváhajte a kúpte si SMS 24 hodinový lístok za sladučké 4 eurá. Platí na tratiach TEŽ. Štrba, Štrbské pleso, Smokovce, Tatranská Lomnica, Studený potok i Poprad. Chválim ZSSK za tento počin. Ak idete z Bratislavy či z Košíc, auto vo Vysokých Tatrách vôbec nepotrebujete. Voziť dnes auto do Vysokých Tatier je zbytočný, nákladný, neekologický a veľmi nepohodlný prežitok. Štrbské pleso Mám za sebou 13 km a naklesaných z Havrana nejakých 280 metrov. Sme v etapovom medzicieli na Štrbskom Plese. Je niečo pred jednou. Na ubytovanie času viac než dosť. Vybaľujeme kolobky a hybaj okolo Štrbského plesa. Aké bolo naše prekvapenie, keď sa nám opäť potvrdilo, že i v Tatrách majú kolobežky oveľa dlhšiu tradíciu než zmieňujú Kostkovci. Presvedčili sme sa o tom na plese, hneď pri bývalom Hviezdoslave. Objavili sme tu pamätník tatranského patriota Jozefa Szentiványiho. Ten už v roku 1872 postavil na brehu Štrbského plesa poľovnícku chatu a o rok neskôr ju sprístupnil turistickej verejnosti. Verejnosť však nevie, že pamätníci ho zvečnili pri jazde na kolobežke . Kolobežka sa tak stala možno prvým vysokotatranským dopravným prostriedkom v dejinách Slovenska. Objazdíme dookola celé Štrbské pleso. Značky hlásia zákaz bicyklov a elekrokolobežiek. O ľudskom pohone tam však nepadla ani zmienka. Pri odbočke na červenú vystúpame k spojke na Furkotskú dolinu. Jedna s najkrajších turistických trás okolo Veľkého Soliska je však uzavretá. Pri športovom areáli tlačíme do kopca, na zjazdovky. Vyskúšame terén i skalisté chodníky a ujde sa nám aj trocha lanského snehu. Dlho špekulujeme o tom, koho napadlo postaviť Tatras Tower v doline. Je temer prázdny a hoci vystúpate navrch, aj tak veľa neuvidíte. Nebolo by lepšie investovať do opravy skokanských mostíkov a vybudovať tak unikátnu štýlovú rozhľadňu priamo na nich? Zopár turistom pomôžeme so selfie a zopár turistov pomôže nám. Končíme pri lanovke na Solisko a chvíľu aj zvažujeme: "Čo takto sa vyviezť k chate a spustiť to po zjazdovkách na kolobežkách?" Štrbské Pleso kolobežkou Neviem či strach, či neskorý čas alebo len naša lakomosť zaplatiť seniorské vstupné rozhodli, že sme skončili na stánku s krušovickým pivom. Pojazdili sme všetky chodníky Štrbského plesa hore, dole. Minútu smútku sme strávili aj pri bývalom Heliose. Prečo musel takto dopadnúť? A to už sme opäť na stanici, berieme si z úschovne ruksaky, nazrieme do Triganu a spúšťame sa po magistrále do našej základne na Novej Polianke. Batohy na chrbtoch dodajú správne gravitačné zrýchlenie. Na asfalte to po Vyšné Hágy riadne odsýpa. Potom sa trochu v protisvahu zapotíme. Ubytujeme sa za pár minút a vyrážame von. Ešte nás čaká posledná štreka do Tatranskej Lomnice. Až tam je dnešku koniec. Wellness Urán Električka z Tatranskej Lomnice späť na Polianky štartuje vždy celá štyridsať. Dvadsať po celej musíme byť z wellness vonku. Zhadzujeme prepotené dresy, krátka sprcha a hybaj do trysiek. Wellness v Uráne mám mimoriadne rád hneď z dvoch dôvodov. Je tu mimoriadne prívetivý personál a majú tu skvelo upravený bazén, ktorý umožní plavcovi dobre si zaplávať aj na malej ploche. Dnešná trasa cez Štrbské Pleso kolobežkou vydala: Havran Piešťany 11,4 km 260 m Štrbské pleso, Tatranská Lomnica 26,9 km, 860 m Na prvý deň slušná bilancia. Spolu 38,3 km a 1120 naklesaných výškových metrov. Sme v norme. Čo dodať záverom? Štrbské Pleso kolobežkou nad očakávania. Poliankovo už zavreté, TEŽka išla načas a my sme už pred ôsmou chutnali skvelého Bernarda v Sanatóriu Dr. Guhra pri plánovaní zajtrajšej trasy na Podbanské. Príspevok Kostkovic Tatry: cez Štrbské Pleso kolobežkou a vlakom z Havranu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
25.05.2024 20:30 Hoci sa nachádza v blízkosti Spiša a mnohí ho nazývajú Spišskou bránou, Kežmarok je súčasťou regiónu známeho ako Podtatranská kotlina a historicky patrí k regiónu Zamagurie. Kráľovské mesto Kežmarok založili v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorých pozval uhorský kráľ, aby pomohli osídliť a rozvíjať tento región. Ja som ho prvýkrát navštívil hneď po revolúcii, pred 30 rokmi. A vtedy sa skoro zotmelo. Obrýzgané fasády, vybývané domy a v oknách pokrikujúci neprispôsobiví. Aj taký bol dôsledok vysídlenia nemcov po vojne a nástupe Gottwalda. Z dnešnej návštevy po toľkých rokoch som nemal veľké očakávania. Ale pravda je taká, že Kežmarok mi vyrazil dych. Spustili sme sa kolobežkami z Tatranských Matliarov cez Medvedie lúky a Nový Slavkov. Po cyklotrase sme prišli k doďaleka žiariacej červenej veži Nového evanjelického kostola. Hneď cez cestu nás však zaujalo iné. Drevený artikulárny kostol Tento unikátny evanjelický kostol postavili v roku 1717 ako jeden z piatich artikulárnych kostolov v Uhorsku na základe špeciálnych podmienok stanovených v Šopronskom sneme v roku 1681. Tento snem umožnil evanjelikom postaviť si kostoly, ale len mimo mestských hradieb, na presne stanovenom mieste, z lacných materiálov , bez použitia kovových prvkov a bez veží. Aby vrchnosť evanjelikov ešte viac ponížila, kostol sa staval ako prístavba k miestnemu hostincu a dokonca aj pôvodný vstup bol výhradne cez dvere hostinca. Kostol postavili výhradne z dreva, bez použitia jedinej kovovej spojky či klinca. Dnes je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Napriek drevenej konštrukcii je kostol priestranný a bohatý na výzdobu. Interiér kostola je nádherne vyzdobený barokovým oltárom, kazateľnicou a maľovaným stropom. Kapacita kostola je približne 1500 miest, čo svedčí o jeho veľkosti a význame pre miestnu evanjelickú komunitu. Podľa dochovaných zdrojov kostol postavili za neuveriteľne krátky čas - len za tri mesiace. Táto rýchlosť výstavby sa často pripisuje božej pomoci a silnej viere miestnych obyvateľov, ktorí sa na stavbe podieľali. My sa však domnievame, že taký krátky čas sa podaril najmä preto, že nepožadovali eurofondy, nerobili verejné sútaže a nepoznali postupy dnešných developerov a úradníkov štátnej správy. Vchod do krýpt Dobová maľba Dnešok Pod kostolom sú poschodové krypty, ktoré sú však neprístupné. Vchod do krýpt je iba z bývalého hostinca. Aj ten zamurovali a dnes je neprístupný. Tiež sa môžete pozrieť na dobovú maľbu z výstavby a dnešný pohľad na kostol. Snažili sme sa nájsť uhol z toho istého miesta. Zvnútra obrovský a majestátny, zvonka učupený a nenápadný. Aj taký bol svet nemeckých kolonistov, luteránov, ktorí pomáhali budovať našu krajinu. Kežmarský hrad Jednu z hlavných atrakcií mesta, Kežmarský hrad, postavili tiež v 15. storočí na mieste staršieho gotického hradu. Slúžil ako obranná pevnosť a sídlo miestnej šľachty. Dnes je v ňom múzeum, poriadajú sa tu akcie a objavili sme aj centrum veteránov. Prvými známymi vlastníkmi hradu boli šľachtici zo Spišského hradného panstva, Rákocziovci a neskôr Thökölyovci. jedna z najvýznamnejších šľachtických rodín v Uhorsku. Syn Juraja Thökölyho, Imrich, sa preslávil ako vodca protihabsburského povstania. Hrad podobne ako námestie mesto kompletne zreštaurovalo. Centrum Kežmarku Samotnému Kežmarku dominuje Bazilika sv. Kríža. Tento gotický kostol zo 14. storočia s krásnym interiérom a vysokou vežou ponúka panoramatický výhľad na celé centrum, hoci oproti mestskej radnici je akoby trochu stranou. Fontány, detský džavot, mestský ruch, všade čisto. Všetko ako zo škatuľky. Celé námestie v Kežmarku je obklopené v dvoch uličkách historickými budovami, ktorým tróni mestská radnica z 15. storočia. Ocenil som, že na nej popri slovenskej, viali aj európska a ukrajinská vlajka. Kráľovské mesto Kežmarok prešlo za posledných 30 rokov neskutočnou premenou. Je ukážkou toho, že keď sa chce, veci idú. Pôvodne sme plánovali zdržať sa tu polhodiny. Nakoniec bol z toho poldeň plný aktivity a objavovania. Ak ste neboli v poslednom čase v Kežmarku, neváhajte. Príspevok Kežmarok, znovuzrodenie zamagurského kráľovského mesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
25.05.2024 20:30 Skanzen Pribylina, oficiálne nazývaný Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, je jedným z najznámejších skanzenov na Slovensku. Rozsahom je porovnateľný s Ľubovnianskym skanzenom Spišskej dediny, ale v Pribyline je bonus kaštieľ. Skanzen Pribylina sa nachádza pri Liptovskom Mikuláši, v krásnom prostredí podhorskej oblasti Nízkych a Západných Tatier. Je jedinečný tým, že predstavuje architektúru a život ľudí z Liptovského regiónu v minulosti. Skanzen Pribylina Skanzen bol založený v roku 1991 a jeho hlavným cieľom je uchovávať a prezentovať kultúrne dedičstvo regiónu Liptov, ktorý bol čiastočne zaplavený pri výstavbe Liptovskej Mary, priehradného jazera na rieke Váh. V skanzene sa nachádzajú rekonštruované a presunuté historické stavby z rôznych častí zatopeného Liptova. Nájdete tu roľnícke domy, hospodárske budovy, remeselnícke dielne, školskú budovu, malú železničku, kostol aj kaštieľ z Parížoviec. Spoznáte život liptovských roľníkov, remeselníkov i miestnej šľachty. Súčasťou expozícií sú aj nástroje a stroje používané v poľnohospodárstve a rôznych remeslách. Ovčiarska nedeľa V skanzene pravidelne usporadúvajú rôzne kultúrne podujatia, folklórne festivaly a remeselnícke trhy súvisiace s ľudovými zvykmi a tradíciami Liptova. V čase našej návštevy sa práve pripravovali na Ovčiarsku nedeľu. Bolo fajn prísť o deň skôr. V miestnom humne sa nám ušli vynikajúce halušky so zákysom bez tatranských jánošíkovských príplatkov. :-) Kaštieľ z Parížoviec Kaštieľ z Parížoviec je dominantou skanzenu a hlavnou budovou múzea. Pôvodne bol sídlom šľachtickej rodiny Rakovských. Do skanzenu bol nanovo postavený tehlu po tehle a dnes nám ukazuje ako veľkopansky žila naša šľachta pred sto rokmi. Čo ešte chýba našim národovcom ku šťastiu? Čo papaláš, to poľovník. Obchádzajúc poľovné trofeje a medvedie kože začínam chápať kde sa pri vybíjaní medveďov asi inšpirovali. So záujmom sme si obzreli autentické dobové interiéry s pôvodným nábytkom a vybavením. Ale priznajme si, neviem, či by som chcel v tej dobe žiť. V kaštieli je aj v máji ukrutná kosa. Nezabudnite, že na prehliadku kaštieľa i kostola potrebujete sprievodcu. Kostol Panny Márie Podobne ako kaštieľ, aj drevený gotický kostol Kostol panny Márie postavili komplet nanovo, hoci všetky prvky interiéru zanechali pôvodné. Stĺpové hlavice, sochy, oltár i lavice, všetky artefakty pochádzajú z bývalého kostola v rovnomennej obci Liptovská Mara. Pôvodnú vežu môžete zahliadnuť z diaľnice v západnej časti priehrady, na vode, priamo pod skanzenom Havránok. Skanzen Pribylina je vynikajúcim miestom na spoznanie histórie, kultúry a tradičného života v Liptovskom regióne. Ale tiež tu majú skvelé bryndzové halušky. Na prehliadku si vyčleňte minimálne dve hodiny. Ak prídete v ssezóne s deťmi, neobíďte železničku a depo, ku ktorým sa dostanete zadnou bránkou spoza kostola. Príspevok Skanzen Pribylina, cesta do minulosti Liptova zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
25.05.2024 10:30 Sopečná činnosť v dávnych dobách spôsobila, že v pohorí Vtáčnik je množstvo skalných útvarov a vyhliadok vytvorených andezitom. Tak sme sa rozhodli: túra cez Vtáčnik na Kláštorskú skalu. Žarnov Vyhliadka Našu túru začíname v Oslanoch. Hneď na úvod si vystúpame po žltej turistickej značke na Žarnov. Cestou medzi Žarnovom a Buchlovom nachádzame vyhliadku – Sladnú skalu. Celou cestou obdivujeme rôzne skalné útvary. Neobchádzame ani chránený strom „Jaseň pod Buchlovom“. Jeho vek je približne 250 rokov. Z Buchlova schádzame rebríkmi a o chvíľu sme na Zadnej lúke. Túra cez Vtáčnik na Kláštorskú skalu pokračuje. Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej dolu po zelenej do Bystričianskej doliny, ďalej kúsok po modrej a nasleduje prudké, ale krátke stúpanie na Jaseňovú skalu. Jaseňová skala Jaseňová skala Sladná skala vyhliadka Za necelú pol hodinku sme hore na vyhliadke. Tu si pozeráme akoby celý kráter, ktorý ostal po sopke. Po ňom pôjdeme. Odfotiť sa to však veľmi nedá. Treba tam ísť. Odtiaľto už stúpanie nie je také prudké. Kráčame akoby po okraji krátera a postupne prechádzame z letného počasia do jesene. Listy sa sfarbujú do žlta stále viac a viac, fúka vietor a je chladno. Vtáčnik Prichádzame na najvyšší bod, rovnomenný vrch Vtáčnik. Nezdržíme sa dlho, lebo nám je zima a ideme ďalej. Schádzame nižšie a prichádzame na Kláštorskú skalu. Kláštorská skala je tretí najvyšší vrch pohoria Vtáčnik. Je to najvýraznešie skalné mesto v celom pohorí, ktoré tvoria majestátne skalné veže, bloky a piliere. Pre mňa je toto asi to najkrajšie miesto v celom pohorí Vtáčnik, i keď celou trasou sme mohli obdivovať mnohé podobné zvláštne skaly. Túra cez Vtáčnik na Kláštorskú skalu ponuka nečakané pohľady. Musíme ale ísť pomaly dolu, dni sú už krátke. Schádzame po červenej cez Rúbaný vrch, a ďalej už po tme po žltej na Zadnú lúku a odtiaľto už po zelenej dolu k autu. Túra cez Vtáčnik na Kláštorskú skalu Prešli sme zhruba 30 km s celkovým nastúpaním niečo nad 1700 výškových metrov, ale ani nám to tak neprišlo. Celá trasa bola zaujímavá. Sopečná činnosť v tomto pohorí vytvorila naozaj veľmi krásne útvary, nikde na Slovensku som takéto ešte nevidela. Prechod pohorím Vtáčnik je naozaj krásny. Príspevok Sopečným pohorím: túra cez Vtáčnik na Kláštorskú skalu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
25.05.2024 10:30 Hoci väčšina trás na Slovensku smeruje z východu na západ, my sme sa rozhodli už po niekoľký krát tento trend obrátiť a vybrať sa bicyklom po Tokaji. Dôvod? Tufové vínne pivnice, Viničky a čaro brehov Latorice. Tokajské tufové pivnice Tufové pivnice tokaj tower Užili sme si ich so všetkým, čo k tomu patrí. Ranná rozcvička, celodenná bajkovačka i večerná ochutnávka. A veru, predĺžený víkend pri ochutnávaní tekutých cibéb uletel ako voda. Klasické tokajské vína sú známe putňovými výbermi. Dnes sa však čoraz viac razia aj suché vína. A veru je čo chutnať. Furmint je základ a ušľachtilé plesne nadhodnota, ktorú v iných lokalitách iba ťažko v takej hojnosti nájdeš. Všetky vinohradnícke dediny sú podkopané tufovými pivnicami. Kope sa tu roky rokúce a ľahko. Veľká tŕňa, Malá tŕňa, Viničky 3 obce okolo ktorých sa vinie cyklotrasa uprostred viníc. Bicyklom po Tokaji. Ideálne prísť v máji, keď je všetko zelené alebo v septembri, v čase dozrievania hrozna. Novo vysadené vinice i lány, pripomínajú Bratislavských pozemkových špekulantov. Jasne rozoznať to nové i staré. Na pôde, na cestách, viniciach i infraštruktúre. Stojíme na Tokaj tower. Na každom rohu cítiť Európske fondy ale tiež snahu posunúť veci kupredu. Povedal by si, že však čo, kopečky. Ale keď ich pobeháš tak 60 kilákov, nohy sa poďakujú a Garmin veselo zahlási prevýšenie viac ako pol kilometra. Vidno nové i staré. Vareha beach Vareha beach Keď chvíľu pojazdíš, nájdeš i zbytky Varehovho kráľovstva. Kedysi tabu oblasť, o ktorej sa len šepkalo, dnes navštevujú už iba kačice a sem tam nejaký stratený cyklista. Ak budeš šliapať stále na juh, objavíš hneď tri ďalšie potenciálne zástavky. Rákoczyho kaštieľ Rákoczyho kaštieľ by sám o sebe možno až takou atrakciou nebol. Ale o stretnutí s miestnym kastelánom sa to už povedať nedá. To nie je človek z tohto sveta. To je prírodný úkaz. Jeho kadencia, tempo reči a najmä historky, ktoré sme sa dozvedeli predčili našu najbujnejšiu fantáziu. Každopádne doporučujem ako ťažký divadelný úlet. To sa každý deň nevidí. Klin a Veľká Kamenica Veľká Kamenica zrúcaniny najjužnejšieho slovenského hradu Ak pošliapeš ešte južnejšie a prejdeš cez Bodrog, otvoria sa maďarské puszty a roviny. Tak sa dostaneš aj na najnižšie miesto Slovenska a do Veľkého Kamenca, na jednu z najjužnejších zrúcanín bývalých strážnych hradov. Mali čo strážiť. Z osamoteného vrchu je nádherná vyhliadka. Okruh sme zakončili pri sútokoch Latorice a Bodrogu. A Latorica - to je to najkrajšie, čo môžte na Zemplíne vidieť. To je skutočný, prírodný, nedotknutý raj. Miestnym to asi ani nepríde, ale my Blaváci .... Latorica Okruh chránenou krajinnou oblasťou Latorica si určite nedajte ujsť. Nie, nie je to na cesťák. Zabudnite na oficiálne cyklotrasy, na asfalt a bežte hneď na ramená. Tie nekonečné priestory vás dostanú. Tam na všetko zabudnete. Latorica má mnoho podôb. Keď ešte vychytíte šikmé slnečné svetlo nebudete chcieť od tých gýčových pohľadov odísť. Východ ponúka veľký potenciál. Životný priestor, príroda, kľud, pokoj, sloboda a tiež degustačná história. Keby bolo viac zamestnanosti, práce a peňazí, mohlo by to byť pekné miesto pre život. S týmito dojmami sme dvojdenný cyklovýlet po tejto čarokrásnej krajine končili. Tokaj 1932 Mimochodom. Takéto niečo ste už ochutnali? :-) Bicyklom po Tokaji sa jednoducho pojazdiť oplatí. Príspevok Bicyklom po Tokaji zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
25.05.2024 00:30 Dva skvelé tipy na výlety neďaleko Krakowa: Energolandia a bane Wieliczka. Ak sa bežný mestský človek so záľubou v knihách a pokojných prechádzkach rozhodne navštíviť Energolandiu, netuší, čo ho čaká. Zato tí, čo majú adrenalín v krvi presne vedia, do čoho idú. Park Energylandia sa nachádza neďaleko Krakova a je jedným z najväčších zábavných parkov v strednej Európe. Park Energolandia Aj my chceme zažiť jednu z najťažších horských dráh, husiu kožu a výrony adrenalínu do krvi. Preto dnes stojíme pred bránami parku, kde nás víta obrovský klaun a ešte väčšia fronta ľudí. Už pri vstupe vás ohromí neskutočný rámus z reproduktorov a detský krik miešajúci sa s hlukom horských dráh. Sme tu ako seniori dobre? Povieš si, začnem s niečím menším. Avšak aj najbližší „detský“ kolotoč dosahuje rýchlosť takmer 100 km/h. S odvahou nám vlastnou sme nastúpili na menej desivú „Mliečnu dráhu“. Po pár sekundách, visiac dole hlavou sme pochopili, že to nebude jednoduchý deň. V stánku s názvom „Pojedz a zabav sa“ sme si objednali čosi, čo vyzeralo ako hotdog s kôpkou hranoliek. V skutočnosti to neboli hranolky ale cibuľové krúžky a hotdog bol plnený nejakou neidentifikovateľnou fašírkou. S touto náložou v bruchu sme sa vybrali na „Apokalypse“, ďalšiu horskú dráhu, ktorá sľubovala zažiť „koniec sveta“. Po jazde, ktorá zahrňovala nekonečné kľučkovanie, otočky a prudké pády, sme boli presvedčení, že koniec sveta naozaj prišiel – aspoň pre náš žalúdok. Na kolobke okolo Visly Čo všetko objavíš, ak obkolobežkuješ nábrežia Visly? Viac Čo dodať. Horské dráhy v Energolandii treba absolvovať. Úplne iný zážitok vám dodá soľná baňa Wieliczka, ktorá je iba na skok od Krakowa. Soľná baňa Wieliczka Ponúka dve trasy: Turistickú a Banícku. Každá z trojkilometrových trás vám zaberie zhruba 2-3 hodiny. Dole do bane našliapete až 380 schodov. Ale hore vás vyvezie výťah. :-) Asi v strede trasy nájdete Karczmu Górnicza, ktorá sa nachádza 125 m pod zemou. Ponúka jedlá poľskej kuchyne a hlavne pivo. Baňa je obrovská. Prístupné sú iba 2% soľného bludiska. Za viac ako 700 rokov bolo vo Wieliczke vyvŕtaných 26 šácht a bolo vyhĺbených 9 miliónov m³ dutín po ťažbe. Kazimír III. bol jediným poľským kráľom, ktorého jeho potomkovia prezývali Veľký. Nie náhodou! Hovorí sa, že Poľsko zdedil postavené z dreva a zanechal ho vybudované z tehál. Menej často sa však spomína, že by to nemohol urobiť – nebyť príjmov z ťažby soli, ktoré v tom čase tvorili až 1/3 príjmov kráľovskej pokladnice. Absolútne jedinečná je prechádzka okolo soľného jazera. Energolandia a bane Wieliczka, to sú dva horúce tipy pre aktívnych cestovateľov. Ak máte v Krakowe voľný deň, nezaváhajte a užite si tento skvelý zážitok. Kazimierz Za tajomstvami a mystikou krivých uličiek starej židovskej štvrti Viac Objav Krakow Kostkovic Krakow: na kolobežke do srdca kráľovského mesta Kolobežkou okolo Visly Oswienčim: Auschwitz a Birkenau memento minulosti Židovská Kazimierz a jej tajomstvá Príspevok Energolandia a bane Wieliczka: Dva tipy na výlet kúsok od Krakova zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
24.05.2024 14:15 Krakow: Kazimierz. Jidish. Bývalá židovská štvrť. Ak je Krakow opradený legendami, potom Kazimierz duplom. Dodnes sa traduje príbeh o Alchemikovi z Kazimierza, ktorý sa údajne snažil nájsť tajomstvo premeny bežných kovov na zlato. Trochu mystickejšie zneje legenda o tajomnej žene v bielom, ktorá sa údajne objavuje na niektorých uliciach Kazimierza v neskorých nočných hodinách. Nič nové, ale nevylučujem to. Najmä po požítí zopár drinkov. Faktom však ostáva, že nikto nevie, kam sa podeli všetky židovské rodiny počas druhej svetovej vojny, ani koľko ich skončilo v iba 26 km vzdialenom Oswienčime. Kazimierz Kazimierz bola pred druhou svetovou vojnou hlavná židovská štvrť v Krakove, so siedmymi synagógami, židovskými obchodmi a trhmi. Pôsobil tu aj Ján Karský, ktorý sa odhodlal zastaviť holocaust v Poľsku. Počas vojny sa veľa zničilo a väčšina obyvateľov bola deportovaná do koncentračných táborov. Po vojne Kazimierz začala upadať, aby v posledných desaťročiach znovu ožila. Johny v družnej debate o osude Krakowvských židov s Janom Karským Dnes je Kazimierz miesto, kde sa stretávajú umelci, študenti a turisti, aby si vychutnali atmosféru jeho úzkych uličiek a historických budov. Kazimierz je podobný fenomén, ako Trastevere v Ríme. Pulzuje to životom, mladými nezávislými umelcami, grafitami a malými pubmi, ktoré dotvárajú genius loci tohto miesta. Objavili sme tu tiež rozsiahlu indickú komunitu. Jedna z najznámejších legend hovorí o diablovi z Kazimierza. Vraj sa zjavuje v podobe elegantného predajcu a navádza ľudí na míňanie peňazí a zlé skutky. Miestni veria, že kto sa s ním stretne, musí byť veľmi opatrný, aby sa nenechal zlákať jeho ľstivými rečami a trikmi. Neviem, či bol ten Ind na trhovisku onen diabol. Pravda však je, že tibetské misy skončili v našich ruksakoch a my sme odchádzali o 4 kg ťažší a 200 eur ľahší. Krakow na kolobežke s touto náložou už preverí. Krakow do srdca kráľovského mesta na kolobežke Na kolobežke okolo Visly Oswienčim Auschitz a Birkenau Príspevok Kostkovic Krakow: Kazimierz a jeho tajomstvá zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
24.05.2024 04:30 Pri plánovaní tohto výletu sme mali dva ciele. Spoznať Krakow na kolobežke a zároveň vyskúšať prevoz najväčšej skladacej kolobežky Kostka s označením Tour Max Fold, ako bežnej batožiny v medzinárodnom rýchliku. Náš vlakový výlet začal v Bratislave, s prestupom v Břeclavi. Prestup v Břeclavi dopadol nad očakávania. Zabalená kolobežka, akoby do kupé odjakživa patrila. Zapadla medzi ostatné batožiny, akoby tam ani nebola. Prevoz kolobežky vlakmi v typizovanom kupé tak vôbec netreba riešiť. Len pre doplnenie, cestou späť sme išli v otvorenom vozni ale aj tam sa kolobka v uličke pri tých ostatných kufroch akosi stratila. Náš verdikt na otázku 2 teda znie: Kolobka a vlaky? Nó problém. Krakow História Krakova siaha tisíce rokov dozadu. Mesto bolo dôležitým obchodným centrom už v stredoveku a zohrávalo kľúčovú úlohu v histórii Poľska. Je tu mnoho pamiatok: Kráľovský hrad na Waweli, Jagelonská univerzita, Hlavné námestie s Rynkom i množstvo sakrálnych pamiatok, najmä kostol Najsvätejšej Panny Márie. Špeciálnymi kapitolami sú nábrežie Visly, bývalá židovská štvrť Kazimierz, Soľné bane Wieliczka či podzemie Krakowa. Mesto si počas vojen užilo svoje. Od 18. storočia spadalo striedavo pod vládu Poľska, Rakúska, Pruska i Ruska. Počas druhej svetovej vojny Nemecka a opäť Poľska. Dnes je jedným z najpopulárnejších turistických cieľov v strednej Európe. Dvakrát som sa tu stretol aj s mojim obľúbeným skladateľom Krzysztofom Pendereckim. Bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov hudobnej avantgardy druhej polovice dvadsiateho storočia. Keď som pri mojej predošlej návšteve počul jeho Dias Irae naživo, temer som to nerozchodil. Úplnou náhodou som zavítal do kostola sv. Petra a Pavla, ktorý je zrejme prvou barokovou stavbou celého Krakova a úplnou náhodou to bol práve Pendereckého koncert dirigovaný Pendereckim. Dnes som vošiel do kostola znova. Tentokrát do krypty. Stretol som ho druhýkrát. Bolo ticho. Nech sa pustíš ktoroukoľvek uličkou do centra, vždy prejdeš cez Planty a skončíš na Rynku. Ak pôjdeš od Barbakanu okolo Muzea Czartoryskich, môžeš sa pokochať aj obrazmi Leonarda da Vinciho. Rynek Główny Centrálne námestie v Krakove je jedným z najväčších stredovekých námestí v Európe. Nachádza sa tu kostol Najsvätejšej Panny Márie s oltárom Vita Stossa, radničná veža a Sukiennice - historická tržnica, známa dnes najmä gýčovými poľskými suvenírmi a erbami vojvodstiev. Námestie, kedysi pokojné a romantické, je teraz preplnené ľuďmi, ktorí sa neustále zastavujú, aby urobili dokonalú fotku. Ak sa náhodou dostaneš do záberu, priprav sa na otrávené pohľady a žiadosť, aby si sa posunul, pretože tvoje prepotené telo sa nehodí do ich starostlivo kurátorovaného Instagramu. Napriek všetkému majú uličky Rynka neopakovateľné čaro. Každý turista má v ruke smartphone, bedeker a mapu, na ktorých sú vyznačené všetky "must-see" miesta. Prvým cieľom je samozrejme tržnica - suvenírový obchod, pretože každý vie, že najlepšou cestou, ako sa vcítiť do ducha mesta, je kúpiť si magnetku na chladničku a tričko s nápisom "I ♥ Krakow". Centrum Krakova je ako nepretržitá reality show, kde miestni obyvatelia hrajú neochotných hercov a turisti sú nadšení diváci. Predstavte si mesto, ktoré pred 30 rokmi žilo svojím tichým, rytmickým životom. Teraz je preplnené davom ľudí, ktorí si fotia každý detail, akoby našli stratený poklad, pričom jediný poklad, ktorý skutočne hľadajú, je najbližší McDonalds. Hneď vedľa McDonaldu sa muzicíruje. Zastavujeme a odkladáme kolobežky. Janko má v burgerárni niečo dôležité na programe. Keď vyjde, vidím jeho šťastný a spokojný úsmev. Zadario sa. Opäť sme raz zachránili nejaký krík pred agresívnym hnojivom. Chlapci so saxofónmi a tubou to zatiaľ riadne roztočili. Ćo Johny ušetril na WC, to som ja minul na street kultúru. Hneď som bol ľahší o 2 éčka. Euro či zloty, v Poľsku neriešia. Poďakujú za všetko, čo príde. :-) Kolobežkou po zákutiach Krakowa Na kolobežke sme ako na krídlach. Kým peší turista obíde to obrie námestie, má nohy ako olovo. Nám stačí urobiť pár krát brnk a sme na opačnom konci. Práve mesto je miesto, kam kolobežka patrí. Pokiaľ chcete stále zastavovať a fotiť. bicykel je neobratný a nepraktický. Na kolobežke je to hračka. Navyše má stojan. Na Kostke budíme zaslúženú pozornosť. Konečne som stredobodom. Chvíľami sa mi zdá, že by sme mohli byť aj súčasťou tohto cirkusu. Prenajmem kolobežku na 30 minút za 20 zlotých? Už asi 10 človek sa ma pýta, ako to jazdí a kde to má motor. Keď ukazujem na vlastné nohy, neverí. Je to ako nekonečný festival, na ktorom musíš znášať davy, hluk a neustály chaos. Ale ako sa hovorí, zmena je život, a aspoň máme vždy nové príbehy, ktoré môžeme rozprávať, keď sa sťažujeme na to, ako bolo kedysi lepšie. Najväčšou radosťou pre nás je, keď sa podarí nájsť miesto, kam turisti ešte neprenikli. Ale tieto miesta sú vzácne a krátkodobé, pretože o nich píšeme a skôr či neskôr sa o nich dozvedia aj ostatní, ktorí sa chvália tým, že "objavujú skryté poklady". A tak sa možno aj z nášho obľúbeného tichého live jazz baru u Muniaka stane o rok ďalší bod na turistickej mape, kde sa budeme pretláčať o miesto s niekým, kto si objedná long drink s tridsiatimi prísadami a fotí si ho namiesto muzikantov z každej strany. Hrajú denne od 21:30 do skorého rána. Náš kamarát tam hrával denne na klavír vyše roka. Krakow na kolobežke Johny je v nadšení. Deva mu zamávala. Celá tržnica je obkolesená konskými povozmi, na ktorých sedia namiesto kočišov mladé vyšnurované devy, samá krv a mlieko. Ak si k nim však prisadnete zosadnú a pustia otca, či manžela, ktorý vás prevezie a následne skasíruje. Efektívny, rokmi overený turistický marketing v praxi. Nás si nevšímali. Sú skúsení a vedia, že pri kolobežkároch nemajú šancu. Pre ľudí okolo kočov to musí byť ako žiť v trvalom stave deja vu. Každý deň šichta začína podvečer. Denne s tým istým úsmevom, milých a lákavých pohľadov na turistov, ktorí ich neustále fotia, do rovnakého zvuku erdžania a vyštafírovaných kočov, zbierania konských hovien a drgáľania sa po tých istých cestách a dlažobných kockách za nepretržitého cvakania fotoaparátov. Každý deň zažívajú ten istý rozhovor: "Tu je kostol, tam je Wawel, Áno, táto kaviareň je naozaj starobylá. Nie, nemáme tu Wi-Fi. Áno, tá krypta bola postavená už v 14. storočí. Nie, nespadne, keď do nej vojdete. Planty sú okolo celých hradieb. Tento obrus kúpiť sa naozaj vyplatí...." Wawel Pohľad na Wawel Krakov je plný mystiky a tajomstiev. Legenda o Zlatom rohu hovorí, že niekde v blízkosti Krakova, pod povrchom starej borovice, je ukrytý zlatý roh, ktorý prináša bohatstvo tomu, kto ho nájde. My sme ho nenašli. Možno preto, že iba čisté a spravodlivé srdce môže tento poklad získať. Wawelský zámok je údajne domovom niekoľkých duchov, vrátane ducha kráľovnej Barbory Radziwiłłovej a rytiera, ktorý stráži poklady hradu. Tiež sa traduje, že niekde na nádvorí Wawelského zámku je ukrytá žltá kocka, ktorá má magické schopnosti. My sme ju nájsť skúšali, ale s kolobežkami nás cez bránu nepustili. Zároveň nás strážnik upozornil, že ak si necháme kolobežky pred bránou, môžu tajomne zmiznúť. Nech to radšej nerobíme. Najviac ma zaujal Stradomský triangel. Tento tajomný triangel sa údajne nachádzal medzi dnešnými ulicami Stradom, Podzamcze a Poselska. Legenda hovorí, že ľudia, ktorí prešli cez tento triangel, zmizli bez stopy. Aj sa stalo, otočím sa a Johnyho nikde. Našiel som ho až po polhodine. Tvrdil, že si len potreboval odskočiť. Krakovské podzemie Fascinujúcou súčasťou histórie Krakowa je jeho podzemie. Chodby a pivnice pod hlavným trhom, ktoré sú spojené s kráľovským zámkom na Waweli sú opradené mnohými príbehmi. Slúžili ako úkryt, obchodné miesta a dokonca aj väzenia počas stredoveku. Počiatkom dvadsiateho storočia, tu údajne vznikla aj experimentálna manufaktúra na centrovanie kolobežkových kolies a testovanie pružnosti rámov. Podzemie aj Wawel rozhodne stoja za návštevu. Aby som na kolobežke zaujal. obliekol som si do podzemia môj nový športový outfit. Zaujal ešte viac ako kolobežka. Planty Okolo celého starého mesta sú hradby. A okolo hradieb je zelený park. Zovú ho Planty. Park veľmi komfortne obkolesuje celé mesto. Tak dokonale, až sa človek musí zamyslieť nad pôvodným zámerom architektov. Vznikol pre prechádzky mešťanov? Možno. Chceli ho využiť ako skvelú cyklotrasu okolo mesta? Táto téza má hneď dve medzery. Za prvé, v čase vzniku parku ešte bicykle iba vznikali a za druhé, parky sú natoľko znivelované a geometricky poprepájané, že priam vyvstáva hypotéza, že boli určené pre kolobky. Opýtali sme sa preto niekoľkých Krakovčanov, ale nevedeli odpovedať. My sme však verili, že prídeme na koreň veci a dokážeme, že uvedené parky vznikli ako testovacie dráhy matematika Banacha na kolobežky, A kto bol ten Štefan Banach? Najprv si predstavme Jagiellonskú univerzitu. Je jednou z najstarších univerzít v strednej Európe a jednou z najprestížnejších v Poľsku. Jej história siaha až do 14. storočia, keď ju založil kráľ Kazimír III. Veľký v roku 1364. Popri Mikulášovi Kopernikovi tu študoval práve matematik Banach a tým sa dostávame k jadru. Matematika a kolobežka Otto Nikodym a Stefan Banach pri pravidelných matematických diskusiách v parku Kostkovci tvrdia, že prvá kolobežka v našich krajinách sa objavila v roku 1989, keď Štefan Kostka vymyslel a zmontoval prvú kolobežku pre svojho syna. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme v záhrade Plant neďaleko Jagelonskej Univerzity objavili tieto sochy? Kostkova legenda tým nabrala vážne trhliny, pretože s kolobežkami boli zachytení už najvýznamnejší poľskí matematici Otto Nikodym a Štefan Banach, ktorí už v roku 1916 počas každodenných jázd po parku diskutovali o matematike. Pomohli tak geniálnemu Steinhausovi vyriešiť problém konvergencie čiastkových súčtov Fourierovho radu. Ich neuveriteľný matematický talent sa vraj vyvinul práve pri kolobežkovaní v parku. Ich riešenie bolo publikované v Bulletin International de l'Académie Sciences de Cracovie a zapísalo tak matematikov i ich úžasné stroje do histórie. Musím podotknúť že ich kolobežky boli z hľadiska funkčnosti a geometrie nápadne podobné Kostkovým modelom Tour Max Fold a Rebel. Našu teóriu potvrdzuje aj zhoda počiatočných mien velikánov. Všimnite si: Štefan Banach, Štefan Kostka. Mnohí povedia, že fikcia, ale čo to je pri hypotéze, že zem je plochá? Nočný Krakow V Krakove je veľa skvelých pivníc a pivární, kde si môžete vychutnať autentické poľské pivo, jazz a skvelú atmosféru. Piváreň Browar Lubicz v svojich historických pivničných priestoroch ponúka široký výber vlastných pív z vlastnej výroby. Ešte širší sortiment pív a skvelé jedlo ponúka Stara Zajezdnia Krakov. Ale ideálnou voľbou pre milovníkov remeselného piva sú Pinta Craft Beer Pub, Omerta Craft Beer Pub, alebo Multi Qlti Tap Bar. V Krakowe sme dokonca objavili aj Ministerstvo Vodky a ožralstva. Čo dodať záverom? Krakow na kolobežke je úžasný. Pohybujete sa inak, vnímate inak, sústredíte sa na iné, vidíte iné. Kolobežka je prirodzená. Pri pokojnej jazde - keď sa kocháte mestom - si zároveň len tak mimovoľne preťahujete telo. Cvičíte a užívate si, ani o tom neviete. Urban turizmus a poznávanie mesta z kolobežky má pre nás úplne nové parametre. Dostanete sa na miesta, kam sa bežný turista nedostane, presun v meste je rýchlejší než čokoľvek iné. Zosadnete kedy chcete. Keď trochu pridáte, zároveň posilňujete a odbúravate tuky. Celé nábrežie Visly obídete za pár hodín. To sa to pivko večer oveľa ľahšie pije. Kolobežkou okolo Visly Oswienčim, Auschwitz a Birkenau Kazimierz Príspevok Kostkovic Krakow: na kolobežke do srdca kráľovského mesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
23.05.2024 18:15 Horská chata stojaca na pomedzí Veporských vrchov a Poľany pod masívom Ľubietovského Vepra vo výške 1068 m n.m. Pritom Hrb je označený za geografický stred Slovenska. Vyrazili sme preto bicyklami MTB na Chatu pod Hrbom, spoznať tento nádherný kúsok Slovenska. Vlakom do Banskej Bystrice Začíname v Banskej Bystrici. Od vlakovej stanice prejdeme na druhú stranu rieky Hron a ideme cyklotrasou smerom na Šalkovú. Je to taká malá rozcvička pred kopcami ktoré nás dnes čakajú. Odtiaľto prichádza už väčšie stúpanie, síce po ceste, ale peknými serpentínami. Konečne sme hore a prichádzame k vyhliadkovému bodu – k lavičke lásky Poniky. Je odtiaľto krásny výhľad, tak sa chvíľku pokocháme, pofotíme a pokračujeme ďalej dolu kopcom smerom na Poniky. Poníky Pred dedinou zabočíme vpravo, cyklotrasou okolo chotára. Vedie to krásnymi lúkami, ale pre tento deň to nebolo ideálne riešenie. :-) Lúky sú naozaj krásne, plné kvetov a tak trošku poblúdime. Ideme zase späť. Za chvíľu máme kolesá plné blata či íľu, prestávajú sa nám točiť. Ponická Huta, Bukovinka, rázcestie A tu sme odbocili zle …. Zjazd do Dúbravice a potom pekne nazad Blato vyčístíme až na konci lúk, v brode potoka bez lávky. Trošku nás to zdrží, ale neremcáme. Ďalší kopec už vystúpame radšej po ceste. Prichádzame na rázcestie Ponícka Huta, Bukovinka Blúdenie po zelenej C A tu sa spoľahneme na kamaráta, ktorý si popredu prečítal rázcestník. Ideme po zelenej cyklotrase C. Však jasne, po zelenej C, ale to sme ešte netušili že ho ťahá do Detvy... Tak pekne za ním vpravo a zišli sme do Dúbravice. Tu sa nám to však nezdalo, tak pozeráme mapu. Veď sme mali ísť vľavo ... A tak opäť hore k rázcestníku. Tu čítame: Chata pod Hrbom jedným smerom, Dúbravica druhým. No čo už. Sme opäť hore a tak ideme tým správnym smerom. Nenechávame sa odradiť. Z Ponickej Huty popod Babu, lesnou cestou cez Granátku a Martinovu dolinu až do Povrazníka. Je tu krásne. Prejdeme cez Povrazník do Strelníkov. Tu nám začína pršať, tak chvíľočku čakáme na autobusovej zastávke. Ale pršať neprestáva, volíme cestu v daždi ďalej. Chata pod Hrbom Odtiaľto už stúpame na chatu pod Hrbom lesnými cestami cez Čižinu a Včelinec , ďalej serpentínami. Po chvíľke prichádzame do Sedla pod Hrbom, kde sa okrem Chaty pod Hrbom nachádza aj jedna zo sôch patriacich do projektu Železné srdce Slovenska. V sedle vedľa rázcestníka stojí na andezitovom kameni liatinová socha Tichomír. Je to taký panáčik na kameni. :-) Cestou prestalo aj pršať a vykuklo zase slniečko. Na chate prichádza zaslúžené občerstvenie - pivo. Hovoríme si, že už pôjdeme len dolu a tak obliekame bundy. Avšak na naše prekvapenie, cesta po žltom C vedie zase hore kopcom, našťastie iba chvíľku. Ideme lesom, chvíľami húštinou cez Žliabky a sedlo pod Kolbou. Cestou prechádzame cez Kelemenov tunel a už len dolu do Lopeja na vlak. MTB na Chatu pod Hrbom. Užili sme si bicyklovačku a krásny deň, prešli 60 kilometrov a nastúpali skoro 1500 výškových metrov. Kam pôjdeme nabudúce? Príspevok MTB na Chatu pod Hrbom s malým blúdením z Banskej Bystrice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
20.05.2024 20:30 Legendy hovoria, že medzi Vislou a Dneprom severne od Karpát leží pravlasť Slovanov. Druhý deň sme sa preto rozhodli zmapovať okolie mesta. Krakow: na kolobežke okolo Visly. Visla preteká cez celé Poľsko, Krakov i Varšavu a končí až v Baltickom mori. S našimi kolobežkami sme sa uspokojili s okruhom +/-20 km okolo centra. Z pod stanice sme vyrazili čosi po deviatej. Tri krát brnk a boli sme pri Barbakane. Štyri krát brnk a boli sme pri Rynku. Brnk, brnk a už sa blížime popri Jagelonskej univerzite k nábrežiu pod Wawelom. Janka na nábreží ihneď zaujal stoporený monument. Chvíľu mi trvalo presvedčiť ho, že sa jedná o bežné slnečné hodiny. Odložil kolobku a zvalil sa na schody. Niekto si mohol myslieť, že už po ránu má starý dedo dosť. Pravá príčina však tkvela v Johnyho umeleckej duši. Urobiť jedinečný záber Vawelu v slnečnom protisvetle občas vyžaduje aj obete. Bulwar Rodła Schádzame k vode a vyrážame popri prístavných stojiskách proti prúdu. Popod most Dębnicki cez Bulwar Rodła. 6 km trasu k ústiu rieky Rudawa, ktorú sme mali naplánovanú na doobedie, sme sfúkli na Tour Max aj s fotením za necelú hodinku. Ktosi povedal, že kolobežky sú zážitkové. Nie sú. Sú rýchle. Tak rýchle, že na dokonale vyžehlenom asfaltovom povrchu celé nábrežie Visly za chvíľu prefičíte. To je inak aj skúsenosť z mesta. Všade ste za chvíľu. Skôr ako v aute, skôr ako v električke a určite skôr ako pešo. :-) Pri plánovaní sme objavili na okraji mesta akési krasové vyvýšenie a jaskyne. Čo tak vyskúšať kolobežky v kopcoch a v teréne? Obchádzame Rudawu, kostol Sv. Jána Krstiteľa a zastavujeme až pod Zwierzynieckim mostom, Na druhej strane vidíme už len športoviská, cyklotrasu popri Visle a prvé, trochu stúpajúce kopce. Zbojnícka jaskyňa Vrch Księża sľuboval niekoľko prírodných jaskýň. Nenašli sme ani jednu, iba atómový bunker a modrú turistickú značku, o ktorej doteraz vedieme spory: Bola určená pre kolobežky alebo nie? Nebola. Ale Kostka kolobežky to bez problémov zvládli. Chránená prírodná rezervácia Skałki Twardowskiego patria medzi to najkrajšie, čo sme v Krakowe zažili. Či už na kolobežke, na bicykli alebo peši, odrazu sa ocitnete v inom svete. kam sa bežný turista nikdy nedostane. Vytŕčajúce skaly na flow-traile preverujú našu schopnosť efektívne sa im vyhnúť. neodrieť ešte nový spodok rámu a plynule prekĺznuť ďalšími metrami. Občas sa to i podarí. Zastavujeme na niekoľkých pointoch. Na prvých dvoch sú úžasné výhľady, na treťom potrebujeme čurať a úplne hore si spravíme piknik. Zakrzówek Bomba prichádza na záver. Raziac si cestu roklinami a úzkym krasovým chodníkom objavujeme jazero Zakrzówek. Prvý pohľad naň je monumentálny. Až neskôr sa dočítame., že vzniklo v druhej polovici 20. storočia v opustenom vápencovom lome. Dnes je to prirodzená relaxačná zóna Krakowa na plávanie, potápanie, turistiku a lezenie po skalách. Farba jazera dáva tušiť solídnu hĺbku. Chodník okolo skalných okrajov nás núti stále zastavovať, obdivovať výhľady a vyťahovať smartfony. Ako jazdíme okolo hornej hrany jazera, objavujeme množstvo ďalších turistických i cyklo chodníčkov. Sme hore. Najvyššie ako sa dá. Raj na prechádzky, pikniky a kolobkové zjazdy. Objavujeme Alej Elvisa Presleyho. Ako náruživí muzikanti sme nemohli zvoliť inú trasu dole k Visle. Asi 3 km zjazd na kolobežke bol boží. Začíname pociťovať rozdiely medzi Rebelom a Max Tourom. Rebel je obratnejší v meste ale na dlhšie trasy jednoznačne volím 26/20 Tour Max. Príbeh kolobežiek Kostka sa začal písať už v roku 1998, kedy Kostkovci vyrobili svoj prvý model. Odvtedy sa kvalita posunula už na 7. generáciu. Najkrajšie jaskyne v okolí Krakowa Keďže našim cieľom bolo objaviť jaskyne a všetky sme trestuhodne minuli, prikladám aspoň zoznam najkrajších jaskýň v okolí Krakova a Malopolského vojvodstva: Jaskyňa Wieliczka: Nachádza sa asi najbližšie ku Krakowu, v blízkosti známej soľnej bane Wieliczka. Jej unikátna krása spočíva v soľných útvaroch, jazierkach a soľných sochách, ktoré vytvorili sami baníci. Jaskyňa Ojców: Nachádza sa v Ojcow National Parku a ponúka nádherné podzemné priestory s unikátnymi vápencovými formáciami. Jaskyňa Wierzchowska Górna: Táto jaskyňa je súčasťou jaskynných systémov v Pieninách. Je známa svojimi krasovými útvarmi a nádhernými podzemnými sálami. Jaskyňa Niedźwiedzia : Táto jaskyňa sa nachádza v Pieninskom národnom parku a je domovom väčšieho počtu netopierov. Jej názov je odvodený od faktu, že bola v minulosti domovom medveďov. Nábrežie Visly Spúšťame sa opäť k vode. Prechádzame po prúde, povedľa saleziánskeho areálu, parádnou cyklotrasou, druhou stranou. Opäť v civilizácii a v inom svete. Vietor priaznivý, kolobky odvaľujú. 5 km prekonáme bez zastávky, ani nevieme ako. Prehrčíme popod Wawel a zastaví nás až hotel Forum. Architektonicky mimoriadne impozantná stavba, na ktorej balkónoch však vidíme rásť už niekoľko metrové kríky a náletové dreviny. Pod hotelom nafukovací balón a lunapark, pod ním značka "koniec trasy". Mimoriadne účinný marketingový koncept. Návrat je možný iba cez lunapark. :-) Pripomenul som si Port de Sollér na Mallorke. Tiež tam bola na útesoch umelo prerušená nosná turistická trasa. Na nej si domáci otvoril vyhliadku a začal veselo predávať pomarančovú šťavu. "Kolotoč alebo žvanec?", pýtam sa Janka. Ten nezaváha a volí plné brucho. Kazimierz Masala Neviem, kde sa v bývalej židoskej štvrti nabral toľko Indov ale nesťažujem sa. Indickú kuchyňu mám veľmi rád. Otáčame preto späť na most, z ktorého urobíme zopár fakt pohľadnicových výcvakov a pálime do centra štvrte, na obed. Kolobežky majú svoju výhodu. Raz cesta, raz chodník, flexibilne sa prispôsobujeme semaforom, premávke a davom. O chvíľu už tlačíme kuracie na masale. Poobede ešte zastavujeme na miestnom trhovisku. Chyba či príležitosť? Od miestneho indického trhovníka zjednáme dve nemalé tibetské misy. Znejú krásne. Sme ťažší o 4 kg a ľahší o stovku eur. Sľubujeme si, že dnes už nákupným zvodom nepodľahneme. Bulwar Kurlandski Ani by som si ju nevšimol, keby Jankovi nepadla sánka. Akoby si Draculova faninka a metalová kapela sadli spolu na kávu a vymysleli nový módny trend. Už viem, čo znamená Gothic. Celá v čiernom, umrlčo nastajlovaná, celá ovešaná, okrajkovaná, na hrubých vysokých opätkoch stojaca. Celá čierna. A keď hovorím celá, myslím tým aj vlasy, nechty, oblečenie a možno aj náladu. Všetko okrem bielej pleti. Vyzerala ako kombinácia upíra a modelky, ktorá práve vyliezla z truhly. Zaujímalo by ma, koľko času to dievča ráno strávi len maľovaním očí, aby vyzerali tak strašne, akoby nespala aspoň tri dni. Ale zhodli sme sa. Tá prdel za to stála. Fotku nepridávam, bol som tak prekvapený, že som nestihol. Krakow: na kolobežke okolo Visly Zvyšok putovania už je mestsky nudný. Hausbóty, krčmičky a diskotéky na člnoch. Čulý ruch mladých ľudí, ktorý ožíva podvečer a končí hlboko po polnoci. Svet, ktorý sme si ako starí seladoni už dávno preskákali. Dojazdíme popod dva železničné a jeden diaľničný most až na koniec. K priehrade. Za ňou je už len výstavisko, železničné depo a nejaká elektráreň. Cestou späť si užívame pohodu v parkoch a oceňujeme kvalitu architektúry mestského bývania. Krakow sa za 15 rokov, kedy som tu nebol, neuveriteľne zmenil. Dnes je to elegantné, vybudované kráľovské mesto a nám len ostáva premýšľať, kde sme urobili pri čerpaní eurofondov na Slovensku chybu. Podvečer pod Wawelom Jazdu okolo Visly končíme pri západe slnka pod Wawelom. Je máj. Turisti i domáci tu posedávajú nad riekou ako lastovičky a sledujú premeny Visly. Máme za sebou peknú trasu temer 28 km a viac ako 200 nastúpaných metrov. Kolobežky Kostka sa osvedčili. Ani raz nás na trase nenechali. Naproti bicyklu, kolobežka má minimum komponentov. Skúsili sme asfalt, chodníky, mestskú premávku, protivietor, prevýšenia i terénne turistické traily. Kolobka je dostatočne rýchla, prekoná aj solídne vzdialenosti, pritom však umožní kdekoľvek zastaviť a nadýchať sa mestnej atmosféry. Krakow: na kolobežke okolo Visly. Viac než dosť na jednodňový zážitok. Spoznali sme pritom miesta, ktoré 90% turistov nikdy neobjaví. Na zajtra kolobky odkladáme. Mierime na Auschwitz. Príspevok Kostkovic Krakow: na kolobežke okolo Visly zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
20.05.2024 20:30 Osobitné údaje o počte obetí v Osvienčime sa líšia. Celkový počet, ktorý zahŕňa obete holokaustu, politických väzňov, Rómov, gayov, ľudí so zdravotnými postihnutiami a iných skupín, sa odhaduje na viac ako milión. Oswienčim: Auschwitz a Birkenau ako memento a poučenie aj do dneška. Oficiálne udávaný počet 1,4 milióna obetí zahŕňa tých, ktoré zomreli v plynových komorách, na vyčerpanie a podmienky v pracovných táboroch, na choroby, podvýživu a násilie alebo boli popravení. Bolo to jedno z najstrašnejších miest na svete počas druhej svetovej vojny a zároveň symbol nacistického teroru a genocídy. Vyrazili sme vlakom z Krakowa. Auschwitz Auschwitz bol nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor počas druhej svetovej vojny. Nachádzal sa na okraji mesta Oświęcim v dnešnom Poľsku. Tábor bol otvorený v roku 1940 a pôvodne slúžil na väzenie a pracovný tábor pre politických väzňov. Postupne sa stal centrom pre vyhladzovanie Židov, Rómov, Poliakov a ďalších skupín, ktoré nacisti považovali za nepriateľské alebo nežiadúce. Iba málokto z dnešných neonacistov chce počuť, že ďalšími na rade v čistení germánskej krvi sme mali byť my, slovania. V Auschwitzi bola hlavná administratíva oboch táborov. Prvých politických väzňov ešte evidovali a fotili. Neskôr v období transportov židov a cigánov ich už iba evidovali. V tretej fáze po roku 1944 skončila i táto evidencia a vozne smerovali už iba do vyhladzovacích sektorov. Kto sa dostal do zóny smrti, za plot sa už živý nedostal. Zóna smrti Tábory Auschwitz I a Auschwitz II-Birkenau boli najväčšími časťami tohto komplexu. V Birkenau nacisti vybudovali dve obrie plynové komory a krematóriá, kde vykonávali hromadné vraždy ľudí v plyne. Na dvesto ľudí stačila jedna plechovka cyklónu B. Brzezinka Tábor tiež známy ako Birkenau, bol vyhladzovací. Nemci ho umiestnili v lesíkoch na druhom konci mesta. Najväčší a najhroznejší tábor v rámci komplexu, kde vykonávali hromadné popravy a vraždy prostredníctvom dvoch plynových komôr pomocou plynu Cyklon B. Ľudia tu zomierali na nespravodlivé pracovné podmienky, choroby a podvýživu. Celý komplex Auschwitz-Birkenau je dnes múzeum a pamätník, ktorý pripomína obete holokaustu a nacistického teroru. Zomrelo tu jeden a pol milióna ľudí. Najmä dnes, v období nárastu neonacizmu a extrémizmu je to dôležité miesto na udržanie pamäti na hrôzy neznášanlivosti a vojny a na význam boja proti rasizmu, xenofóbii a násiliu voči ľuďom. Sektory tábora Birkenau Birkenau, často nazývaný aj Auschwitz II, bol obrovský, rozdelený do niekoľkých sektorov: Židovský sektor : Tento sektor bol pôvodne určený pre väznenie židovských väzňov. ŽIli v preplnených barakoch, v neľudských podmienkach. Sektor pre politických väzňov : Tento sektor bol vyhradený pre politických väzňov alebo činy proti nacistickému režimu. Sektor pre Rómov : Tento sektor bol určený pre väznenie Rómov, ktorí boli podrobení rovnako hrozným podmienkam ako židia. Pracovný sektor: Niektoré časti tábora boli určené pre väzňov, ktorí boli vybraní na nútenú prácu v priemyselných závodoch alebo poľnohospodárstve. Sektory boli súčasťou brutálnej reality života v Birkenau. Ten, kto prežil selekciu, bol vystavený krutému zneužívaniu, hladu, chorobám a násiliu. Terezín sektor Špeciálnu funkciu mal sektor Terezín. V ňom ste našli dokonca jedáleň, periny, detské preliezačky, ihrisko, šmykľavky. Slúžil iba na jedno. Keď prišiel transport s deťmi, umiestnili ich sem na niekoľko hodín a filmovali. Film potom zaslali do Terezína rodičom, aby videli, ako sa majú ich deti dobre. Deti boli ešte v ten večer zvyčajne splynované. Práve toto sa ukázalo ako najefektívnejšia forma, ako dostať ľudí v transporte do vagónov. Hlásili sa za svojimi deťmi sami. A nacisti priznávali, že najťažšia úloha spočívala v tom, udržať ľudí do poslednej chvíle v nádeji. Dobrý ujo Mengele Samostatný sektor tu mal vyhradený Josef Mengele, nemecký lekár a dôstojník SS, ktorý bol známy svojimi krutými a neludskými experimentmi na väzňoch, najmä deťoch. Vykonával medicínske experimenty, najmä na dvojčatách, ktoré boli väznené v tábore. Jeho experimenty boli extrémne bolestivé, neetické a často smrteľné. Zahŕňali chirurgické zákroky bez anestézie, infekčné choroby, inzulínové šoky a iné formy mučenia. V sektore mal dokonca vlastné krematórium. Jeho cieľom bolo zistiť genetické vlastnosti, ktoré by podporili nacistickú rasovú ideológiu. Mengele bol medzi deťmi v tábore spočiatku mimoriadne obľúbený. Predstavte si, že vaše dieťa je podvýživené, osamelé, má na celý deň jeden zemiak a kôrku chleba a príde dobrý ujo. Ponúkne mu pomaranč, čokoládu alebo cukrík. No nešli by ste do sektora s dobrým ujom? Po vojne sa Mengele snažil uniknúť spravodlivosti a žil pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Nikdy nebol chytený a vydaný spravodlivosti. Zomrel v roku 1979 v Brazílii. Jeho hrozné zločiny zostávajú výzvou pre spoločnosť, aby sa podobné hrôzy nikdy nezopakovali. Nacistické peklo Významnými veliteľmi tábora Auschwitz-Birkenau boli Rudolf Höss, ktorý bol prvým veliteľom tábora Auschwitz a slúžil od jeho otvorenia v roku 1940 až do roku 1943. Bol zodpovedný za organizáciu a prevádzku tábora a tiež za prvé experimenty s plynom. Po ňom sa stal veliteľom tábora v roku 1943 Arthur Liebehenschel. Bol zodpovedný za dozor nad tábormi Auschwitz I, Auschwitz II-Birkenau a Auschwitz III-Monowitz. Nacistické peklo dokonal v roku 1944 Richard Baer. Bol na čele tábora počas obdobia, keď nacisti spustili hromadne vykonávané vraždy v plynových komorách v Birkenau. Títo muži priamo zodpovedali za smrť minimálne 1,4 milióna ľudí z celej Európy, vrátane masových popráv, vyhladzovania a medicínskych experimentov. Po vojne bola väčšina z nich súdená za vojnové zločiny s verdiktom: trest smrti. Väčšinu špinavej práce však robilo tzv. "sonder komando", zložené zo samotných väzňov. Tí triedili pri selekcii korisť a spravovali plynové komory a krematóriá. V posledný deň tábora ich nacisti nahnali do komôr a obe komory vyhodili do vzduchu. Nesmel zostať žiaden dôkaz ani svedkovia týchto zverstiev. Epilóg Aj po sedemdesiatich rokoch od týchto zverstiev navštívi múzeum každoročne temer dva milióny návštevníkov. Pri prechádzke medzi ostnatými drôtmi jednotlivých sektorov vidíme veľa mladých ľudí. Aj škôl. A to je dobre. Žijeme totiž čudnú dobu, keď kadekto tieto šialené zverstvá spochybňuje a relativizuje. Kto sa z histórie nepoučí, je zväčša odsúdený prežiť si svoje peklo znova. Najznámejší prípad popravy významného veliteľa tábora v Osvienčime bol prípad Rudolfa Hössa, ktorý bol prvým veliteľom tábora Auschwitz. Po vojne Rudolfa Hössa chytili britské vojenské jednotky a následne ho vypočúvali. Počas tohto vypočúvania priznal svoje zločiny a poskytol dôležité informácie o prevádzke tábora Auschwitz. Rudolfa Hössa odsúdil na smrť vojnový tribunál a obesili ho v Auschwitzi, v zóne smrti, hneď vedľa plynovej komory. Tam, kam osobne posielal tisíce väzňov. Bolo to 16. apríla 1947. Jeho poprava bola jednou z mála príležitostí, keď boli hlavní páchatelia nacistických zločinov postavení pred spravodlivosť a potrestaní za ich zločiny. Príspevok Oswienčim: Auschwitz a Birkenau ako memento a poučenie dneška zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
