17.05.2024 21:45 Haluzice. Malá nenápadná obec, učupená neďaleko Trenčína. Na Západnom Slovensku, v okrese Nové Mesto nad Váhom. Haluzická tiesňava je situovaná severovýchodne v oblasti Bošáckej doliny. Na prvý pohľad skutočne nenápadná dedinka, avšak keď odhalíte jej tajomstvá, prírodné krásy a históriu, určite vás uchváti a získa si vaše srdce. Žije tu necelá stovka obyvateľov a prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1380 v listine z nitrianskej kapituly. Osídlenie lokality je zrejme oveľa staršie, pretože v obci stoja zrúcaniny neskororománskeho kostola s hradiskom z prvej štvrtiny 13. storočia. A práve tu sme sa vybrali na krátky poldňový výlet. Haluzice Vchod do tiesňavy Parkujeme pri obecnom úrade. K príležitosti Dňa matiek berieme na výlet aj obe mamy a pripája sa aj otec, ktorý je nekonečnou studnicou humoru a zábavy. Na parkovisku sa nachádza ceduľka s QR-kódom, ktorým uhrádzame parkovné. Sú to 3 eurá za celý deň. Od parkoviska nemáte kam zablúdiť. K vstupu do tiesňavy vás navedú šípky. Pôjdete smerom ku zrúcanine kostola, neodbočíte však ku zrúcanine, ale pustíte sa dole briežkom do tiesňavy. Haluzická tiesňava je naozaj malebná. Popínavý brečtan, ktorý sa ťahá po svahoch a po stromoch, miestami pripomína džungľu. V tiesňave sú človekom umelo vybudované prehrádzky z kamenného muriva, ktoré miestami priam pripomínajú mayskú civilizáciu. Haluzická tiesňava Na dne tiesňavy i na brehoch potoka rastie jelša lepkavá, jaseň štíhly, či baza čierna. Svoje zastúpenie tu nachádzajú aj byliny, ako pľúcnik lekársky, fialka voňavá, či kozonoha hostcová. Cestou nás sprevádzali náučné tabule, kde sa dočítate omnoho viac. Tiesňavou teda preteká potôčik, ktorý ukrýva technicko-stavebnú pamiatku. Táto technická pamiatka je tvorená sústavou priečnych objektov postavených na Haluzickom potoku ešte v rokoch 1926 – 1927. V súčasnosti sa na potoku nachádza 6 funkčných prehrádzok, v pravostrannej strži sú to 4 prehrádzky, 17 stupňov a 1 drevený prah. Hlavným účelom stavby je zabrániť povodniam a odnášaniu naplavenín na polia obce Štvrtok. Bez medveďov Čo sa týka zastúpenia živočíchov – medveďa sa tu zatiaľ báť nemusíte. V okolí vody môžeme pozorovať skôr chrobáky, vážky, šidielka, potočníky, aj vodné bzdochy. Ochranu si zasluhuje výskyt žiab, ako je kunka, či rosnička zelená. Ak máte šťastie môžete natrafiť aj na zákonom chránenú ondatru pižmovú a na okolitých drevinách vidieť vevericu stromovú. V tiesňave sa deti určite nudiť nebudú. Ak ste už odhalili tajomstvo ukryté na dne tiesňavy, čaká vás niekoľko schodíkov, ktoré vás po pol hodinke vyvedú z tiesňavy na lúku. Najmä v letných mesiacoch si treba dávať pozor na kliešťa, preto zvážte možno i nejaký repelent. Tiesňava je zaujímavá i tým, že sa neustále mení a vyvíja. Každé ročné obdobie má svoje čaro a každý rok je iný. Zatiaľ je tiesňava 1 kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká. Z lúky sa teda pozvoľným stúpaním dostanete už k spomínanej zrúcanine kostola a môžete tu svoj výletný okruh uzavrieť. Vrátite sa už len na parkovisko. Vrch Hájnica Ak máte ešte chuť a čas odporúčame vydať sa z parkoviska aj na opačnú stranu, a síce k neďalekej rozhľadni na vrchu Hájnica. Vrch Hájnica sa nachádza v nadmorskej výške 341 m.n.m. Svojou polohou poskytuje výhľad na široké okolie, aj spomínanú tiesňavu a kostolík. Rozhľadňa nám umožnila pozerať ešte ďalej. Kam len oko dovidí, je umiestnená 7 metrov nad terénom. Ponúka výhľad na všetky svetové strany, osobitne na Biele Karpaty, Považský Inovec a obce Bošáckej doliny. Verte-neverte my sme dokonca videli aj miestneho slona. Až neskôr, keď oči viac zaostrili, sa zo slona vykľul posed, či prístrešok. Výlet k rozhľadni vám zaberie tiež zhruba len pol hodinku. Takže ideálny nenáročný výlet aj s malými deťmi. Stúpanie na vrchol je však trochu prudšie a najmä cestou dole treba byť opatrný. My sme obhliadnutie troch miest absolvovali za slnečného počasia, ale ak tam budete akurát daždivo, odporúčame určite aj turistické paličky. Na svahoch sa môže šmýkať. Pohľady z Hájnice Haluzická kyselka Zo zaujímavostí ešte spomenieme, že v miestnej časti Haluzické kopanice sa nachádza minerálny prameň Haluzická kyselka. A ak vám bude tento poldňový výlet málo, nájdete v blízkom okolí napríklad i hrady ako Trenčín, Beckov, či Tematín. zaujímavú roklinu Haluzická tiesňava. Príspevok Haluzická tiesňava zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
17.05.2024 21:45 Predstavujeme symboly turistiky Malej Fatry. Malý a Veľký Rozsutec: turistika cyklotrasy výlety v okolí Jánošíkových dier. Veľký Rozsutec v Krivánskej Malej Fatre je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Stal sa symbolom pohoria a nachádza sa aj v logu národného parku Malá Fatra. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato z ukrytého Jánošíkovho pokladu. Či je to pravda nevedno, ale vrchol je určite výborným vyhliadkovým bodom so širokým kruhovým výhľadom doďaleka. Jeho susedia sú Malý Rozsutec a Stoh . Zimný Veľký Rozsutec Malý Rozsutec je rovnako pútavým turistickým cieľom v Malej Fatre. Je to menší skalnatý brat vedľajšieho Veľkého Rozsutca. Nachádza sa neďaleko Terchovej, Štefanovej a Zázrivej. Aj keď nie je až natoľko grandiózny, stále dokáže ponúknuť pekné výhľady a adrenalínovejší výstup na Vekľý Rozsutec po skalných pasážach. Spolu s Veľkým Rozsutcom svojou siluetou už zďaleka charakterizujú túto časť pohoria Malej Fatry. Jánošíkove diery túra cez Jánošíkove diery je jednou z najkrajších turistických trás Malej Fatry a jeden z najkrajších výletov na Slovensku vôbec. Jedná sa o sústavu tiesňav a kaňonov v národnej prírodnej rezervácii Rozsutce s množstvom prekrásnych vodopádov a nezabudnuteľnou scenériou skalných útvarov. Túra Jánošíkove diery aktuálne v zime je neopakovateľný zážitok. Priamo priv vstupe nájdete hotel. turistické trasy na Rozsutec Uzávera Červeno značkovaný turistický chodník v úseku Medziholie – Veľký Rozsutec – Medzirozsutce je z dôvodu ochrany prírody sezónne uzavretý v období od 1. marca do 15. júna. Veľký Rozsutec túra je tak na jar zatvorená. Výstup na Veľký Rozsutec Pod Veľkým Rozsutcom, v sedle Medziholie bola v minulosti horská chata, Chata pod Rozsutcom. Chatu bohužiaľ stihol rovnaký osud ako Chatu pod Chlebom, keď ju zdolal prudký a nezahasiteľný požiar. foto: Helena Polyáková Tovarňáková, CBS Slovensko z neba Túry na Rozsutec Terchová turistika túry Malá Fatra Štefanová okruh cez Horné diery po značke na Vrchpodžiar, pokračujete po a značke cez Horné diery, Pod Pálenicou, Pod Tanečnicou až do sedla Medzirozsutce, odkiaľ idete po značke až na Veľký Rozsutec. Cez Medziholie sa vrátite do Štefanovej. 10km, 1050m, 6 hod. prevýšenia s technickými pasážami radí túru medzi náročné. GPX trasa tu Štefanová cez Medziholie po značke na Medziholie, kde sa napojíte na značku až na Veľký Rozsutec a späť. Trasa 9 km prekonáva 970m výškový rozdiel. Trvanie 5 hod. GPX trasa tu Terchová Malý a Veľký Rozsutec Štefanová Najdlhší a najťažší okruh vychádza z horného konca Terchovej Biely Potok po značke na Malý Rozsutec, kde sa napojíte na značku až na Veľký Rozsutec, z ktorého zídete do sedla Medziholia. Pokračujete do Štefanovej, odkiaľ sa vrátite autobusom alebo autom do Terchovej. 11,5 km s 1150m prevýšením, trvanie 7 hod. GPX trasa tu Poznámka: Všetky trasy vyžadujú turistické skúsenosti, na ceste sú rebríky, lávky i reťaze. Trasa je miestami dosť strmá. Zvážte preto svoje schopnosti a ak sa necítite, zvoľte radšej rodinný výletný okruh. Veľký Rozsutec je z dôvodu ochrany jarnej prírody uzatvorený v termíne 01. 03. – 15. 06. Cyklotrasy Terchová Nenáročné výletné cyklotrasy v Malej Fatre. Turistika Vrátna. Terchová – Vyšní Repáňovci – VN Nová Bystrica Krátka 5,5km ale atraktívna trasa, ktorá prechádza naprieč Kysuckou vrchovinou a ponúka krásnu scenériu s výhľadmi. Plníte dva ciele. Popis trasy Terchová – Mravečník Krátka 2,7 km ale náročná trasa, najmä v smere z Terchovej. Prevýšenie 390m. Popis trasy Terchová – Kýčera – Smrekovci Krátka 5km trasa prechádzajúca ponad obec Terchová po náučnom chodníku a s peknými výhľadmi na Malú Fatru, Terchovú a Kysuckú vrchovinu. Popis trasy Terchová Vrátna, alebo Terchová Štefanová obe výletné po nenáročnom asfalte vhodné aj pre deti Náročné cyklotrasy Terchová a okolie Okruh Terchovským chotárom Zelená cykloturistická trasa tvoriaca okruh v krásnom prostredí prevedie zároveň cyklistov celým Terchovským chotárom. 21 km/ 790m Popis trasy Terchovsko – Zázrivský okruh 75km, 1250m. Náročný okruh prepája Terchovský región s Bystrickou dolinou a Oravou. Celá trasa je vedená po asfaltových cestách a vo väčšine úsekov s veľmi nízkou, ba až žiadnou dopravou. Popis trasy Terchová Káčerovci – Koštúrovci – Nová Bystrica Plníte 2 ciele naraz. Krátka 9 km, ale náročná MTB cykloturistická trasa spájajúca cyklotrasy v oblasti Terchovej s Bystrickou dolinou. Trasa tu Marunovia – Šmehylovci – Vojenné – Káčerovci 15.5 km 600 m prevýšenia. Trasa zaberie 2,5 hod. Popis tu Terchová okolo Novej Bystrice Okružná trasa okolo priehrady. Plníte naraz 2 ciele. Popis trasy tu Keďže samotné Rozsutce nie sú cyklistom prístupné, akceptujeme ktorúkoľvek z trás v okolí Terchovej, Štefanovej a Vrátnej. Výlet s deťmi Terchová Malý okruh Jánošíkovými dierami ktorý sa dá jednoducho zvládnuť i s menšími deťmi a je vhodný i pre seniorov. Trvá cca 2 hodinky a vy prejdete najzaujímavejšie pasáže Dolných a Nových Dier, pričom nezabúdajte, že Nové Diery sú v úseku Ostrvné – Podžiar jednosmerné. Môžete tu vidieť niekoľko krásnych vodopádov, úzučké údolie v Ostrvnom vyhĺbené Dierovým potokom a neuveriteľne krásnu prírodu Malej Fatry. Veľký okruh Jánošíkovými dierami Tú najkrajšiu časť však tvoria Horné diery s najväčším počtom vodopádov a rebríkov, ktoré Vás dovedú až do sedla Medzirozsutce – tzv. Veľký okruh Jánošíkovymi Dierami – To najlepšie z Dier. Náročný pre deti. Návrat z Medzirozsutcov je možný novým veľmi krásnym chodníkom popod Poludňové skaly, s neuveriteľnými výhľadmi, prípadne môžete pokračovať na Veľký okruh s výstupom na Malý Rozsutec , alebo túrou na Veľký Rozsutec . Vychylovka MTB Veľká Fatr Kam v okolí Terchovej Nová Bystrica turistika Vrátna Jánošíkove diery Terchová Zázrivá Príspevok Malý a Veľký Rozsutec: turistika cyklotrasy výlety zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
17.05.2024 21:45 Väčšina z nás Erika Hübnera osobne pozná. Pravidelne sa zúčastňuje kardionápravníka a vysoko prevyšuje nabehané objemy všetkých ostatných účastníkov. Tohto roku nám prisľúbil zdolať aj všetkých 10 cieľov 7 kopcov 3 jazier behom. Bežec, ultrabežec, skvelý človek. Dosahuje výsledky o ktorých sa mnohým iba zdá. Poznal som ho ako veľmi skromného a ústretového človeka, ktorý je ochotný komukoľvek, kedykoľvek poradiť. Dal osm preto reč o behaní s Erikom Hübnerom, človekom, či o tom vie viac než ktokoľvek iný z nás. O behaní s Erikom Hübnerom Beháš neskutočné objemy a pritom mám pocit, akoby úplne zľahka. Čo ťa priviedlo k behu, prečo beháš a čo ti beh dáva? Nie je to vždy zľahka :). K behu som sa dostal cez horolezectvo a vysokohorskú turistiku, keďže som závidel mojim kamarátom ten ľahký krok pri často náročných výstupoch pod stenu. Mal som vtedy 98 kg , chodil som 5x týždenne do posilňovne, behal som maximálne dvakrát do týždňa po cca 3 – 4 km a bol som presvedčený, že ťažké lezecké cesty za mňa vylezú silné svaly. No ťahať skoro 30 kg nadváhy už bolo aj na ne príliš, tak som svoj postoj prehodnotil. Posilňovňa ustupovala a pridával som hodiny behu. Kilogramy utešene ubúdali a ja som sa cítil stále viac ohybný, živší, veselší a šťastnejší. Za rok som schudol 20 kg a myslel som si že to je méta, na ktorej zostanem. No pri mojich výjazdoch do hôr som sa čoraz viac obzeral po cestičkách a chodníkoch a predstavoval si, aké by to bolo sa po nich prebehnúť. Lavaredo ultratrail Zistil som, že ma to láka prinajmenšom rovnako silno, ako vyliezť krásnu líniu v tatranskej stene. A ako náhle som onedlho zistil, že aj pri behu prírodou zažívam rovnaké pocity ako pri lezení, vedel som, čo bude mojim športom číslo 1. Beh som si postupne začal evidovať a už som v tom bol až po uši. Od tohto momentu nebehám pre zhadzovanie kíl, ale pre ten pocit, čo dokáže poskytnúť iba beh, pre čas strávený osamote s mojim druhým ja , pre psychohygienu a v neposlednom rade aj pre dosiahnutie stále nových výziev, ktoré si rok čo rok stanovujem. Dnes je beh v móde. Keby si mal dať 5 základných rád človeku, ktorý chce začať behať, ktoré by to boli? V prvom rade chcem podotknúť, že zďaleka sa necítim byť ten, čo môže rozdávať rady. Ale bolo by to presne tých 5 rád, ktoré dávali skúsenejší bežci mne, keď som začínal a vôbec som ich nepočúval. Takže som si musel odtrpieť všetky tie zranenia, choroby, poklesy výkonnosti, omyly v taktike, vybavení, technike behu na vlastnej koži, čo nikomu neprajem. Keďže viem, že tieto rady už vlastne znejú ako klišé a ešte k tomu idú radikálne proti veľkému egu každého začínajúceho bežca, nebude ich počúvať takmer nikto a každý si to bude musieť prežiť tiež. Ale keby predsa len motyka vystrelila: Vyzbrojiť sa nekonečnou trpezlivosťou. Zrýchľovanie tempa pri udržaní rovnakého úsilia, prekonávanie osobákov, bedne na pretekoch, – to všetko nemá prichádzať v prvom alebo druhom roku pravidelného behania. Bežecké telo vzniká približne 5 – 7 rokov, v závislosti od toho, či má bežec nejakú športovú minulosť alebo nie. Počas tohto obdobia sa telo ešte len „učí“, že sa od neho očakáva nejaká monotónna záťaž, spevňujú sa väzivá, kĺby, šľachy, buduje sa vhodná štruktúru svalových vlákien, odbúravajú sa „nepotrebné“ tkanivá, trénuje sa obehový systém a metabolizmus. Zranenia budú prichádzať a odchádzať tak či tak, no pri zbytočnom urýchľovaní tréningových postupov a tlačení na pílu, tie zranenia budú oveľa bolestivejšie, hlbšie a niekedy až fatálne. Všetko má svoj čas. Okrem toho platí zlaté pravidlo , ktoré si treba zapísať za uši: Kto sa nenaučí behať pomaly, nikdy nebude behať rýchlo. Keď sa chcem venovať niečomu naozaj poctivo, musím mať aj v hlave, nielen v nohách. Je dôležité študovať, vyhľadávať informácie a osvojovať si základné princípy techniky behu, tréningu svalstva a metabolizmu. Informácií v podobe vedecky overených štúdií a prakticky overených tréningových metód je na internete neúrekom, treba si len nájsť čas. Myslím, že napriek každodenným povinnostiam má každý z nás v rámci dňa aspoň hodinu, kedy sleduje TV, číta FB, alebo iné stránky na nete, prípadne si posedí v kaviarni. Z tohto času sa na štúdium dá časť obetovať, vráti sa to ako bumerang v zlepšenej kvalite tréningu. Lavaredo utratrail Byť večný optimista. Aj keď je to občas ťažké, treba myslieť neustále pozitívne. Negatívne zachmúrené myšlienky ešte nikomu v ničom nepomohli. Prídu dni, keď sa nič nedarí a ešte k tomu aj v tréningu človek začne stagnovať. Vtedy netreba stratiť chuť a vybehnúť len tak – bez hodiniek, mobilu, ako čistú psychohygienu a nabranie nových endorfínov potrebných na prelomenie zlého stavu. VŽDY je to sínusoida, takže po zlých dňoch/týždňoch prídu zasa tie dobré. Len netreba prestať. Technika behu je absolútny základ všetkého. To je to, čomu sa musí ako prvému venovať začínajúci bežec. Na Youtube sú veľmi kvalitné videá, ktoré rozoberajú správnu techniku do poslednej skrutky. Osvojenie si aspoň tých pár základných princípov je kľúčom k dlhodobej bežeckej pohode. Veľmi tomu napomáha nepopulárna bežecká abeceda. Nenabehá sa pri nej síce veľa kilometrov, ale pokiaľ sa správne driluje, je pre zlepšenie bežeckej techniky priam zázračná. Mnohí ľudia pri začiatkoch s behaním ako prvé riešia obutie, oblečenie, športtestery, jedlo, pitie, nedajbože tempo alebo srdcovú frekvenciu. No behať sa dá celé mesiace ba až roky v obyčajných teplákoch, hocijakých teniskách, ktoré dobre padnú na nohu, bez hodiniek, mobilu, s fľašou vody . Čaptajú však ako plochodrážne kačice, prípadne hopsajú ako Otík vo Vesničce a o pol roka zháňajú na fórach rady ako liečiť zničené kotníky alebo kolená či achilovky. Stanoviť si ciele a nájsť si systém samoodmien. Nikto nie je stroj a nedokáže bez akýchkoľvek emócií každé ráno vsať o pol piatej, a s úsmevom bez ohľadu na počasie zabehnúť tréning. Niekedy sa chce, niekedy je to premáhanie. Odmena by mala nasledovať vždy potom, čo bežec prekoná svoju hlavu a dokáže vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Zdravým prekonávaním hlavy myslím prelomenie psychickej nepohody, nie bolesti, ktorou telo môže signalizovať nejaký problém. Odmenou môže byť zákusok, zmrzlina, pivo, vyloženie nôh na stôl, ale aj pochvala na sociálnych sieťach :). Pre ľudí v neskoršom veku a s nadváhou pôsobia ako strašiak slová: „Nebehaj, zničíš si kĺby.“ Aké pravidlá by mali takíto bežci dodržiavať? V prvom rade zhodiť kilogramy. Pokiaľ je nadváha priveľká, beh naozaj nie je najvhodnejší spôsob. Výhodnejšie pre pohybové ústrojenstvo je napríklad NW . Neskôr sa dá prejsť do behu. Veľmi pomalý beh. Aj keď to znie neuveriteľne, bežať sa dá aj tempom 9 minút na kilometer. Mám kamaráta, ktorý pravidelne behá tempom medzi 12 až 15 minút na kilometer . Predbehne ho aj chodec, no on stále beží. Kadenciu krokov má na úrovni 175 – 180 krokov za minútu. Pri takomto behu kĺby toľko netrpia, no organizmus už pracuje v aeróbnom režime a pri dodržaní istých základných zásad pri stravovaní, sa tak veľmi rýchlo a zdravo chudne. Pokiaľ nadváha klesne aspoň na úroveň 20 % telesného tuku u mužov a 25 % u žien , dá sa bez obáv behať koľko hlava ráči. Počas obdobia, kedy sa kĺby a ich súčasti pravidelne zaťažujú rovnakým druhom činnosti, sa postupne ich štruktúra posilňuje a odolnosť voči zraneniam a preťaženiu stúpa. Takže by sa dalo paradoxne povedať, že behaním sa kĺby nezničia, ale posilnia. Výživa, životospráva, tréning, hec a výkony ... Vedel by si dať týmto slovám priority a dať ich trochu do súvislostí? Životospráva, ak ju beriem ako životný postoj, je najdôležitejšou zložkou, nakoľko výrazne zasahuje aj do iných oblastí života. Tento štýl nám už akosi samovoľne predurčuje spôsob stravovania a výživy. Keďže spôsobov stravovania je na svete mnoho, neprináleží mi posudzovať, ktorý je lepší alebo horší. Každý si to musí vyskúšať sám na sebe. Vyskúšal som päť diametrálne rôznych prístupov k výžive, aby som vedel, ako moje telo reaguje a vybral som si to, čo mi pripadalo ako najvhodnejšie pre splnenie mojich cieľov. Tejto časti života som venoval najviac času a štúdia a často som zachádzal do najmenších detailov, aby som pochopil súvislosti fungovania ľudského tela. Dali by sa o tom písať siahodlhé články, no zo všetkého vychádza jedna veľká skúsenosť – pravda je vždy niekde uprostred. Jednoducho netreba zachádzať do zbytočných extrémov a nič sa nemôže pokaziť. Tréning je vec úzko súvisiaca so životosprávou, nakoľko to je práve ten cieľ, ktorý ňou chcem dosiahnuť. Musím si preto jasne stanoviť svoje ciele, s ohľadom na celkový bežecký „level“, v ktorom sa práve nachádzam. Či idem chudnúť, odstrániť zadýchavanie sa pri výstupe po schodoch, zlepšiť kondičku, či vylepšiť osobáky na jednotlivých tratiach, od týchto cieľov sa musí stanovovať štruktúra tréningu. Hec a výkony sú potom už posledným stupienkom, ktorým si v podstate už len uspokojujem osobné ambície. Mali by byť najmenej vplývajúcim faktorom celku, avšak dostatočne silným na to, aby ma posúvali ďalej v tréningu. Znovu sme pri zlatej strednej ceste – príliš hecu spôsobí pretrénovanie, choroby, zranenia, sklamania zo zlých výkonov, málo hecu spôsobí nedostatok motivácie do ďalšieho tréningu. Také poradie tých slov, ako je uvedené v otázke by som aj ponechal Na čo treba dávať po zime najväčší pozor, ak sa chce človek znovu rozbehať? Pokiaľ človek celú zimu vôbec nebehal, bude to ťažké. Nové začiatky vždy bolia a okrem fyzickej bolesti prichádzajú aj motivačné problémy. Treba si uvedomiť, že telo výrazne stráca kondíciu už po 3 týždňoch nečinnosti. Existujú „udržiavace“ športy, ako sú napríklad bežky, alebo skialp , no s behom sa následne musí začať znovu výrazne pomalšie, ako sa na jeseň končilo. Žiadne tempá, intervaly, úseky, rovinky. Začína sa voľnými behmi podľa pocitov, ktoré sa následne pomaly môžu predlžovať a neskôr aj zrýchľovať. Na spestrenie sa dajú občas zaradiť rýchlejšie úseky , ale veľmi opatrne a s obrovským dôrazom na správnu techniku. Pokiaľ sa človek v zime ani nepohyboval vonku, ale sa „udržiaval“ vo fitku a doma, alebo aspoň neotužoval, prichádza do úvahy ešte aj netrénovanosť imunitného systému voči rôznym atakom. Netreba sa báť siahnuť aj po doplnkoch, ako je vitamín C, D, no ešte lepšie kyslú kapustu, domáci kefír, rôzne vývary. Aspoň kým nám zasa nezačne na záhradkách dozrievať zelenina . Treba zaradiť regeneračné cvičenia , aby mali svaly dostatok podnetov na svoju obnovu. O behaní s Erikom Hübnerom Radosť z behu Máš nejaké plány a výzvy na budúci rok? Každý rok si na konci jesene stanovujem základný plán pretekov na nasledujúci rok. Sú to preteky, na ktorých by som sa chcel zúčastniť, či už z dôvodu výkonnostného alebo kochaco-zážitkového. Medzi ne sa ešte pritrafí veľa iných menších podujatí, ale to už nechávam na náhodu. Najbližšie ma čaká vstup do vôd, pre mňa zatiaľ neprebádaných – 6 hodinovka , kde sa bude krúžiť na ani nie dvojkilometrovom kolečku a každý sa snaží nakrúžiť čo najviac kolečiek. Vždy som si to chcel skúsiť, tak uvidím, či sa neukrútim na psychiatriu. :) Následne to mám pekne po mesiaci: Lazová stovka v apríli, Salomon ultra v máji, Lavaredo ultra trail v júni. Druhú polovicu roka plánujem vždy až na jar, no nejaká stovka, či päťdesiatka sa tam ešte určite zmestia . Výziev mi dávaš po celý rok dostatok Ty, takže ja si už ďalšie nedávam. Rozmýšľam nad 100 míľ krajom Malých Karpát , čo je naozaj veľká výzva, no je to v dovolenkovom období, takže ešte neviem. Je všeobecný fakt, že deti dnes nešportujú a sú stále obéznejšie. V čom vidíš príčiny a čo môže dať šport deťom? Keď som na začiatku písal o športovej minulosti, myslel som tým prevažne detstvo, kde sa primárne formuje „kondícia“ organizmu na celý život . Je to najdôležitejšie obdobie života športovca. Nie náhodou sú najlepší „makači“ súčasnosti bývalé deti, ktoré ani jeden deň nepresedeli doma pri TV alebo počítači . Keď som mal 7 – 15 rokov, snáď nebolo dňa, kedy sme po škole nevybehli aspoň na dve hodiny hrať pozemný hokej, futbal, alebo tí menej zdatní čo i len skákať „gumu“. Zápolenia, kto najrýchlejšie prerúčkuje preliezku, vylezie na strom, alebo kto doskočí najďalej do pieskoviska boli na dennom poriadku. Nie je to spomienkový optimizmus, veľa vecí bolo vtedy aj horších ako dnes, ale je to jednoducho realita, ktorú vytvarovala doba. Tá je príliš zrýchlená zavedením nových technológií, ako sú mobily, internet, počítače, dopravné prostriedky. Tým pádom ľudia logicky spohodlneli a naša generácia hľadá odfiltrovanie tej pohodlnosti vo zvýšenom úsilí v športe. Našťastie sa chytajú aj mladšie ročníky, no výrazná väčšina, ako pozorujem, zostáva bez pohybu. Takým ľuďom sa bude veľmi ťažko začínať so športom, dajme tomu v tridsiatke, keď nemajú návyky z detstva. Úprimne povedané, väčšinou budú stále iba začínať. Tak ako mnohí fajčiari celý život končia s fajčením. Lezecké začiatky Jediným riešením je vyháňať deti von, hrať sa s nimi pohybové hry, vytvoriť v nich záujem o nejaký šport alebo turistiku. Moja staršia dcéra strieda športy jeden za druhým, ale nikdy som ju nenútil sa orientovať na jeden z nich. Musí si sama vybrať a ten ju bude baviť. To je jediný spôsob, ako pri ňom zotrvá čo najdlhšie . Nevidím cestu v naháňaní dieťaťa na krúžky, v ktorých je zapísané nasilu a často v časovom strese nervózni rodičia vozia deti zo školy na krúžok a potom s vyplazeným jazykom domov robiť domáce úlohy. Šport musí dať dieťaťu v prvom aj poslednom rade radosť. Pre NIČ iné dieťa šport vykonávať nemá. Iné dôvody sa môžu pridávať až v juniorskom či radšej dospelom veku. Čo sa týka detskej obezity, problém je obšírnejší, hrá tam významnú rolu aj vzor rodičov a to je už kapitola sama o sebe. Pokiaľ sa my budeme stravovať akoby nám nezáležalo na našom zdraví, nemôžeme to očakávať od nášho dieťaťa. A druhý extrém – zažil som niekoľko prípadov biomatiek, ktoré pomaly pod trestom smrti zakazovali rôzne druhy potravín, až ich deti začali obchádzať a vyslovene sa prejedali zakázanou stravou, keď ich nevideli rodičia. To tiež nie je cesta. No to sme už v oveľa zapeklitejšej téme ako je beh a do toho by som sa nerád púšťal. Záverom by som chcel pripomenúť jedno. Stále treba myslieť na to, že 99,9 % z nás sú hobíci, či už máme maratón za 2:30 alebo 5:00, beháme pre radosť a tak by mal vyzerať aj každý náš krok. O behaní s Erikom Hübnerom. Ďakujem Erikovi za mimoriadne hodnotný rozhovor. Príspevok O behaní s Erikom Hübnerom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
13.05.2024 15:30 Vo Vysokých Tatrách máme 13 vysokohorských chát. Počas 5. ročníkov turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá sme sa vybrali na viaceré z nich. Otestujte si koľko o nich viete. Kvíz Turistické chaty vo Vysokých Tatrách začnete kliknutím na tlačítko ĎALEJ. Test je bezplatný. Žiadne registrácie, ani reklamy. Výsledky obratom. 10 kvízových otázok na tému Horské chaty vo Vysokých Tatrách. Správne odpovede sa zobrazia na konci testu. Ďalšie testy o turistike tu > Prehľad turistických chát vo Vysokých Tatrách aj s kontaktami nájdete tu > foto: Roman Kment, Susane Juhaszová, wikipedia, Helena Polyaková Továrňaková, Petere, Lucia Temiaková, naszeszlaki Príspevok Kvíz: Turistické chaty vo Vysokých Tatrách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
11.05.2024 23:15 V súčasnom svete sa zdá, že neexistuje nič, čo by nám mohlo priniesť väčšie uspokojenie a pocit dokonalosti ako cestovanie a zážitky. Stáva sa to takmer náboženstvom - púťou, ktorá sľubuje oslobodenie od každodenných starostí a transformáciu do lepšieho, exotického "ja". No, ak mi dovolíte, dámy a páni, je načase zodvihnúť závoj nad touto globálnu veselicu, ktorá sa skrýva pod záškodníckym oblečením šťastia, nádherných zážitkov a nádeje. Tajo des las palomas Selfie Najprv sa pozrime na fenomén "selfie". Áno, to je ten akt, keď turista vytiahne svoj smartphone, postaví sa pred pamätník, exotickú pláž alebo historické miesto a nezabudnuteľne zažmurká na snímku, ktorý zachytí nielen jeho úžasné pôsobisko, ale aj jeho pravú tvár - tú, ktorá je obsypaná filtrom "Najlepší život". V skutočnosti je táto "životná cesta" často najmä zhmotnením prehnanej úpravy saturácie a sebaprezentácie. Zdá sa, že skutočný zážitok nie je to, čo vidíme alebo zažívame, ale to, čo dokážeme predstierať, že vidíme alebo zažívame na sociálnych sieťach. Dvanásty pokus o Selfie Úsmev od ucha k uchu. Ako u zubára. Zažili sme to pred rímskym Collosseom i Liptovským Chopkom, pod hradbami Wavela či na Spišskom hrade. Na plážach Sicílie, Španielska, Sardínie, Mallorky či Kanárskych ostrovov. Turista si vystojí radu, postaví sa na najlepšie miesto, odcvakne svoj životný záber, chvíľu poupravuje, často to zaňho urobí smartfón a poďme publikovať. Hlavne musí byť očividné šťastie a úžasnosť. Že som tu bol a že to bol neopakovateľný zážitok. Čo na tom, že temer identických záberov vznikajú denné stovky ba tisíce. Kultúrna výmena Romanca Modrej lagúny v praxi Potom je tu kultúrna výmena. Všetci chceme stretávať nových ľudí, spoznávať ich kultúru, gastro, zvyky, zdieľať názory a skúsenosti. Cestovanie a zážitky. Avšak, nie je to náhodou tak, že väčšina z nás sa na dovolenke stretáva len s tými, ktorí zdieľajú rovnaký záujem o selfie a zážitky na nezabudnuteľných miestach? A všetko spoznávanie skončí drinkom v "all inclusive" bare s novým dovolenkovým známym, na ktorého týždeň po dovolenke zabudneme? Hlavným zmyslom tohto typu poznávania je, že si môžeme povedať: "Áno, boli sme tam." Pritom platí, že ak nevidíš krásu denne okolo seba, ak necítiš radosť a nadšenie, nenájdeš ich ani tam. Exotika je ako kulisa. Pre skutočné zážitky a jedinečné pohľady je to len slabá nápomocná barlička. Životná zmena A čo veľké príbehy o odvážnych dobrodruhoch a cestovateľoch, ktorí opustili svoj starý život, kúpili si jednosmernú letenku a našli skutočný význam života v cestovaní alebo na druhej strane sveta? Ideálne na opustenom ostrove v Pacifiku? Je to len romantizovaná verzia reality show pre tých, ktorí majú veľa peňazí a málo záväzkov. Alebo naopak. Málo peňazí a veria, že práve takto zarobia. Skutočných dobrodruhov nie je veľa, alebo o sebe veľa nepíšu. A pre nás, zvyčajných smrteľníkov, je independent cestovanie skôr boj s online recenziami, neočakávanými nadšeniami a sklamaniami, často nezmyselnými a predraženými ponukami, komármi, obavou z neznámeho jedla, pitia, logistiky, prenájmu auta a najmä otázkou, ako zabezpečiť dobré pripojenie na Wi-Fi. Stockton Sand Dunes. Takže milí cestovatelia, nedajte sa zlákať romantizovanými sľubmi exotických dobrodružstiev a veľkých zážitkov za peniaze bez straty pohodlia. Cestovanie môže byť krásne a obohacujúce, ale nezabudnite, že skutočné dobrodružstvo sa odohrá, až keď ste naozaj ochotní opustiť komfortnú zónu. Mimo zorného poľa kamier a Instagramu. Cestovanie a zážitky Tak choďte a objavujte reálny život. Hľadajte to, čo je mimo zónu komerčnej turistiky. Pripravte sa na všetko dobré i zlé i na trochu diskomfortu. Veľké zážitky nie sú len instagramové smajlíky a susedovo WAU. Ani filtračný efekt vášho smartfónu. Príspevok Cestovanie a zážitky filtrované Instagramom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
11.05.2024 23:15 Keď sa vyveziete pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca na Hrebienok, môžete sa vydať na turistiku troma smermi. Tatranské chodníky totiž ponúkajú tri krásne túry z Hrebienka. Malá studená dolina Najkrajšia a asi najnáročnejšia túra z Hrebienka na Spišské plesá prechádza okolo 4 chát Malou studenou dolinou. Postupne míňate Bílikovu chatu , Rainerova útulňu, v ktorej môžete stretnúť ochočenú líšku i legendárneho chatára Petra Petrasa. V zime sa tu tatranci hrdia ľadovými sochami a betlehemom. Až po "Rainerku" je cesta bezbariérová a vhodná aj pre kočíky a malé deti. Teryho chata foto 7 kopcov 3 jazerá Helena Továrňaková Ďalším stúpaním po zelenej trase sa dostanete na Zamkovského chatu, z ktorej sa už otvára túra k Téryho chate a Spišským plesám. Odporúčame ako celodennú túru. Na 6,6 km trase nastúpate k Téryho chate 789 m. Popod Slavkovský štít na Sliezsky dom Prechod tatranskou magistrálou popod Slavkovský štít ponúka pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti nádherné výhľady na kraj pod Tatrami, hrebeň Nízkych Tatier i Kráľovu hoľu. 6,4 km červená trasa so 450 m prevýšením je nenáročná, perfektne upravená, vhodná aj na výlety s kondične zdatnými deťmi. Tí odvážnejší môžu pri rázcestí pod Slavkovský štítom otočiť a vyšliapať si ho až na vrchol. To už je ale iná storka, v zime neprístupná. Slavkovský štít foto CBS Slovensko z neba Ak budete pokračovať po magistrále, budete míňať malé Slavkovské plieska, a už o chvíľu sa vám otvorí v celej kráse Velická dolina so svojim plesom a Sliezskym domom. Ten je východzou stanicou pre technicky náročné túry na Gerlach či cez Poľský hrebeň. Magistrála pokračuje ďalej cez Batizovské pleso na Ostrvu. Tam sa môžte napojiť na túry z Popradského plesa. Studenovodské vodopády Najmenej náročná ale o to zážitkovejšia je trasa okolo Studenovodských vodopádov. Trasa je krátka a kondične nenáročná. Odporúčame si vyšlapať na Rainerovu chatu a chodníkom popri Studenovodskom potoku objavíte tie najkrajšie zákutia vodopádov Studeného potoka. Okruh môžte ukončiť na skvelom pivku na terase Bílikovej chaty. Studenovodské vodopády foto: 7kopcov 3jazerá Lenka Flieglová Starý Smokovec nám ponúka tri krásne túry z Hrebienka. Ak ich dáte, určite sa tam znovu vrátite. Príspevok Tri krásne túry z Hrebienka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
11.05.2024 23:15 Veľký Choč s jeho turistickými trasami, chodníkmi i neznačenými cyklotrasami po zvážniciach v jeho okolí, patrí medzi najkrajšie kopce Slovenska. V článku nájdete aj tipy na výlety okolo Choču. Chočské vrchy Chočské vrchy sú jadrové pohorie zomknuté v objatí ďalších horských velikánov Slovenska- na severe Oravská vrchovina, na juhu Nízke Tatry, na východe Západné Tatry a zo západu Malá a Veľká Fatra. Tvoria akúsi hranicu medzi Oravou a Liptovom a milovníkov prírody lákajú svojimi hlbokými roklinami a bralnatými stenami s krasovými útvarmi. Výstup na veľký Choč s deťmi Pod Chočom Chočské vrchy sa delia na tri celky: Choč , Sielnické vrchy , a Prosečné . Ich zaujímavosťou je, že netvoria súvislý hrebeň. Sú tvorené prevažne masívmi oddelenými hlbokými údoliami, čo im pridáva na originalite, no znemožňuje súvislú hrebeňovku pohorím. Preto sú pre Chočské vrchy typické okružné výlety. V bezprostrednom okolí sa nachádza množstvo významných historických pamiatok, možností kúpania a všestranného športového vyžitia. Z turistickej stránky sú najobľubenejšími túry Kvačianskou a Prosieckou dolinou a výstup na Veľký Choč. Práve posledný menovaný sme sa rozhodli zaradiť medzi ciele výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Veľký Choč Veľký Choč je so svojou výškou 1.611 m n. m. najvyšším vrchom Chočských vrchov. Pre svoj typický pyramídový tvar s členitými bralnatými stenami je považovaný za jeden z najkrajších vrcholov Slovenska. Choč je opradený mnohými legendami a ospevovaný básnikmi. Sám P. O. Hviezdoslav pochádza priamo spod Choča, z obce Vyšný Kubín. Masív Choča má okrem hlavnéhu vrcholu- Veľký Choč, viacero menších vrcholov: Predný Choč, Malý Choč, Stredný Choč a Zadný Choč. Výstup na Veľký Choč je zo severo-západu mierne stúpajúci, zato z juho-východu vám dá strmý stupák poriadne zabrať. Výstup začína prevažne smrekovými lesmi až do pásma kosodreviny. Na poslednej etape je zopár nenáročných reťazových pasáží. Zo samotného vrchola je fascinujúci kruhový výhľad až na Babiu horu, Roháče či fatranské vrcholy. Zimný výstup na Choč Doprava Túry na Veľký Choč môžete začať z viacerých obcí, v ktorých začínajú turistické značky, konkrétne: Likavka , Lisková, Valaská Dubová, Vyšný Kubín, Jasenová, Lúčky Do obcí sa dostanete po hlavných ťahoch smerom na Dolný Kubín alebo Ružomberok. Vlakom ZSSK Do Dolného Kubína alebo Ružomberka chodia pravidelné ZSSK IC vlaky a rýchliky z Bratislavy aj Košíc. V Dolnom Kubíne a Ružomberku ďalej pokračujete pravidelnými autobusovými spojmi do obce, z ktorej začínate výstup . Cestu si môžete naplánovať tu. Autom do Dolného Kubína a Ružomberka sa dostanete z Bratislavy za približne 3h, z Košíc približne 2h autom. Auto odporúčame zaparkovať v obciach, z ktorých začínajú turistické značky . Veľký Choč Na Veľkom Choč Panorámy Choču Vrcholovka Hotel Choč Ubytovanie Priamo pod Veľkým Chočom Pre romantické povahy odporúčame horský Hotel Choč. Tento hotel sa nachádza priamo pod záverečným výšľapom na Veľký Choč a ponúka autentické ubytovanie v lone prírody. Za dobrovoľný príspevok máte k dispozícii miestnosti s výhľadom na oblohu cez dieru v streche. Občas cez ňu sneží, ale aspoň dym z ohniska neprepúšťa von. Medzery medzi doskami zabezpečujú celoročnú klimatizáciu zo strán. V zime tu sneží, na jeseň tu prší, ale zato myškám sa tu darí. Na noc si nezabudnite vyvesiť batohy na vyvýšené miesto. Búda disponuje troma posteľami, no odporúčame vyspať sa na karimatkách na zemi alebo matracoch na povale. Tento hotel je naozaj pre fajnšmekrov, má nesmierne čaro a pokojíčky, z ktorých vás bude prechádzať zrak. :) Hotel Choč - poriadok Pred hotelom Romantický Interiér hotela Choč Kam v okolí Choču Ak prahnete po väčšom luxuse, ubytovanie v penziónoch, hoteloch, chatách a na privátoch ponúkajú všetky okolité obce, z ktorých začínajú výstupové trasy na Veľký Choč: Kúpelné mesto Lúčky Ružomberok Valaská Dubová Jasenová Dolný Kubín Turistické trasy Choč Na Veľký Choč vedie viacero výstupových trás. Medzi najkrajšie patria výstupy z Vyšného Kubína alebo Jasenovej, ale všetky trasy majú niečo do seba. Jednotlivé odporúčané trasy a údaje o nich uvádzame jednosmerne, na zostup si môžete vybrať inú trasu. Ak by ste si chceli po túre oddýchnuť v kúpeľoch, na zostup odporúčame červenú trasu do kúpeľnej obce Lúčky s horúcim termálnym bazénom. Z Lúčok po červenej značke: Lúčky- Žimerová - Veľký Choč 7,7 km, 1.037 m stúpanie, 3:55h čistej chôdze Po ceste dva pramene a prístrešok Žimerová Strmý výšľap, nevhodný za zlého počasia, kedy sa na blatistých/ zasnežených cestičkách šmýka Mapa trasy Z Ružomberka po červenej, modrej a zelenej značke Ružomberok - Likavka- Likavský hrad- sedlo Spuštiak - Stredná poľana - Veľký Choč Alternatíva bez Likavského hradu: priamo z Likavky po modrej značke až na strednú Poľanu, ďalej podľa pôvodnej trasy. 12,3 km, 1.357 m stúpanie, 5h čistej chôdze Po ceste prameň kúsok pod Strednou poľanou, možnosť prespatia v útulni Hotel Choč . Po ceste je Predný Choč a hrad Likava. Mapa trasy Z Valaskej Dubovej po modrej a zelenej značke Valaská Dubová - Stredná Poľana - Veľkých Choč 4,8 km, 942 m stúpanie, 2:40h čistej chôdze Najkratšia a najrýchlejšia trasa Po ceste nie je prameň, možnosť prespatia v útulni Hotel Choč Mapa trasy Ja fotím ty fotíš Z Vyšného Kubína po zelenej a červenej značke Vyšný Kubín - Drapáč - Veľký Choč Alternatíva: dlhšia cca o 0,5 km, celá po zelenej značke: Vyšný Kubín- Drapáč- Stredná Poľana- Veľký Choč. Možnosť prespatia v útulni Hotel Choč 7 km, 1.122 m stúpanie, 3:55h čistý čas chôdze Krásne výhľady, po ceste je prístrešok Chata od Vŕškom. Na trase sa nenachádza prameň. Mapa trasy Z Jasenovej po červenej značke Jasenová- Drapáč- Veľký Choč Alternatíva: Jasenová - Drapáč - Stredná Poľana- Veľký Choč: cca o 0,5km dlhšia, možnosť prespať v útulni Hotel Choč 6,5 km, 1.062 m stúpanie, 3:25h čistý čas chôdze Po ceste nie je prameň. Mapa trasy Cyklotrasy Choč Všetky uvedené cyklotrasy sú okruhy: Malý okruh popod Choč Ružomberok – Turík – Lúčky – Ružomberok Cca 30km, 350m prevýšenie,¾ asfalt, ¼ lesná cesta Mapa trasy Väčší okruh okolo Choča Ružomberok- Likavka- Valaská Dubová- Jasenová- Vyšný Kubín- Leštiny- Turík - Lisková- Ružomberok Cca 39km, prevažne asfalt, lesná cesta Mapa trasy Veľký okruh popod Choč Ružomberok – L. Teplá – Lúčky – Osádka – Malatiná – Bukovina – Bobrovník – Vlašky – Bešeňová – Ružomberok cca 49km, 510m prevýšenie, 100% asfalt Mapa trasy Maxi okruh popod Choč Ružomberok – L. Teplá – Lúčky – Osádka – Malatiná – Malé Borové – Kvačany – L. Mara – Ružomberok Cca 62km, ¾ asfalt, ¼ lesné/poľné cesty Mapa trasy Západný okruh Ružomberok – Švošov – Komjatná – Jasenová – Valaská Dubová – Ružomberok 27km, 250m prevýšenie, ⅔ asfalt, ⅓ udržiavané poľné cesty Mapa trasy Viac nápadov na cyklotrasy v okolí Choča nájdete tu. hrad Likava Oravský hrad Bike park Malinné Tip na výlet Hrad Likava Liptovský hrad - najvyššie položená zrúcanina hradu na Slovensku Evanjelický artikulárny kostol UNESCO Leštiny z roku 1688 Aquapark Bešeňová Liptovská Mara Archeologické múzeum v prírode Liptovská Mara- Havránok Jánošíková Krčma, Valaská Dubová Lúčky kúpele a Lúčanský vodopád Ski Bike park Malinô Brdo UNESCO obec Vlkolínec Ružomberok a jeho historické centrum Oravský hrad Dolný Kubín a jeho historické centrum https://www.youtube.com/watch?v=gXqrPSLXQzM https://www.youtube.com/watch?v=tN4X2-PiVMQ Užitočné info Na území Choča bola v roku 1982 vyhlásená národná prírodná rezervácia s 5. stupňom ochrany. V záujme zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt nie je dovolené: poškodzovať a znečisťovať prírodu, chodiť mimo značených trás, táboriť a bivakovať, zakladať ohne mimo značených táborísk. Platí tu zákaz vjazdu motorových vozidiel mimo verejné komunikácie. Foto: Reštartnisa, Andy Kramárová, Lucia Ertlová, Peter Loky, Juraj Maťo, Martin Urminský, Barbora Grzánková, Majo Eččo, wikimedia - panoramio Príspevok Veľký Choč turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
09.05.2024 18:30 Štart nášho výletu začal na známom parkovisku pod Plaveckým hradom . Cez tri vrchy Vapenná, Klokoč a Báborská v Malých Karpatoch. Hneď oproti parkovisku sme išli štrkom vysypanou cestičkou smerujúcou do lesa na úpätí vrchu Pohanská. Pod Plaveckým hradom Vrch sme obchádzali cez lúke cca 600 po obvode, až sme sa dostali k domom v Plaveckom Podhradí. Roštún, Vápenná Žltá turistická značka nás viedla aj cez obec popri cintoríne. . Na rázcestí sme sa dali zlákať cestou vľavo pod lesom nad domami. Zdala sa nám táto trasa správna. Lúky pod Roštúnom Po 300 metroch sme prišli k lúke, kde sme si skontrolovali smer nášho výletu. Zistili sme, že sme sa trochu odklonili od pôvodne naplánovanej trasy. A tak sme sa pustili vpravo cez lúku. Prešli po čiastočne vychodenej ceste a na jej konci sme sa napojili na trasu po žltej značke. Malým zablúdením sme si aspoň mohli vychutnať nádherné lúky s okolitou prírodou a výhľadmi do obce pod Malými Karpatmi. Začínajúci prevažne bukový les na okraji kopca nás už nenechal na pochybách, že sme išli správne. Vstúpili sme medzi košaté stromy, ktoré poskytli vytúžený tieň v horúcom lete. Hmmm tak stúpanie, stúpanie, stúpanie, občas zákruta a zase stúpanie v nádhernom prostredí lesa. Asi takto sa dá opísať výstup na vápencovo-dolomitový vrch Vápenná v národnej prírodnej rezervácií Roštún, kde platí 5. stupeň ochrany. Vápenná Vápenná je jeden z najkrajších vrchov v Malých Karpát a ponúka neuveriteľný výhľad naokolo na zelený koberec malokarpatských perál napr. vrch Vysoká, Veľký Petrklín a množstvo iných vrchov. Na treťom najvyššom vrchu Vápenná v Malých Karpatoch sa nachádza päť metrov vysoká železobetónová rozhľadňa ROŠTÚN v tvare obelisku s oceľovou plošinou a rebríkom, postavená v roku 2003. Ponúka výhľad na Malé a Pezinské Karpaty, Borskú nížinu, Podunajskú pahorkatinu, Tribeč a Považský Inovec. Nám sa podarilo zdolať tento vrch práve v čase obedu. Usadili sme sa tesne pod vrcholom a dopriali sme si prestávku s občerstvením. Dodali sme telu aj tekutiny a pokračovali sme čarovnými miestami po červenej turistickej značke tesne pod vrcholom skalnatého hrebeňa. Sedlo Uhliská Kľukatá cestička pretkaná bralami, skalami, žihľavou a náletovou drevinou nám poskytla zážitkový prechod hrebeňom až k rázcestiu Mesačná lúka a ďalej k rázcestiu Sedlo Uhliská . Malá lúka ponúka miesto na oddych po dlhšom zostupe. Sedlo Uhliská Ďalej sme sa vybrali do lesov, kde nás čakalo stúpanie. Hustý les sa občas striedal s väčšími čistinkami. Na kopci sa nachádzalo veľa druhov chránených rastlín, no neprehliadnuteľný bol určite Divozel. Divozel je žltá rastlina, ktorá má liečivé účinky. Nakoniec sme sa odklonili z označenej cesty na posledné prudké stúpanie na vrch Klokoč , ktorý sa nachádza v prírodnej rezervácií Klokoč. Najtypickejším znakom, že sme boli na správnom mieste, bol drevený kríž s klincami a rôznymi predmetmi. Vraj pribitím klinca na kríž sa zbavíte starostí a hriechov. Klokoč výhľady Klokoč Neopakovateľný vzhľad dodal vrchu Klokoč trávnatý povrch s mnohými pokrútenými stromami a deravými sopečnými kameňmi, ktoré sú vytvorené čiernou vyvretou horninou metafyr. Z juhovýchodného vrchu Malých Karpát sa nám poskytol výhľad na Záhorskú nížinu a malokarpatské lesy. Krátke zastavenie nám poskytol oddych na načerpanie síl. Naše ďalšie kroky viedli späť k trase po červenej značke. Rôznorodé cestičky cez popadané stromy, skalnaté úseky a cez čistinky dodali túre neopakovateľnú atmosféru k zaujímavému miestu, ktoré je ukryté v tomto čarovnom lese. Studnička Prameň Turistika Malé Karpaty Drevený smerovník s názvom „PRAMEŇ“ nás potešil a nasmeroval k blahodarnej čistučkej vodičke. Prešli sme okolo oddychového miesto s útulňou, ktorý sa nachádza v centrálnej časti pohoria v južnom cípe Amonovej lúky. V tesnej blízkosti je ruina pivnice huncokára Amona Gažiho . Huncokári boli prisťahovalci z nemecky hovoriacich krajín, ktorí prišli na naše územie na pozvanie našich bývalých zemepánov. Ich pomenovanie vzniklo skomolením nemeckého slova Die Holzhacker . Až do polovice 20. storočia bývali huncokári na horských samotách v izolovanom prostredí, po obidvoch stranách Malých Karpát, ktoré vlastnili rôzni zemepáni. Huncokári Stačilo nám iba pár krokov a už sme sa osviežili lahodnou vodou z prameňa pod názvom NAZDAR. Nakoľko nám celý deň pražilo slniečko, pre nás bolo toto miestečko úžasným darom na našom celodennom výlete. Malokarpatské lúky Nádherné prostredie v lese a lúka zaliata slnečnými lúčmi vytvárali kúzelnú scenériu. Trochu oddychu nikdy nezaškodí. Vedeli sme, že nás ešte čaká zdolať poriadny kus cesty, vrchy Vapenná, Klokoč a Báborská dajú zabrať. Tak sme sa nakoniec vybrali ďalej. Báborská Na rázcestí Amonova lúka sme pokračovali po modrej značke smer vrch Báborská , ktorý má vrcholový kameň v lese. Prišli sme na neďalekú čistinku a otvoril sa nám výhľad na okolitú krajinu v plnej kráse. Báborská „Ach tie nádherné vrchy Malých Karpát a doliny Zadunajskej nížine sú fascinujúce“. K Sedlu Baborská sme čiastočne zbehli, čiastočne zišli dosť prudkým kopcom dole. Našu zdatnosť a šikovnosť preveril kaňon po modrej značke. Jeho strmosť nenechá nikoho na pochybách, že je to dosť náročný úsek. Po zdolaní tohto kamenistého terénu sme prišli až k studničke na úpätí vrchu Pohanská, ktorá bola v roku 2019-2020 zrekonštruovaná. Dopriala nám ďalšie osvieženie a ochladenie. A to nás už čakalo iba príjemne kráčanie až k zrúcanine Plaveckého hradu . Plavecký hrad Návšteva tohto hradu nám ponúkla zastavenie uprostred pozostatkov histórie a jedinečné výhľady na okolité vrchy ako Záruby, Veterlín, Kršlenicu, Jeleniu horu a iné kopce. Na záver sme len zdolali posledné klesanie k parkovisku. Musím priznať, že sme boli už dosť unavený z celodennej túry, ktorá sa nám natiahla na 17 km. Nádherný okruh v Malých Karpatoch cez tri vrchy Vapenná, Klokoč a Báborská nám ponúkol pohľad na očarujúcu prírodu, pokoj a pohodu. O dobrom vyčistení pľúc ani nehovorím. Doporučujem navštíviť :-) V skratke : Plavecké Podhradie – parkovisko pred výstupom na hrad – štart Vápenná – vrch Mesačná lúka rázcestie – smerovník Sedlo Uhliská rázcestie – smerovník s lúkou Klokoč vrch – vyhliadka Odbočka – Útulňa a ruina pivnice huncokára Amona Gažíka Studnička – Prameň Nazdar Amonova lúka rázcestie – smerovník Báborská vrch – vyhliadka Sedlo Báborská rázcestie Studnička, prameň pod vrchom Pohanská Plavecký hrad Viac od autorky: Malokarpatské potulky okolo Smoleníc Jaskyňa Driny a praveké opevnenie Molpír Z Arboréta Mlyňany na Gýmeš Plavecký hrad a Plavecká jaskyňa v Karpatoch Príspevok Cez tri vrchy Vapenná, Klokoč a Báborská v Malých Karpatoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
09.05.2024 18:30 Mám veľmi rada výlety, ktoré absolvujeme s našimi deťmi. Tieto výlety majú trochu inú atmosféru – deti sa na svet okolo nás predsa len dívajú trochu inými očami a my rodičia sme tam na to, aby sme ich upozornili aj na to, čo ešte tak veľmi nevnímajú. Skrátka, je to úžasné dopĺňanie. Moje deti už síce nepatria medzi tie najmenšie , napriek tomu sa vždy teším, ak na akýkoľvek výlet vyrážame spolu. A aj keď sú už pomerne veľkí, ešte stole berieme ohľad na to, že ich nechceme úplne uštvať a ak ich nechceme úplne odradiť od ďalších výletov, vždy sa snažíme hľadať tie jednoduchšie cesty k jednotlivým cieľom. Okruh z Plaveckého Mikuláša cez Jeleniu horu je taký. Našťastie v Malých Karpatoch náročné ciele v zásade ani nie sú, ale..... Zz Plaveckého Mikuláša cez Jeleniu horu Na prvý aprílový deň sme si preto naplánovali výlet na Jeleniu horu. Na sociálnych sieťach sa akoby roztrhlo vrece s fotkami z Jelenej hory. Väčšina z nich je fakt nádherná a komentáre k nim tak maximálne pozitívne, že som ani ja nemohla odolať. Z Bratislavy - Lamača sme vyrazili pomerne neskoro ráno smerom na Záhorie. Kľukatou cestou popod hory sme za hodinu dorazili do obce Plavecký Mikuláš. Zaviezli sme sa do úplného centra. Priamo za kostolom sme objavili menšie parkovisko, kde sme bez problémov mohli odstaviť auto. Hneď pri parkovisku bol aj smerovník, pri ktorom sme si doplánovali priebeh celého výletu. Výstup na Jeleniu Horu - pohľad na Plavecký hrad Smerovník nám hlásil, že pod Jeleniu horu sa môžeme dostať až dvoma cestami: po žltej, ktorá by nám mala trvať približne pol hodinu a zelenou, ktorá by nám mala zabrať viac ako dve hodiny. Po zelenej nás pravdepodobne bude čakať dlhé mierne stúpanie a na žltej síce krátky, ale o to prudší, výstup na Jeleniu horu. Za kostolom vpravo. Vybrali sme si cestu označenú žltým značením. Na konci ulice sa asfaltová cesta zmenila na poľnú. Tá nás viedla cez Mikulášske lúky a polia s nádherným výhľadom na Plavecký hrad. Po niekoľkých minútach chôdze sme vošli do lesa. Po pravej strane sme o chvíľu zbadali vodárenský objekt a malinký kúsok za ním sme sa dostali k ďalšiemu smerovníku, ktorý nám hlásil, že sme pod Jeleňou horou. Jelenia hora Posedenie na Jelenej hore Smerovník nehlásil ako ďalej, ale hneď za smerovníkom sme si všimli zelenú turistickú značku v tvare šípky. Tá nás upozornila na cestičku vľavo schovanú medzi kríčkami a stromami. Pochopili sme, že to je práve cesta na Jeleniu horu. Opustili sme žltú a začali sme stúpať po zelenej dosť prudko nahor. Stúpanie na začiatku sezóny sa mi zdalo fakt poriadne, ale našťastie bolo krátke a cca po 400 metroch sme stáli na Jelenej hore . Trochu sme vydýchali a mohli sme sa začať kochať. A že sa bolo čím. :-) Stáli sme na nádhernej lúke na kopci, ktorá bola z jednej strany ohraničená radom ihličnatých stromov a z druhej strany množstvom zaujímavých skalných útvarov. Dominantná by mala byť práve skala pripomínajúca jeleňa. Ja sa priznám, že jeleňa som v tej skale nevidela, ale koňa áno. Možno som ten skalný útvar skúmala z nesprávnych uhlov. Každopádne, či jeleň, či kôň, bolo to nádherné. A zároveň, ak sme sa skalám otočili chrbtom, stále sme mali výhľad na Záhorskú nížinu, nad ktorou trónil Plavecký hrad. Posedenia v Malých Karpatoch Javorinky Na Jelenej hore sme sa zdržali dlho. Keď sa však začala zapĺňať čoraz väčším počtom turistov, rozhodli sme sa posunúť sa ďalej. Nasledujúc zelenú turistickú značku sme pokračovali v stúpaní a vyšli sme až k posedu na vrchu Javorinky . Aj odtiaľto sa nám naskytli nádherné výhľady na túto časť Malých Karpát, ktorým dominoval predovšetkým výhľad na skaliská Kršlenice. A keďže v tomto ročnom období stromy boli ešte stále holé, bez listov, stále sme dovideli aj na Plavecký hrad. Mon repos Z horských lúk na vrchole Javorinky sme postupne začali klesať lesnou cestou, ktorá sa neskôr zmenila na asfaltovú, na Kubašovú, Tam sme sa napojili na červenú turistickú značku a za necelú pol hodinu sme sa dostali k ďalšiemu z našich tohto výletných cieľov - k pozostatkom Pálffyovského zámočku Mon Repos. Dnes už zo zámočku stojí iba jeho kamenný základ a susedná horáreň. Kúsok za Mon Repos sme zasa opustili červenú turistickú značku a zelenou sme pokračovali v ceste do Plaveckého Mikuláša. Na nej nás však čakal ešte posledný z našich naplánovaných cieľov – Deravá skala. Mon Repos Deravá skala Vstup do Deravej skaly Deravá skala je verejne prístupná jaskyňa, ktorá bola osídlená už v čase praveku. Zo strany, z ktorej sme prichádzali, by sme ju za iných okolností možno mohli prehliadnuť, ale množstvo ľudí schádzajúcich strmým chodníčkom nás nenechalo na pochybách, odkiaľ prichádzajú. Tak sme sa aj my zaradili do šíku a vystúpili sme k jaskyni, ktorá má tvar mohutného previsu. Okrem turistov, ktorí obdivovali túto prírodnú pamiatku spolu s nami, sme tu narazili aj na niekoľko skalolezcov, ktorí tu majú vytvorené dokonalé podmienky na rozvoj svojej obľúbenej činnosti. Deravá skala Opatrne sme zišli z Deravej skaly a pokračovali sme okruhom. Približne po dvoch kilometroch sme ukončili náš výlet presne tam, kde sme ho začali – za kostolom v Plaveckom Mikuláši. Záverečné hodnotenie Okruh z Plaveckého Mikuláša cez Jeleniu horu, Javorinku, Mon Repos, popod Deravú skalu, späť do Plaveckého Mikuláša je nádherný. Má približne 9 km a nie je fyzicky veľmi náročný, takže určite je vhodný aj pre deti . Za seba musím priznať, že Jelenia hora sa stala mojou top-kou v oblasti Malých Karpát. Návštevu tohto úžasného miesta môžem len a len odporúčať. Príspevok Z Plaveckého Mikuláša na Jeleniu horu, Mon Repos a Deravú skalu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
03.05.2024 23:47 Jeden z cieľov 7 kopcov 3 jazerá je Vysoká nad obcou Jakubany. A tak ideme aj so Zuzkou vlakom aj s bicyklami do Starej Ľubovne. Na stanici nás už čakajú parťáci. Máme v pláne zdolať kopec Vysoká a Levočské vrchy. Ľubovnianske kúpele Začíname v Starej Ľubovni. Obchádzame Ľubovniansky hrad, mesto i skanzen. Na Ľubovnianske kúpele je odbočka iba kúsok od Starej Ľubovne. Sú známe svojimi minerálnymi prameňmi. Majú liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, reumatizmus, alebo dermatologické problémy. Okrem liečebných procedúr ponúkajú aj rôzne wellness služby, my ich však tentokrát obchádzame. V pláne máme zdolať vyše 60 km. Zo sedla na Vysokú Ponad Ľubovnianske kúpele lesom a krásnymi lúkami prichádzame k sedlu pod Vysokou. Odtiaľ je to už len kúsok na vrchol Vysokej, ktorý bohužiaľ nie je označený vrcholovou tabuľkou. Urobíme si fotku pri vleku, odfotíme výhľad na Ľubovniansky hrad a pokračujeme smerom na Jakubany. Vysoká pec v Levočských vrchoch Teraz nás už čakajú Levočské vrchy. Po trase nachádzame krásnu technickú pamiatku - Vysokú pec, ktorá je akousi vstupnou bránou do Levočských vrchov. Dočítala som sa, že bola v prevádzke v rokoch 1760 – 1870 počas spracúvania železnej rudy. Je vysoká 9 metrov, s rozmermi pôdorysu 6 m x 6 m, s otvormi na prívod vzduchu. Zhora sa napĺňala rudou a tomu bola prispôsobená aj poloha stavby. Vrch pece je na úrovni cesty a v jej okolí bolo možné vidieť aj úpravu rieky Jakubianky na prívod vody k peci. Súčasťou pece je aj 3-metrové veľké drevené mlynské koleso, ktoré poháňalo dúchadlo k ohnisku. Nachádza sa tu aj prístrešok. Je to veľmi pekné miesto. Malý Václavák Pokračujeme na Malý Václavák. Je tu prístrešok a stavenisko. Robia cestu na rozhľadňu Marčulina. Pokračujeme ďalej, cestou bude ešte veľa pekného. Malý zjazd a prichádza Peklo. Nie, nie naozajstné peklo, ale takto krásne je pomenovanie na rázcestníku. Peklo okolo Ihly Ďalej zase trošku stúpania, prechádzame okolo Ihly, studničky Polomka a nachádzame krásnu Útulňu pod Ihlou. Odtiaľto sú krásne výhľady aj na Marčulinu. Je tu veľmi pekne. Chvíľku si oddýchneme, pokocháme sa krásnou prírodou a pokračujeme ďalej popod Ihlu. Za chvíľku sa nám ukazujú Tatry. Škoda že sú v akomsi opare. Fotka ale nesmie chýbať. Cestou už len Chata Poľana s výhľadom na Tatry a nasleduje dlhý zjazd do Kolačkova. A potom už rýchlo do Starej Ľubovne na vlak. Prešli sme 62 km s nastúpaním cca 1300 výškových metrov a užili sme si krásny slnečný deň. Tešíme sa aj nabudúce. Určite pridáme aj rochnenie sa vo wellnesse Ľubovnianskych kúpeľov. Nevydarená cyklo ochutnávka Levočských vrchov Tajné zákutia Levočských vrchov Chaty živé i zaniknuté v Levočských vrchoch Hrad Stará Ľubovňa Príspevok Levočáky a Vysoká z Ľubovnianskych kúpeľov bicyklom a vlakom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
02.05.2024 08:47 Na FB som si prednedávnom prečítala status jednej panej, v ktorom sa posťažovala, že ten jej bocian, ktorý s ňou mal letieť na Pálavu, ju omylom odhodil o 200 km ďalej. Úplne chápem ponosy tejto panej, cítim to nejako podobne. Ten môj bocian ma síce odhodil o trochu bližšie k Pálave, ale aj tak minul cca o 100 km. A tak mi nezostáva nič iné, iba sa spoliehať, že možno raz sa mi splní môj sen väčšinu svojho času tráviť v tejto krásnej oblasti. A zatiaľ sa môžem tešiť aspoň na občasné výlety týmto smerom. Tentokrát na Pálavské vrchy. :-) Pavlov Jeden taký sme absolvovali v jednu krásnu aprílovú sobotu. Počasie vôbec nenaznačovalo, že v kalendári aktuálne „svieti“ apríl, ale zdalo sa, že ráno sme sa zobudili do horúceho letného dňa. Dňa ako stvoreného na prechádzku ponad juhomoravské vinice. Náš výlet sme začali v Pavlove, do ktorého nás doviezli „naši“ chlapi. Vyhodili nás v centre dediny a už iba v čisto babskej zostave sme sa vybrali na prechod Pavlovskými vrchmi. Naším prvým medzicieľom bol Dívčí hrad . Zablúdiť sa nedalo, cesta k hradu bola v dedine super označenú hnedými šípkami, ktoré za dedinou nahradila zelená turistická značka. Dívčí hrad Opustili sme cestu ponad vinice a vošli sme do lesa. Tu nás čakalo jediné prudšie stúpanie nášho výletu. Stúpanie však netrvalo dlho a už po pár minútach sme sa dostali na križovatku ciest priamo pod hradom. K hradu to už bolo len pár krokov. Tesne pod hradom stojí malá búdka, v ktorej sme si zakúpili lístky a mohli sme vstúpiť do areálu hradu. Hrad síce nie je veľký a v zásade z neho zostali zachované iba obvodové múry, ale určite stojí za pozretie. A úplne najviac stoja za to výhľady z neho. Pohľad na zvlnené polia a vinice, dedinu pod nami a vodnú nádrž Nové Mlýny je úžasný. Ťažko sa ho dalo nabažiť. Napokon sme to zvládli a vrátili sme sa pod hrad na križovatku ciest, aby sme si vybrali, ktorou pôjdeme ďalej. Cez Pálavské vrchy Vybrali sme si cestu do Mikulova po červenej. A tak sme začali mierne stúpať k najvyššiemu bodu tohto výletu – k vrchu Děvín . Stúpanie nebolo náročné a ani dlhé. Červená značka nás síce nevyviedla až k vysielaču na Děvíne, ale nám to nevadilo, keďže excelentné výhľady sa nám ponúkali aj počas prechodu tesne pod vrcholom Děvína. Následne sme začali klesať. Klesaním sme sa dostali k ďalšiemu výhľadovému miestu, kde sme sa opäť chvíľu zdržali a pokračovali sme ku križovatke ciest „Soutěska“. Odtiaľ sme sa mohli vrátiť okruhom do Pavlova, my sme však pokračovali ďalej po červenej do Mikulova. Sirotčí hrádek Červená nás o chvíľu doviedla najprv na kraj lesa, odkiaľ sa nám naskytol pohľad na náš druhý medzicieľ – hrad Sirotčí hrádek a následne nás voviedla do obce Klentnice. Prešli sme kus cesty obcou a červená značka nás odviedla vpravo, aby sme sa kratučkým výstupom dostali až k samotnému hradu. Neveľký hrad so zaujímavou dvojdielnou dispozíciou tvorí typickú siluetu Pavlovských vrchov. Po krátkej prehliadke hradu sme pokračovali v našich plánoch. Stále sme sa nechali viesť červenou značkou, prešli sme popri futbalovom ihrisku a opäť začalo krátke stúpanie. Vyšli sme na „stolovú horu“, odkiaľ sa nám naskytli opäť tie fascinujúce výhľady na vinicami pokrytú krajinu. Pálavské vrchy. Prešli sme kúsok od vysielača a začali sme zostupovať po chodníku pomedzi kríky, ktorý bol upravený do schodiska nadol. Doviedol nás až ku viniciam. Na Mikulov Ďalej sme pokračovali popri viniciach. Dlhší čas sme išli iba rovno, no neskôr nás značka odklonila vpravo, aby sme vyšli na kopček, kde sa nám naskytol ďalší nádherný výhľad – priamo na mesto Mikulov. Nasledoval zostup k jaskyni na Turoldu, ktorá sa nachádza tesne za mestom Mikulov. A pomedzi mikulovské domčeky sme prešli až do centra mesta, záverečného cieľa nášho výletu. A áno, po dobrom neskorom obede, sme skončili v jednej z mnohých vinární 🍷😊 Príspevok Pálavské vrchy, túra hrebeňom ponad juhomoravské pivnice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
