30.04.2024 05:30 Vršatec je zrúcanina hradu nachádzajúca sa na bradle Vršatec, nad obcou Vršatské Podhradie v Bielych Karpatoch. Vršatec Vršatecké bralá Vršatecký hrad Doprava na Vršatec Turistické trasy Vršatec Cyklotrasy okolo Vršatca Ďalšie ciele v okolí Vršatecké bralá Najvyššia časť sa nachádza severne od Ilavy, nad obcou Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnieva z okolitého reliéfu Bielych Karpát. Ich dominantná poloha ich predurčila, aby na nich v stredoveku postavili Vršatecký hrad, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len ruiny. Dnes je Vršatec prírodná rezervácia. Vršatské bralá boli obývané už skôr ľuďmi z lužickej a púchovskej kultúry, od 9. až 10. storočia aj slovanskými kmeňmi. Vršatské bralá sú tiež významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora. rodinná túra okolo Vršateckých brál foto Daniel Ilovský Vršatecký hrad Vršatecký hrad patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Výstavba hradu, ktorý patril do línie brániacej severozápadné hranice Uhorska, sa začala v 13. storočí po mongolskom vpáde. Mal chrániť hranice Uhorska a cesty vedúcej na Moravu. Jeho majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky. Foto Helena Farkašová, Daniel Iľovský, Stano Krajňák V 15. st. prešiel hrad rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá zmenila hrad na obytnú pevnosť s vlastnou pekárňou a neskôr sa v nej varilo aj pivo. Hrad vystriedalo niekoľko majiteľov, patril Ctiborovi z Ctiboríc, palatínovi Garovi, kráľovnám Barbore i Alžbete. V roku 1680 ho vypálilo cisárske vojsko, vyhorel aj za Rákocziho povstania a úplne bol zničený náhodným výbuchom v roku 1707. Z hradu dnes môžme vidieť iba obvodové múry. Vstup do horného hradu je pre nebezpečenstvo pádu skál zakázaný. K hradu vedie nenáročný náučný chodník z Vršatského Podhradia. Parkovanie je možné priamo v obci Vršatské Podhradie. Z Vršateckého hradu je nádherný panoramatický výhľad na Biele Karpaty i Trenčín. Doprava na Vršatec Ak idete na výlet autom, zaparkujte priamo v dedinke Vršatské Podhradie. Ak si chcete užiť cyklovýlet, doporučujeme zvážit cestu vlakom. Stanice Trenčianska Teplá, Dubnica, Ilava a prípojný vlak na Horné Sŕnie. Zimný výlet na Vršatecký hrad foto Daniel Ilovský Turistické trasy Vršatec Pohodový výlet z Vršatského Podhradia Po modrej značke priamo z blízkeho Vršatského Podhradia do sedla, resp. na parkovisko pod Vršateckým hradom. Výstup trvá cca 10 minút. Z Červeného Kameňa na Vršatec Po žltej značke z Červeného Kameňa pozdĺž bradla Vršatec - Javorník trvá asi hodinu. Túra z Bolešova na Vršatecký hrad Po zelenej značke z Bolešova trvá nenáročná túra cca 2 hodiny. Z Vlárskeho priesmyku Hrebeňová červená trasa kopíruje chodník hrdinov SNP. Asi najdlhšia trasa však ponúka excelené výhľady cez Biely vrch na Trenčín a celú Považskú kotlinu. Na prechod budete potrebovať viac ako 2 hodiny. Kliknutím na mapu sa dostanete do interaktívnej turistickej mapy Cyklotrasy okolo Vršatca Na spoznávanie Vršatca je ideálna kombinácia vlak a bicykel. Dôvod? Zastávky Ilava a Trenčianske Teplice, kde stojí aj vlak, ktorý vás môže vyviezť do Horného Sŕnia. Ideálne je tak cyklovýlet zokruhovať. Horné Sŕnie, Vlársky Priesmyk, Biely Vrch, Vršatec, Ilava Nádherný MTB cyklookruh 31 km s 650 m prevýšenia vás prevedie najkrajšími časťami Vršateckých brál. Posledné kilometre sa iba spustíte dole kopcom do Ilavy. Trasa tu Dubnica nad Váhom, Vršatec, Ilava 33 km okruh s 860 m prevýšenia dá zabrať. Ak si chcete preveriť kondičku skvelá voľba. Trasa tu Pruské, Krivoklát, Vršatec, Ilava 34 km okruh so 750 m prevýšenia uz Ilavy cez Krivoklár. Trasa tu Výhľad z Vršateckého hradu Podvečer na Vršatci Ďalšie ciele v okolí Súľovské skaly turistika cyklotrasy Veľká Javorina turistika cyklotrasy Povażský Inovec turistika cyklotrasy Príspevok Vršatec turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
29.04.2024 19:00 Na polceste medzi jazerami Annecy a Lac de Bourget sme objavili roklinu, ktorej strmé skalné steny vyhĺbila rieka Chéran. Vyrážame bicyklom po Savojsku. Roklina Chéran je historicky spájaná so zlatokopmi a skvelou rybačkou. Aj preto ho mnohí miestni nazývajú aj Kanadou. Okolo rieky vedie nenáročný ale krásny turistický trail. Trasa dlhá temer 6 km má od najnižšieho bodu 431 m do maximálnej nadmorskej výšky 568 m neveľké prevýšenie 308 výškových metrov. Pont de l'Abîme Našim cieľom z Aix-les-Bains bol kultový most Pont de l'Abîme. Vedie k nemu celkom nenáročné stúpanie po málo frekventovanej ceste. Most vyzerá impozantne. Roklinu pretína vo výške 96 m a má úctyhodné rozpätie 74 m. Prítomnosť skalných stien na každej strane rieky akoby predurčovala jeho vznik už v roku 1888. Výrazne totiž skracuje vzdialenosť medzi dedinkami Cusy a Gruffy. Ihneď po jeho postavení sa stal hlavnou turistickou atrakciou v oblasti Aix-les-Bains a Annecy. Pre bohatú klientelu sa tu organizovali výlety skočom už v 19. storočí. Pre nás cyklistov ostal most ako jeden z cieľov dodnes. Roklina Chéran Roklina Chéran Chéran je 54 km dlhá rieka v Savojských Alpách vo východnom Francúzsku. Pramení v masíve des Bauges a preteká pod úpätím hory Semnoz . Roklinou prechádza krásny turistický chodník, ktorý s niektorými prenášaniami znesie aj MTB. Trasa je nádherná. My sme však prešli len jej 8 km časťou po vodopád a druhý most Pont des Banges. Tu sme sa oddelili, a spustili sa do Arithu, kam nás lákala miestna chocolaterie. Bonbóny na plagátoch vyzerali mimoriadne chrumkavo ale ochutnávka ostala na polceste. Keď sme zišli do údolia, bol pondelok a teda, mimoriadne zavreté. Cesta naspäť nebola strmá, ale dala by sa nazvať karmickým chodníkom útrpného práva. Vyšvihali sme to v tempe a navrchu si ľahli do trávy. Nádherne tu voňalo. Čakala nás len cesta dole okolo syrovej farmy. Spustili sme sa cez Montcel a veru, kravičky nesklamali. Montcel Odbočujeme na Montcel a ideme ochutnať vynikajúce syry Bauges A.O.P. Farma je označená ceduľou niekoľko sto metrov od dediny, mierne do kopečka. Ale čo by ste pre to gurmánske potešenie neurobili. Desať kilometrov pred domovom, dole kopcom na málo frekventovaných cestách. Niet väčšieho blaha, ako si otvoriť lahvinku savojského rosé a k tomu niekoľko zárezov rôznych syrov z miestnej farmy Alpage de la Cluse. K tomu výhľady na vysokohorské savojské pastviny. Cestou naspäť si trochu zaspomíname. Napojili sme sa totiž na výstupovú cestu na Mont Revard, kde sme na vrchu skoro umrzli. K jazeru to však tentokrát vôbec nebolelo. Iba pomaly, bez stresu a dole kopcom. Bicyklom po Savojsku Ak sa dostanete medzi Chambéry a Annecy, nezabudnite objaviť dve nádherné jazerá Lac de Bourget a Lac de Annecy. Ponúkajú stovky kilometrov cyklotrás, nádherné scenérie, autentické miesta a v celom okolí veľmi ambiciózne i elegantne rekreačné cyklo okruhy. Skutočné Francúzsko nenájdete v Paríži ale práve tu. V hornom Savojsku. Príspevok Bicyklom po Savojsku: roklina Chéran a gastro radosti Francie zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
29.04.2024 08:15 Skúsite zdolať 20 km na príjemnej túre v okolí Bratislavy? Tak poďte :) Cesta mládeže Na nohách máme dobrú športovú obuv, v ruksaku dostatok tekutín a ide sa do kopcov plných očarujúcich lesov. Z areálu Pod horárňou Krasňany – Pekná cesta začíname po modrej značke rýchlejším tempom. Veď na úvod je síl dosť. Črtal sa deň zaliaty horúcimi slnečnými lúčmi. Preventívne hneď na úvod sme sa občerstvili v obľúbenom bufete Chata U Slivu, ktorý je vzdialený cca 2,5 km od úvodu našej túry. U Slivu Rybníček u Slivu Lúka pred Chatou u Slivu Rybníček u Slivu Po malej zastávke sme pokračovali asfaltkou - Cesta mládeže k očarujúcemu jazierku s dreveným mólom - Rybníček u Slivu. Pokochali sme sa touto scenériou a pokračovali sme ďalej. Asfaltovou cestou vedie cyklistická trasa, ktorú využíva veľký počet cyklistov. Nie je na škodu si pripomenúť pravidlo, chodec vždy ide v protismere cyklistu, aby sa predišlo prípadným nezhodám. Medáreň pri Lome II Nádherne lesy a príroda nás sprevádzala viac ako 2,0 km pozvoľným klesaním až k Medárni pri Lome II v Bratislavskom lesoparku. Na veľkom rázcestí je vodná nádrž a upravená Studnička II. Lom, ktorá nám poskytla príjemne ochladenie a osvieženie. Ďalej sme sa vybrali svižnejším tempom trochu strmším stúpaním až po ľavotočivý vstup do lesa k smerovníku Za Kačínom . Marianka Žltá značka nás doviedla pod vrch Sekyl a odtiaľ sme pokračovali iba po červenej značke až do obce Marianka. Po opustení lesov sme sa dostali k obytným domov v obci. Smerovník Koniec lesa v Marianke Prešli sme veľmi dobre značenou trasou k obecnému úradu na námestie. Bol práve čas na obed tak sme si ho dopriali v reštaurácií U Zeleného stromu spolu s dlhším oddychom po 11 km túre. U Zeleného stromu Kaplnka Svätá studňa Pokračovanie výletu nabral smer okolo kostola ku Kaplnka Svätá studňa . Valetického hradisko Vľavo od kaplnky strmým kopcom po modrej značke sme prišli k XII. Zastaveniu krížovej cesty - Tri dominantné kríže. Obišli sme ich a stále stúpali vyššie a vyššie. Nemali sme dobre naštudovanú cestu. Len sme vedeli, že na vrchole tohto kopca by sa mal nachádzať náš cieľ. Vrch Bazgovič A tak sme sa čiastočne vychodenými cestičkami hustým lesom dostávali bližšie k miestu, ktoré nás tak lákalo. Poriadne sme si precvičili výkonnosť našich pľúc Vrch Bazgovič nás trochu aj kondične potrápil :-). Keď sme nakoniec preliezli pozostatky Valetického hradiska dostali sme sa na okraj úžasného miesta. Valetické hradisko Hradisko bolo vybudované až po predchádzajúcom intenzívnom osídlení lokality. Zlomky, ktoré nad kameňolomom objavili, patria do mladšej fázy velatickej kultúry z obdobia 1200 až 1000 rokov pred Kristom. Kameňolom Výhľad z kameňolomu Kde stromy strácali svoju dominantnosť a začal aj viac fúkať vetrík, sme dosiahli svoj cieľ. Dych berúci výhľad nad cca 100 metrovým zrázom Druhého kameňolomu bol tou najkrajšou odmenou. Už len sadnúť, dýchať z plných pľúc a načerpať nové sily. Kameňolom Kameňolom Na obzore sa rozprestierajú kopce Malých Karpát ako aj Svätá hora. Návrat z kopca sme si vybrali čiastočne neupravenou širšou cestou hustým lesom. Doviedla nás k Prvému kameňolomu, kde pohľad zo spodnej časti na vrch Druhého kameňolomu bol opäť fascinujúci. Čiastočne upravená cesta dole Prvý kameňolom Klesaním sme pokračovali až k rampe, ktorá susedí s Bridlicolomom . Jazierko Bridlicolomu k studničke Marianka Od zarasteného jazierka travinou pred lomom sme pokračovali miernym stúpaním pod Malinským vrchom. Studnička Marianka Objavili sme aj Studničku MARIANKA, ktorá nám poskytla želané ochladenie. Cestou k nej sme míňali menšie lúky presvetlené slnečnými lúčmi. Aj napriek teplému počasiu bolo veľmi príjemne. Dlhšia cesta pod košatými listnáčmi v lese od studničky nás viedla okolo areálu Malý Slavín k bodu Pod Pánovou lúkou . Ponad Spariská Po prekonaní vrcholu kopca nás čakalo už len príjemne klesanie okolo Chaty U Slivu späť na miesto, kde naša celodenná túra začala. Tak, dá sa zdolať 20 km na príjemnej túre v okolí Bratislavy ?... Áno, dá sa :-) Poznávanie nových miest a 20 km v nohách je pre nás relax na nezaplatenie. Tip na TRASU v skratke štart: areál Pod horárňou Krasňany v Rači prešli sme 2,5 km k občerstveniu: Chata U Slivu asfaltovou cestou cez les: Cesta mládeže zastavili sme sa za cca 0,5 km: Rybníček u Slivu ďalších 2 km: Medáreň pri lome II a Studnička II. Lom pokračovali sme k rázcestiu v lese cca 1,5 km: Za Kačínom ďalej viac ako 1,5 km smer: Sekyl – smerovník a za cca 3 km: Marianka - U Zeleného stromu po obede pokračovanie a za necelých 1 km: Kaplnka Svätá studňa strmým kopcom hore oficiálne 1,5 km: cez Valetické hradisko na vrch Bazgovič vyhliadka: vrch Druhého kameňolomu vybrali sme sa dole 1,5 km: jazierko s Bridlicolomom asfaltovou cestou: pod Malinským vrchom okolo Studničky MARIANKA míňali sme: Malý Slavín a Pod Pánovou lúkou za cca 4,5 km opäť: Chata U Slivu záver: Horáreň Krasňany Príspevok Z Horárne Krasňany cez kameňolom v Marianke objavujeme zákutia Malých Karpát zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
29.04.2024 08:15 Jeden z posledných prázdninových víkendov sme sa rozhodli opäť zasvätiť plneniu cieľov z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Keďže jednotlivé ciele z tohtoročnej výzvy boli viac východne od našej hlavnej dediny, v ktorej žijeme, naplánovali sme si v rámci jednej cesty splniť hneď dva ciele. A tak sme sa vybrali na východ, do Krásnohorského Podradia, odkiaľ sme mali výbornú štartovaciu pozíciu k obom našim plánovaným destináciám – Zádielská tiesňava a jaskyňa Domica. Zádielska tiesňava Krásnohorské Podhradie V Krásnohorskom Podhradí sme sa ubytovali v štýlovom apartmáne s výhľadom priamo na hrad Krásna Hôrka už v piatok večer, aby sme do Zádielu mohli vyraziť hneď na druhý deň ráno. A tak aj bolo. V sobotu po raňajkách sme naskákali do auta a odviezli sa ešte viac na východ, do dedinky Zádiel. Zablúdiť sa našťastie nedalo, pretože stále sme pokračovali, podľa mňa, po jednej jedinej ceste, ktorá tadiaľto vedie. V diaľke sme zbadali obrovské skaly a nám bolo jasné, že ideme správne, čo za chvíľu potvrdila aj dopravná značka, ktorá nás poslala doľava. Prudkou zákrutou sme sa dostali do Zádielu, dedinky, ktorá je vstupnou bránou do Zádielskej tiesňavy. Prešli sme po hlavnej ceste celou dedinou a na jej konci sme natrafili na parkovisko. Vypýtali si od nás 1,5 € a my sme si mohli vybrať miesto na parkovanie. O tomto čase, okolo deviatej hodiny, ešte bolo naozaj z čoho vyberať. Zaparkovali sme, zadívali sa do výšky na vrcholky skalných útesov, ktoré nás už lákali k sebe a mohli sme vyraziť.... Zádieľska tiesňava Zádielská tiesňava je súčasťou Zádielskej doliny a celá meria cca 3 km. Len čo sme do nej vstúpili, vedeli sme, že nás čaká nádherná turistika. Od samého začiatku sme síce kráčali akoby po asfaltovej ceste, ktorú z času na čas vystriedala kamienková cesta, ale okolo nás sme vnímali nádherný les. Masívne skalné bralá a kolmé steny pôsobili tajuplne, keďže ich vrcholy sme viac menej nevideli cez husté koruny stromov a iba sme ich tušili. Celou cestou cez tiesňavu nás sprevádzal Blatnický potok tvorený mnohými kaskádami a menšími, či väčšími, vodopádmi. Práve kombinácia hustých stromov, studených skál a zurčiaceho potoka spôsobila, že cesta na koniec tiesňavy bola veľmi príjemná aj napriek tomu, že táto augustová sobota bola opäť veľmi horúca. Miernym stúpaním sme napokon prešli až na koniec tiesňavy, na ktorom nás čakal rozcestník a upozornenie, že ak prejdeme ešte 250 metrov, dostaneme sa k Zádielskej chate. Odniekiaľ vybehol malý psík a ten nás naozaj bezpečne doviedol až na chatu. V nohách sme mali síce len pár kilometrov, ale neodpustili sme si aspoň malé osvieženie v podobe pivka či kofoly a naše deti aj v podobe bryndzových halušiek. Posilnení sme sa mohli vybrať ďalej.... Za vstupom do tiesňavy Modrá to istí Ďalej po modrej turistickej značke. Kráčali sme asi tri kilometre, a keď sme už fakt dosť dlhú dobu nikde nevideli modrú turistickú značku, zhodli sme sa na tom, že určite nejdeme správne :-) Takže sme sa tri kilometre vrátili späť na chatu . Pod chatou sme zišli ešte nižšie k rozcestníku, ktorý nás privítal, keď sme vyšli z tiesňavy. Rozcestník nás opäť posielal po ceste označenej modrou, ale presne na opačnú stranu a tak sme sa vybrali po nej. Zišli sme ešte kúsok ku tiesňave, prešli cez rampu, za ktorou bol mostík cez potok . Prešli sme cez neho a začalo sa prudké stúpanie lesnou cestou až k okraju Zádielskej planiny. Nad Zádielskou tiesńavou Krkavčie skaly Pri Okrúhlom laze sme sa po prvýkrát dostali k vyhliadkovému miestu, ktoré nám úplne vyrazilo dych. Tá nádhera okolo nás bola neopísateľná. Dlho sme sa ňou kochali a to sme netušili, čo nás ešte čaká o pár stoviek metrov ďalej. Ďalšia vyhliadka nám bola ponúknutá na Krkavčích skalách a to sme už naozaj zostali v nemom úžase. Skalné útesy rozmanitých tvarov pôsobia majestátne a zrazu dokazujú človeku, aký je malý. A to najmä pri pohľade na skalolezcov, ktorí práve tieto útesy zdolávali..... Čistý pokoj a čistá energia..... a to aj napriek relatívne veľkému množstvu ľudí, ktorí sa tu stretli. Po hodnej chvíli sme pokračovali v našej ceste. Po výstupe na planinu cesta viedla ďalej označená modrou turistickou značkou lesíkmi a lúkami, pričom chodník sa striedavo približoval a vzďaľoval od skalnej steny nad dolinou. Celá cesta, ktorú sme absolvovali zo Zádielu, cez tiesňavu až na planinu , bola súčasťou náučného chodníka so siedmimi informatívnymi tabuľami. Siedma sa nachádzala práve kúsok za Krkavčími skalami. To bola informácia pre nás, že cca po jednom kilometri musíme zísť z „modrej“ cesty a ďalej pokračovať neznačenou cestou. Pohľad z Planiny na Zádieľsku tiesňavu Zádieľ Aj keď oficiálne cesta do Zádielu nie je označená farebne ako turistická, šípka na kopci nás na ňu pekne naviedla. Evidentne ide o často využívanú cestu, dôkazom čoho bolo aj to, že sme tu stretli veľa iných turistov. Je to však pomerne prudká cesta dole, ktorá dala poriadne zabrať najmä našim kolenám a opäť sa nám potvrdilo staré známe: „Radšej trikrát hore, ako raz dole.“ Ale napokon aj toto sme zvládli a šťastne sme sa dostali späť do Zádielu. Vyšli sme k parkovisku, ktoré už o tomto čase bolo úplne plné. V bufete sme ukončili našu takmer 18-kilometrovú túru opäť pivkom a kofolou a mohli sme sa vrátiť do Krásnohorského Podhradia. Jaskyňa Domica V sobotu sme si príjemne zaturistikovali a v nedeľu sme sa mohli pustiť do plnenia ďalšieho cieľa. Jeho zdolanie bolo jednoduché, keďže išlo o jaskyňu, pred ktorej vchod sme sa mohli doviezť autom. V Krásnohorskom Podhradí sme sa odubytovali a tentokrát sme vyrazili smerom k domovu, t. j. na západ. V dedine Plešivec sme odbočili doľava a o 10 kilometrov sme sa dostali priamo pred vchod do Domice. Domica a jaskyne Slovenského krasu Návšteva jaskyne Prehliadky sa tu organizujú každú hodinu, pričom podľa informácií na internete sú na výber dve trasy – jedna krátka a druhá dlhá spojená s plavbou loďkou po rieke Styx v jaskyni. Samozrejme, my sme si vybrali tú dlhú. Na naše sklamanie sa však plavba loďkou nekonala. V jaskyni nebola voda.... Napriek tomu okruh jaskyňou bol veľmi pôsobivý. Jaskynná výzdoba je naozaj bohatá a tajomnosti jaskyni pridávali aj informácie o archeologických nálezoch. Predstava, že tu voľakedy žil praveký človek...., hmmmm :-) Jaskyňa Domica sa nachádza v tesnej blízkosti maďarských hraníc a spolu s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí jednotný genetický celok. Už teraz vieme, že v budúcnosti chceme navštíviť aj toto siamské dvojča jaskyne Domica. Záverečné hodnotenie: Náučný chodník Zádielská tiesňava, ktorý vedie zo Zádielu cez roklinu a Zádielskú planinu späť do Zádielu, tvorí ucelený okruh. Ponúka nenáročnú turistiku , ktorá však uspokojí aj najnáročnejšieho turistu. Je to určite jedna z najväčších atrakcií nielen Slovenského krasu, ale Slovenska vôbec. A rovnako, ako jednu z najväčších atrakcií Slovenska, by som hodnotila aj jaskyňu Domica. A to bez ohľadu na to, či sa dá cez ňu previezť loďkou alebo nie. Príspevok Zádielská tiesňava a Domica zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
29.04.2024 08:15 Šípska Fatra patrí do pohoria Veľkej Fatry. Nebolo to tak vždy. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, no pre väčšiu geologickú príbuznosť ju preradili pod Veľkú Fatru. Šípsku Fatru rozdeľuje Váh na dve časti. Najvyšším vrchom je Vtáčnik, s nadmorskou výškou 1 236 m n. m. Má o trochu vyššieho rovnomenného menovca v pohorí Vtáčnik, ktorý bol tiež cieľom 7 kopcov 3 jazerá v roku 2019. :-) Vrch Šíp , ktorý dal meno celému pohoriu a je často označovaný v niektorých zdrojoch ako najvyšší vrch Šípskej Fatry, je najvyšší iba v časti podcelku na pravej strane rieky Váh. Z Kraľovian na Stankovany V Kraľovanoch stojí rýchlik. Odtiaľ prestupujem do Stankovian. Je to len pár minút cesty. Vlakom na Dudince a Krupinu Prejdem mostík cez Váh a som v Stankovanoch. Tu sú informačné tabule. Od nich sa vydávame na Žaškovské sedlo. Lesom je to po žltej značke asi hodinu nahor. Je tu veľká lúka, kde sa prepájajú chodníky zo Švošova a Žaškova. Od križovatky pokračujeme žltou značkou hore na Šíp. Prechádzame listnatým lesom. Začínajú sa objavovať prvé skalné útvary- Sokolia skala, zvaná aj Hrubý Janko. Kúsok ďalej sa odbočuje nad roklinu do jaskyne. Bralo a ľadová jaskyňa V severnom svahu Šípa je Ľadová jaskyňa. Je to priepastná jaskyňa s hĺbkou 28 m, v ktorej sa až do letných mesiacov udržiava zaľadnenie. Ďalšie tri jaskyne nájdete v Majdovskom vŕšku pri obci Žaškov. Bralo v kopci. Tam sa nachádza jaskyňa. Je ukrytá v skalnom brale vo výške 8-9 m. Treba tam vyliezť. Zvládne to každý, komu nerobia problém rebríky a laná. Dá to. Výhľady zo skalných okien v jaskyni sú úchvatné. Zleziem po skale dole a chodníkom pokračujem na Šíp 1170 m n.m. Okná a jaskyne Šípskej Fatry Väčší počet jaskýň je juhozápadne od obce Kraľovany. Na ľavom brehu rieky Váh, vo veľkom meandri, v západnom hrebeni Kopy, kde sa v dolomitických vápencových bralách nachádza 14 menších jaskýň s najväčšou presahujúcou dĺžku 70 m. Na hrebeni vrchu Meškovo, nad dolinou Hrabovo sa tiež nachádza 72 m hlboká priepasť. Šíp Na Šípe je krásny výhľad. Pokračujem skalnými bralami po hrebeni. Úzky chodník cez bralo je zážitok. Hrebeňom prídeme na Zadný Šíp 1143 m n. m. Tu sa nachádza veľký kríž. Z neho zažijete tie najkrajšie vyhliadky z brala na Liptov a Váh ako sa prediera medzi kopcami. Šíp Výstup na Šíp Od kríža schádzame strmým chodníkom na Podšíp. Sú to staré drevenice, v ktorých do 50-tych rokov minulého storočia žili celé rodiny pastierov. Chovali tu ovce od jari do jesene. Tri studničky, lavičky a oddych. Dáme niečo pod zub a schádzame cez les dolu k železnici. Odtiaľ vedie cestička na termálny prameň. Je to vlažná voda v ktorej sa da kúpať. Ale najmä medokýš. Vápenatá vajcovka dobrá na žalúdok. Užívame si slniečko. Sme 20 minut od Stankovian. Tu už stretnete aj rodiny s deťmi. Je to krásny kúsok Liptova. Navyše dobrý prístup vlakom: Stankovany, Kraľovany. Tu stojí aj rýchlik. Alebo autom cestou č.18. Príspevok Vlakom na Šíp: Šípska Fatra zo Stankovian zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
28.04.2024 20:15 Col du Granier je ľahký cyklistický výstup, pretože stúpanie nie je nikdy viac ako mierne strmé. Sú tu rovinatejšie úseky, na ktorých sa môžeš zotaviť. Dobrý povrch vozovky, primeraná dĺžka a príjemná scenéria. To sú predpoklady, ktoré z neho robia ideálnu trasu pre kávopiča, ktorý si chce aj na staré kolená dokázať, že nepatrí do starého železa. Výstup na Granier Col du Granier je horský priesmyk v Savojských Alpách vo Francúzsku, ktorý pretína pohorie Chartreuse neďaleko Chámbery. Priesmyk niekoľkokrát prešli aj cyklistické preteky Tour de France. Prvýkrát bol zahrnutý do TdF už v roku 1947 a odvtedy sa objavil na štarte už 17-krát. Col du Granier Zo severu sa stúpanie začína v Chambéry. Zažijete pekných 15,3 km stúpania medzi mimoriadne fotogenickými poliami a usadlosťami, s prevýšením 864 m v priemernom sklone iba 5,6%. Z opačnej strany je výstup o tretinu kratší, bohužiaľ s tým istým prevýšením 845 m. Je preto oveľa strmší. S priemerným sklonom 8,6% a krátkym peakom až 17,9%. dá zabrať oveľa viac. Hore je kosa. Čaj a padák dole. Pri zostupe až do Chambéry nekopneš do pedála. Asi po kilometri zostupu som objavil krátky tunel. Jeho prechodom sa ti tvoria dve neskutočné panorámy Álp. Chambéry Už starí Rimania tu založili osadu Lemencum. Od roku 1232 do 1536 bolo mesto sídlom savojských vojvodov. V roku 2006 bolo Chambery vyhlásené za Alpské mesto roka. Viete o tom, že z Bratislavy ide do Chambery Flixbus a berie bicykle? Nás okrem historických budov a čerstvej bagety ohromila tiež mimoriadne dobrá zmrzlina. Chambéry je s Aix les Bains prepojené veľmi kvalitnou cyklotrasou. Cesta späť nám zabrala viac času iba preto, že bolo treba stále zastavovať, napríklad kvôli foteniu. Pohľady na jazero so zapadajúcim slnkom sú proste nedolateľné. Aix Les Bains Okolo väčšej časti jazera vedie prístavná promenáda. Čistá a skvelo udržiavaná. Už na prvý pohľad je studnicou pokoja a dobrých vzťahov. Podchvíľou stretávame piknikujúce a športujúce skupinky. Vidíme tu ľudí každého veku a všetkých národností. Všetci usmiati a ohľaduplní. Piknik po rastafariánsky Dvaja psíčkari, francúz a dredový rastafarián, sa rozhodli trochu si v prírode zamuzicírovať. A tak usporiadali koncert pre svojich psov. V priebehu hodinky sa k tomu reggae zišla možno stovka ľudí. K veselému nedorozumeniu prišlo až vtedy, keď som im chcel hodiť do puzdra pár mincí. "Nie, my nezbierame. Hráme si len tak pre nás a našich psov ale kľudne poseď." Odpovedal mi chlapík s úsmevom. Príspevok Col du Granier, bicyklom iba na skok zo Chambéry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
23.04.2024 04:15 Savojské Alpy skrývajú na ich západnom okraji pri Chámbery nádherné jazero Lac de Bourget. Pred pár rokmi, keď som ešte negaučoval, sme sa k nemu s veľkými ambíciami vybrali. Našou základňou sa na pár dní stalo kúpeľné mesto Aix-Les-Bains, odkiaľ sme denne vyrážali objavovať poklady tohto cyklo-alpského regiónu. Jednou z prvých trofejí sa malo stať lyžiarske stredisko na vrchu Mont Revard vo výške 1530 m n. m. Mont Revard Sú z neho nádherné výhľady nielen na jazero Lac de Bourget, ale aj okolité hory, ktoré skrývajú desiatky krkolomných trás a nádherných cyklo výšľapov. Le Revard je prvé stredisko zimných športov vytvorené vo Francúzsku. Región bohatý na okázalú históriu, má francúzsky šarm a autentickosť. Na vrcholovej terase Mont Revard sme boli ohromení jedinečným výhľadom na celý reťazec Álp, s Mont Blancom a jazerom Bourget. Savoie Grand Revard je najmä zimné lyžiarske stredisko. Špička v severskom lyžovaní, ale tiež v zjazdovkách, sánkarskych dráhach a tiež záprahových psoch. MTB bikepark Féclaz Je tu tiež raj MTB cyklistov. Féclaz má 5 zjazdových tratí: zelenú, dve modré , červenú, čiernu a pump track. Sedačková lanovka Orionde je vybavená hákmi pre horské bicykle. Ale bez prilby vás na ňu nepustia. Pod zjazdovkou si, ako je tu zvykom, môžete za 2€ umyť bicykel v umývačke. Je tu tiež 8 cyklotrás pre horské bicykle s celkovou dĺžkou 125 km. Nič z toho sme však tentokrát nevyskúšali. Cyklovýšľap na vrchol Vyrážame z Aix-Les-Bains skoro ráno. Chvíľu potrvá kým sa všetci zoradíme. Nenechávame nič na náhodu. Fukerky, suché tielka, vrstva navyše, horalky a veľa vody. Dole je krásnych 22 stupňov ale hore hlásia sneh. Ten sa prihlási hneď s prvým prudším stúpaním. Ani nám veľmi nevadí. Máme aspoň dôvod zastať a odfúknuť si s argumentom, že opäť treba fotiť. Nikto nenamieta a po prvých 12% stúpaniach nikto ani nepreteká. Predsa len, prvý deň len testujeme, ako sme na tom po zime s kondičkou. Každý za seba, poctivo odfukujeme. Ani nevieme ako sme hore. Grand Revard Hore nás čaká zasnežená terasa. Našťastie stredisko funguje a my si môžeme po desiatich minútach obdivovania výhľadov sadnúť dnu. V prepotenom dresa sa viac ako desať minút v tom vetre a snehu, pri teplotách okolo nuly, stráviť nedá. Zrazu rachot. Iba niekoľko sto metrov nad hlavami nám preletela v plnej forsáži stíhačka. Patrilo by sa to dať do testu fotomobilov. Stihli sme to. Kávu si vo Francúzsku zo zásady nedávam. Neviem, ako to Taliani robia, že na každej pumpe dostaneš skvelé presíčko za euríčko. Naproti tomu ti vo Francúzsku naservírujú kýbel kávy bez emócie za 4 eurá. Volíme čaj. Aj zohreje, aj nám urobí alibi, že sedíme pri radiátoroch. Treba tu vysušiť spodné vrstvy, inak pri ceste dole ako primrzneme ako Nastenka v Mrázikovi. Späť do Aix les Bains Zostup bol rýchlejší ako sa čakalo. Nebolo treba ani kopnúť do pedála a boli sme späť pri jazere. Na ďalší výšľap neskoro, na víno a syry skoro. Radšej roztočiť zamrznuté nohy. Tak sme si to dali ešte okolo severnej časti jazera. Je tam skvelá cyklotrasa. Jazdíme do večera. Bakchanálie začíname až podvečer. Lahvinka vína je spojená s plánom na zajtrajší výstup. Čaká nás Pont de l'Abîme, kultový visutý most medzi mestami Gruffy a Cusy v regióne Auvergne-Rhône-Alpes. Most vo výške 96 m pretína roklinu Chéran. Príspevok Bicykel a Mont Revard, výšľap zo slnka do snehu: Lac de Bourget zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
22.04.2024 07:30 Pico do Arieiro je so svojimi 1818 metrami iba tretím najvyšším vrcholom na ostrove Madeira, avšak z hľadiska ohromenia a panoramatických výhľadov je jedným z najimpresívnejších miest na celom ostrove. Je tiež východzím bodom pre mnoho turistických trás, ktoré vedú po pohorí Madeira. Asi najkrajšia trasa vedie z Pico do Arieiro na Pico Ruivo, najvyšší vrchol Madeiry. Ponúka neuveriteľné výhľady a úžasné prírodné scenérie. Pico do Arieiro Bol to náš posledný výstup. Dvakrát sme menili itinerár kvôli počasiu, aj tak sme nakoniec štartovali v daždi. Ale Madeira má svoje prekvapenia. Zväčša, keď prekonáte hranicu 1500 m n. n. objaví sa nekonečné azúro a oblaky sú ako biela pena pod vami. Až pod vrchol sa dostanete autom. Nahor vedie cesta z južnej strany, Funchalu alebo Santa Cruz. Ak sa zadarí počasie a zaparkujete. Potom, pokiaľ máte ambíciu prejsť hrebeňom na Pico Ruivo, vás čaká jeden z najzážitkovejších turistických prechodov života. Nie, že by bol výstup mimoriadne nebezpečný. Veľký Roháč dá asi viac zabrať. Ale tie výhľady na hory Madeiry nad oblakmi Vás dostanú. Hiking trail Po prvej vyhliadke sa dostávame na úzky, možno polmetrový chodník. Prechádza sa po ňom po jednom. Z každej strany zeje roklina, že nedovidíš na dno. Ako do pekla. Podľa jednej legendy, záhadný horolezec prekonal najnebezpečnejšie vrcholy hôr Madeiry, aby našiel kľúč k tajomstvu života a smrti. My sme na chodníku zažili iba jednu pani, ktorá sa v jeho polovici sekla, chytila reťaze a nie a nie ďalej. Každý raz musí prekročiť svoje hranice ak chce ísť vpred. Keď po pár minútach presviedčania prešla, vyvrátila do rokliny obsah žalúdka. Bohvie, čo všetko tie rokliny na dne skrývajú. Legendy hôr Podľa niektorých miestnych povestí existuje strážca hôr, ktorý bdie nad každým vrcholom a chráni prírodu pred zlými silami. To by sa zišlo aj na Slovensku, kde ochranu prírody môže riadiť aj usvedčený pytliak. Strážca hôr sa údajne pohybuje medzi oblakmi a zabezpečuje, aby boli hory chránené a uchované pre budúce generácie. Podľa miestnych legiend sú niektoré kamene na horách nabité pozitívnou energiou a majú liečivé účinky. Ľudia prichádzajú na hory, aby sa ich dotkli a absorbovali ich energiu. Ja som sa ich najviac dotýkal zadnou časťou tela. Predsa len, kondícia už nie je ako predtým. Behá sa tu ultra trail. Pre pokročilejších trailových bežcov je trasa Pico do Arieiro - Pico Ruivo jednou z najvzrušujúcejších výziev, ktoré ostrov Madeira ponúka. Hiking Madeira Trasa obsahuje niekoľko technicky náročných úsekov, vrátane strmých schodov, tunelov a úzkych chodníkov vytesaných do skál. Niektoré úseky sú fyzicky náročné a vyžadujú si, najmä za dažďa, väčšiu opatrnosť. Počas hrebeňového prechodu medzi Pico Ruivo a Pico do Arieiro sa môže počasie rýchlo meniť. Môžete naraziť na silný vietor, hmlu alebo dokonca krátkodobé dažde. Sami sme ideálne počasie niekoľko dní vyberali. Dôrazne radím zobrať si so sebou vhodné oblečenie, kvalitnú obuv a dostatok vody a ochrany pred slnkom. Trasa z Pico Ruivo do Pico do Arieiro má obojstranne približne 13 km a väčšinou trvá 4 až 5 hodín chôdze, v závislosti od tempa a zastávok. Ak chcete predísť možným problémom s parkovaním, počasím alebo zhoršením svetelných podmienok, odporúčam vyraziť skoro ráno. Prechod z Pico Ruivo do Pico do Arieiro je nezabudnuteľným zážitkom. Príspevok Pico do Arieiro, najimpresívnejší hiking trail na Madeire zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
21.04.2024 10:30 Malebné mestečko Ponta do Sol na juhozápadnom pobreží ostrova Madeira je centrom digitálnych nomádov celého sveta. Tiež je tu jedna z najkrajších levád ostrova - Levada Nova. Ponta do Sol je obľúbené svojimi slnečnými dňami, malebným prístavom a úchvatnými výhľadmi na Atlantický oceán. Je v závetrí a nefučí tu. Je kúsok od tunela na východnú stranu ostrova. Najmä je tu však najteplejšie more, lacné banány, skvelé pláže a v každom dome 100 Mb internet. Okolo Madeiry totiž vedie jeden z hlavných podmorských komunikačných káblov medzi EU a USA. No nepracuj odtiaľto. Igreja da Lombada Levada Moinho Levada de Coronel Kostol Igreja de Lombada je miestom štartu hneď dvoch levád. Spodná, Levada de Moinho a horná, Levada Nova. Zvolili sme okruh od spodu nahor. Výhodou levád je ich relatívna nenáročnosť. Kvôli kanálom majú zvyčajne nízky sklon. Sú budované vo svahoch, takže každý krok vám ponúka nové a nové pohľady. Ako na každom výlete, nechýbajú ani paličky spoločníčky . Decathlon by mi mal dať kartu zaslúžilého člena. Moja prvá cesta z letiska vedie zvyčajne tam, lebo do lietadla mi trekové palice za 5,50€ ako príručnú batožinu nevezmú. Oproti spozorujeme pozostatky tunelov Levady de Coronel. Aj nás to lákalo preskúmať ich, ale vidina chladivého piva na konci treku naše ambície prekonala. Levada do Moinho 6 km úsek prejdeme veľmi rýchlo. Hlboko pod nami vedie poľná cesta, ktorou si domáci skracujú cestu k vodopádom autom. Zistíme to až v piknik zóne, kde máme problém nájsť miesto. Hoci na levade sme stretli iba zopár ľudí, to je to "crowdy". Plné. Je víkend a dnes počasie naozaj vyšlo. Všetky ohniská voňajú práve upečenými safalátkami, domáci si rozkladajú stany, stoličky, lehátka, deti šantia, my pokračujeme. Ann's Waterfall Prechádzame pod stredným vodopádom, ktorý vyteká z Levada Nova. Je tu milosrdný tieň. Dole je akási malá punta a okolo nej nahromadené stovky popadaných skál. Vytvárajú akúsi kulisu do vedľajšej rokliny. Nečudo, že sa z nich pre väčšinu hikerov stalo akési piknik miesto. Rozložili sa a možno ani nepôjdu ďalej. Zjavne chcú vychutnať toto miesto. Už dávno som si všimol, že väčšina ľudí robí presný opak. Namiesto toho, aby sa tešili z toho, čo majú, naháňajú sa za tým, čo nemajú. Možno práve táto nenásytnosť spôsobuje, že ľudia napriek neskutočným možnostiam a výdobytkom dneška veľmi šťastní nie sú. Spomínam, ako som prvýkrát objavoval USA. Po páde železnej opony som bol veľmi nenásytný. Tak sme raz prišli na týždeň do Los Angeles. Okrem iného sme si na deň požičali auto s cieľom, že sa zvezieme do Sekvoja parku a pozrieme si najväčšie žijúce stromy na svete. Na mape sa to zdalo ako kúsok. Iba 580. Nie kilometrov. Míľ. Vyrazili sme o tretej ráno. Pod Sherman tree sme dorazili čosi po jednej. Miloš bol z nekonečnej jazdy cez pomarančové sady tak unavený, že povedal: "Chalani, choďte sa pozrieť, ja sa zatiaľ trochu prespím v aute." Šťastie neuponáhľaš Sníval o tomto výlete roky, obetovali sme tomu celý deň, boli sme na 100 metrov od stromu. A on, namiesto svojho celoživotného zážitku, sa rozhodol vyspať. Keďže sme museli auto večer vrátiť, čakala ho tá istá nekonečná cesta späť. V Sequia parku sme strávili necelú hodinu. Sequia Park je obrovský. Nevideli sme z neho temer nič, nezažili sme ho. Miloš nevidel ani jednu sekvoju. Už vôbec nie Kings Canyon, ktorý bol na polhodinový dojazd. Mohli sme povedať, že sme v parku boli. Ale vôbec sme nemohli povedať, že sme ho zažili. Vrátili sme sa tam o dva roky. Teraz poriadne. Na víkend. Do kempu s chatkou a polkilovým stejkom, ktorý sme si pred ňou navečer, s plechovkou pivka, po krásnej túre, upiekli. Až vtedy sme pochopili genius loci tohto miesta. Šťastie neuponáhľaš. Podobne sme raz vyrazili na trek do Škótskej vysočiny. Jedna z kamarátok zle vyhodnotila počasie a pol dňa nám kazila frflaním: "Ako by tu bolo krásne, keby nemrholilo." Ale veď dážď a prehánky na Škôtsku vysočinu patria. Už predobedom vyšlo slnko, potom dážď, opäť slnko, opäť dážď. Dnes na ten trek spomínam ako na jeden z najkrajších v Anglicku. Pršať, to v Škótsku naozaj vedia. Madre da Levada do Moinho Koniec rokliny nám dal mimoriadne zabrať. Chodník cez džungľou prerastené niekoľko metrové balvany sme viac tušili ako videli. Na mape boli naznačené tri vodopády. V domnení veľkých zážitkov sme to prechodili celé a nenašli sme nič. Iba plot na konci, za ktorý sa už nedalo ísť. Na Lanzarote je podľa domácich voda drahšia ako whiskey. :-) Všetku ju musia loďou dovážať. Madeira tieto problémy nemá. Na severnej strane je dažďový vavrínový prales Fanal, ktorý je temer sústavne v hmle, opare a mrakoch. Voda tu tečie zo strechy ostrova prakticky v každej rokline. Veľakrát sme sa zamýšľali, koľko roboty muselo dať vybudovanie tých kanálov v skalách. Ostrovania si však vodu vedia vážiť. Levada Nova Minieš hornú hranicu Ann's Waterfall. Zhora pôsobí ako taký kanálik. Samotný vodopád ani nevidiš, lebo ho máš priamo pod nohami. Ešte prejdeš dve tri zákruty, možno kilometer a potom to príde. Je to ako kaplnka, ako chrám prírody. Prechádzaš popod vodopád. Hektolitre striekajúcej vody, za ním plošina a po nej niekoľko sto metrov dlhý tunel. Toto miesto ti vyrazí dych a právom ho turisti považujú za jedno z najkrajších na ostrove. Keď vyjdeš von, dostaneš sa na hranu údolia, z ktorého sa otvoria pohľady na celú roklinu. Je to ohromujúce. Je to ako britva. Keď to vezmeš radšej cez vodu Ideš po 30 cm múriku a pod tebou 300 metrová diera. Levada Nova určite nieje vhodná pre ľudí trpiacich závraťou. Po výstupe z tunela to Peter ešte hrdinsky zvládal. Zrazu však vidím, ako si vyzúva tenisky a vstupuje do vody. Oficiálne sa chce ovlažiť ale v skutočnosti má toho balansovania na okraji múrika dosť. Radšej volí v tom slnečnom pekle bezpečnejšiu cestu stredom koryta. A nie je jediný. Zamýšľam sa, či ostrovania tú vodu aj pijú. Ak áno, určite bude mimoriadne BIO. Levady Madeiry Levady, alebo zavlažovacie kanály, sú ikonickým ostrova Madeira. Spomeniem niektoré z tých najkrajších na ostrove: Levada do Caldeirão Verde vedie cez hustý prales a skalnaté útesy, ponúka úžasné výhľady na údolia a vodopády. Končí pri krásnom vodopáde Caldeirão Verde, ktorý je obklopený vysokými stenami zeleného kaňonu. Levada do Rabaçal volajú ju aj levada 25 fontán. Je známa svojimi mnohými vodopádmi a bujnou zelenou vegetáciou. Počas prechodu uvidíte impozantný vodopád Risco, neskutočné údolia a skalnaté útesy. Levada do Furado vedie cez nádherné horské scenérie a bujnú vegetáciu. Končí pri malebnom vodopáde Furado, ktorý je obklopený zelenými lesmi a skalnatými stenami. Levada do Rei sa nachádza v horskom prostredí a objavíte úchvatné výhľady na západné pobrežie Madeiry. Zažijete úžasnú panorámu oceánu a okolitých hôr a roklín. Na Madeire nájdete stovky sprístupnených levád. Väčšina z nich je značená ako turistický chodník a je veľmi bezpečná. Počas prechodu niekoľkými z nich som mal pocit, že sa sem oplatí vracať iba kvôli nim. Madeira však poskytuje oveľa viac. Okrem levád, ktoré vám ukážu podhoria a rokliny ostrova, treba zažiť aj skalné morské útesy, najmä vo východnej časti a oblasti Canical a strechu Madeiry, Pico Ruivo a Pico Arierio. Ponta do Sol Malá dedinka na záveternej strane je ideálna na dlhodobejšie pobyty digitálnych nomádov. Rýchly internet a dobrá konektivita im umožňuje robiť odkiaľkoľvek. A Madeira je skvelá voľba. Ak však chceš spoznávať hory Madeiry, bez auta sa tu nepohneš. Temer okolo celého ostrova vedie diaľničná magistrála, ktorá je neďaleko v Ribeira Brava tunelom prepojená so Sao Vincente na opačnej strane ostrova, kde je však počasie o poznanie drsnejšie. Príspevok Levada Nova a Ponta do Sol, sen digitálnych nomádov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
20.04.2024 13:30 Ponta de São Lourenço je jedným z najkrajších a najatraktívnejších miest na ostrove Madeira, známym svojimi skalnými útesmi a nezabudnuteľnými výhľadmi. Poloostrov São Lourenço je to prvé, čo obdivujete pri prílete na Madeiru. Zvyčajne nad ním totiž preletíte ešte skôr, než sa začne celé lietadlo pri pristátí vo vetre húpať. Užite si to, je to pravdepodobne jediný prelet, ktorý si nad poloostrovom budete môcť dovoliť. Ponta de São Lourenço Na východnej strane obdivujete skalné útesy a výhľad na Atlantický oceán, zatiaľ čo na západnej strane vidíte horské vrcholy a zelené údolia Madeiry. Hiking trail vedie k najsevernejšiemu bodu ostrova, kde sa nachádza maják. Až k nemu sa však bez člna nedostanete. Ponta de São Lourenço je rajom pre fotografov, ktorí sa tu snažia uloviť svoj životný snímok. Doslova každý roh, každá zákruta, ponúka nové a úchvatné kompozície, ktoré vám bude sused do smrti závidieť. Vereda da Ponta de São Lourenço Chodník je veľmi exponovaný. Ak prídete po desiatej, zabudnite, že zaparkujete na oficiálnom parkovisku. Budete radi, ak nájdete miesto pre auto na ceste popri chodníku, dva až tri kilometre naspäť, niekde pri prístave Quinta do Lorde. 3 km turistický chodník sa tak automaticky predĺži na dvojnásobok. Vereda da Ponta de São Lourenço je stredne náročná trasa s odhadovanou dĺžkou od parkoviska dve, tri hodiny. Na to však zabudnite. Je to celodenka. 2-3 hodiny strávite len fotením a hľadaním ideálnej kompozície. My sme pridali ďalšiu hodinu iba preto, že v Casa do Sardinha čapovali skvelé pivo. Pico das Pedras Brancas Celá oblasť je sopečného pôvodu, väčšinou z čadiča a vápencových segmentov. Tie vyčarúvajú na skalným útesoch neuveriteľné dekorácie. Na južnej strane Ponta de São Lourenço sa nachádzajú niektoré z najkrajších a najdivokejších pláží na ostrove Madeira. Zliezť k nim však nie je med lízať. Radšej sme sa vybrali ďalej. Pico de Furado Na konci trasy vystúpaš riadny kopec. Na jeho vrchole ťa čaká už len zábrana, skalná plošina a v diaľke dva ostrovčeky Desembarcadouro Islet a Farol Islet, na ktorom je maják. Bohužiaľ, tie sú pešou nohou neprístupné. Casa do Sardinha Vraciame sa k prístavu. Skvelá krčmička s kávou, pivom, morskými plodmi a niekoľkými stolmi v tieni a závetrí pôsobí veľmi pohostinne. Miesto sme si však museli vybojovať s dosť orazeným holubom. Na naše racionálne argumenty o únave moc nereagoval. Pomohlo až, keď som oprel o stôl trekingové palice. Všade naokolo čítame slová o ekológii a udržateľnosti. Recyklujú tu doslova všetko. Čo sa nedá zrecyklovať, to sa odváža loďou. Možno práve tomu vďačíme za okružnú plavbu k majákom, ktorú sme iba náhodou v prístave objavili. Sea Emotions Loď sme objavili len náhodou. Pravidelne však pláva medzi prístavom, Casa do Sardinha a majákom. Navyše ju riadia veľmi príjemné baby. Vypočuli sme si veľkú prednášku o miestnej faune, mori, o medúzach, ktoré vyzerajú ako plastikový pytlík, o skalách i o histórii majáka. Samozrejme sme všetko ešte pred príjazdom do prístavu zabudli. Ale bolo to milé. Menej milý bol mladík, "fotoumelec", ktorý sa posadil hore na provu a cvakal všetko ako japonský turista. Ostatní sa k čistej fotke vďaka jeho bezohľadnosti temer nedostali. Umravnilo ho až niekoľkonásobné mrmlanie celého zvyšku osádky a rázne gesto o vysadení kapitánky. Holt cesty k umeniu a dokonalej instagramovej snímke sú niekedy boľavé. To, čo však vidíte na fotke nieje on ale vyšportovaný zadok slečny kapitánky. Ponta do Bode Ak ste na Madeire, Vereda da Ponta de São Lourenço jednoducho nemôžte obísť. Ak budete z poloostrova odchádzať, určite na kruhovom objazde odbočte na vyhliadku Ponta de Bode. Tieto skalné scenérie patria k tomu najkrajšiemu, čo sme na ostrove objavili. A nebojte sa občasných mrakov. Práve hra svetla a tieňa na tých obrovských skalných previsoch vytvára dramatizáciu, na ktorú nikdy nezabudnete. Plán s nachodenými krokmi, nacvakanými fotkami a prejdenými kilometrami splnený. Sľubovaných 3,6 km sa nakoniec celkovo natiahlo na 11 km a 460 m prevýšenia. PR8: Vereda da Ponta de São Lourenço patrí medzi najkrajšie hiking traily na Madeire Čas na relax. Ďalší deň nás čakala strecha Madeiry Pico Ruivo a ako bonus ochutnávka vín v Quinta do Barbusano. Príspevok Vereda da Ponta de São Lourenço, najkrajšie hiking traily Madeiry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
17.04.2024 21:16 Šichta v Piešťanoch začínala o druhej. A ja som mal dve hodiny na to, aby som podal aspoň trochu uspokojivý výkon. Kedysi ma kamarát presviedčal, že obed v La Musice je najkrajšou časťou jeho pracovného dňa. Ale dnes si vravím: "Dáš dobrý obed, zaleješ Plzňou a preberieš sa po štvrtej. Veľký výkon to nebude". A tak som spytoval svedomie: "Nie je lepšie vypadnúť na hrádzu?" Prečo sa oplatí hýbať? Kostka na hrádzi Slovo dalo slovo a ja už parkujem na Sĺňave pri Lodenici. V aute mám totiž skladací G6 Fold. Teda Kostka Fold. Teda... kolobežku. Čosi medzi bicyklom a chôdzou. Dosť rýchle na zážitky, dosť pomalé na zastavenie a fotenie. Pohyb na nej ma mimoriadne baví. Ak by mohli takto deti blbnúť aj v škole, možno by bolo na telocviku menej ospravedlneniek. Žijeme totiž v dobe, keď sa učitelia sťažujú, že polovica triedy príde na telocvik s ospravedlnenkou a necvičí. Vedci a lekári pritom upozorňujú na neustále sa zvyšujúce percento obéznych a málo pohybovo a fyzicky zdatných detí. Tieto deti totiž s radosťou zamieňajú mobil s počítačom za pohyb a partiu rovesníkov. A práve Kostkovci sa rozhodli veľmi sympaticky prispieť svojou troškou do mlyna a úspešne rozbehli projekt Tělák nás baví. Kolobežka po hrádzi doslova letí. Je to tými ložiskami. Pamätám si, keď mi stareček v Levároch zmajstroval zo starého kočíka ako prváčikovi káru. Kto vtedy nemal káru - nebol. Káry leteli dávno pred chodúlmi a guličkami. Moc tá kára nešla. Nebavilo ma to. Kolieska z kočíka nie a nie rozbehnúť. Závidel som Edovi. Otec mu zmajstroval káru na guličkových ložískách. Ej tá svišťala. Budím pozornosť Už dávnejšie som si všimol, že s Kostkou na slovenských cestách budím pozornosť. Na hrádzi sa to len potvrdilo. "Aj to jazdí?""Koľko s tým prejdete?""Po najbližšiu Plzeň.""Nie je to makačka?""Ani nie. A aj keby bola. Veď to je cieľom." Kto ide, ten dôjde. Na konci každej trasy zvyčajne čaká fajné orosené. Moje argumenty sú nepriestrelné. Budím úsmevy, pochopenie a dobrú náladu. Občas kolobku aj požičiam. Napriek elegantnej, pre korčuliarov a a cyklistov nečakanej geometrii rámu vidím, že na korčuliach budia niektoré devy pozornosť oveľa väčšiu. Ach, ten čo vymyslel tie priliehavé legíny, ktoré tak dokonale kopírujú ich vyšportované zadky by si zaslúžil vyznamenanie. Možno spravil pre motiváciu chlapa jazdiť po cyklotrase viac ako ktokoľvek iný. Vizuálny zážitok či adrenalín? V tom má asfaltová cyklotrasa pred singletrailom jednoznačnú prednosť. Čo sa s kolobku nedá Viete o tom, že s kolobežkou sa nedajú chytať ryby? Môžete ju pri brehu nastaviť do akejkoľvek polohy, ryba nezaberie. Moje odporúčanie znie: "ak chceš chytať ryby, kúp si radšej udicu a investuj do kvalitných červov." Prečo sa oplatí hýbať? Ak ležíš na gauči, boj s diaľkovým ovládaním je tiež formou pohybu. Byť schopný zdvihnúť diaľkový ovládač, keď je mimo dosahu, je ako vyhrať v olympijskom štvorboji. Je to cvičenie pre telo, myseľ a dušu. Podobne je to s chladničkou. Ak chceš vyhrať epický súboj s fľašou vína, zvyčajne to bez drepu nejde. Medzi tým, ako sa snažíš vybrať správny nápoj, môžeš si vyskúšať rôzne fitness cvičenia, ako je ohýbanie kolenami alebo zohýbanie sa v páse. Ocenia to najmä starší športovci. A kto vie, možno práve ten camembert v spodnom krajnom regáli spôsobí tvoj najtuhší svalový kŕč. V kalorických tabuľkách som sa dočítal o domácich prácach. Taký tanec s vysávačom, či žehlenie tiež zabezpečí úctyhodnú spotrebu kalórií. Ale kto už dnes žehlí? Slušný kardiovaskulárny tréning zabezpečí tiež preskok cez rozhádzané hračky. Ale na to potrebuješ urobiť dieťa alebo ako ja, vyfasovať na starosť štvorročnú vnučku. Všetky domáce aktivity však majú spoločného menovateľa. Po krátkom čase sa nudíš. A to sa vonku, na bicykli, preliezke alebo na kolobežke nedeje. Kolobežka mi dodáva slobodu Slobodu vypadnúť z bubliny. Z uzavretého sveta. Stereotypu, nudnej šedi, predstierania a beztvárnosti. Od práce. zaťažujúcich otázok, nepodstatných konverzácií a mimovoľných bezmyšlienkových odpovedí. Od domácich povinností, gauča a gýčových televíznych relácií. Zažiť neobmedzenú slobodu robiť čo chcem, ísť kam chcem a myslieť na čo chcem. Čas určený len pre teba, kde sa nemusíš tváriť, kde nemusíš nikomu nič vysvetľovať, nikoho presviedčať, iba si užívať. Ak svieti slnko, štebocú vtáky a modré azúro máš nad hlavou, nemusíš zdôvodňovať zmysel života. Práve ho prežívaš. Endorfíny a zdravie sú len príjemným bonusom Chceš racionálne argumenty? O tom, že pohyb na kolobežke je mimoriadne zdravý som písal už tu. Mám zaujímavú skúsenosť. Keď som veľmi unavený, vybehnem podvečer na kolobku. Keď sa po hodinke vrátim, už unavený nie som. Srším energiou. Únavou si vlastne oddýchneš. Prečo sa oplatí hýbať? Nuž na to si musíte odpovedať sami. Byť na hrádzi znamená tiež zahviezdiť. K tomu pomáha aj móda. Obrovské vzrušenie s kolobežkou môžeš zažiť aj v obchode pri rozhodovaní, ktorý outfit sa na hrádzu najviac hodí. A nie, iba zmena farby ponožiek to nevyrieši. Nuž i ja som sa rozhodol. že pôjdem s trendom a jazdu na kolobežke atraktívnym outfitom trochu vytuním. Myslíte, že to zaberie? Príspevok Kostkovic Sĺňava: Prečo sa oplatí hýbať? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
17.04.2024 00:00 Jarná cyklo-inšpekcia Bojnej a chotára dopadla nad očakávania. Jediný, kto to nepotvrdil bol môj zadok. A kam sa podela cez zimu moja kondícia? Mayo E-FS 29: jarná cyklo-inšpekcia Bojnej a chotára: Kam vyraziť s novým elektro bicyklom? MTB okolo chotára Hajná nová Ves Okolo chotára Prvé jarné kilometre vždy vedú okolo chotára. Čo sa tu od jesene zmenilo? 24 km okruh okolo 5 hnojov, 4 rybníkov a 3 mobilných rozhľadní začínam smerom na Blesovce. Mimoriadne pozitívne hodnotím nové stromky, ktoré popri cykloceste vysadili Hajnovešťania. Verím, že už o pár rokov budú robiť pri jazde v horúcich mesiacoch príjemný chládok. Povinná zastávka v parku kaštieľa v Hajnej Novej Vsi a ďalšia až za Obdokovcami. Repka olejka zariadila, že všetko je žlté. Minulý rok tu bola nasadená kukurica a priznám, veľmi som si na surových mladých kláskoch pochutnával. Prvé kilometre s Bafangom Okruh však prebehol ako nič. Kedysi som mal výhrady voči motorom Bafang, ale musím uznať, že značka prešla za tých pár rokov slušným vývojom. Po 24 km a 260 m stúpania v režime minimálnej podpory mám stále na ukazovateli 94% batérie. Šotolinové a poľné trasy mimoriadne slušia aj novej vidlici RockShock Judy so 120 cm zdvihom. Ako sa však bude správať v komplikovanejšom teréne? To preverí následný 28 km Inovecký bonus cez Bojnú a Tesáre popod Mačaciu skalu a okolo meandrov Bojnianky naspäť. Rád chodím testovať bicykle. Je to určite príjemnejšie ako vysávať, upratovať, vysedávať pri kompe, alebo počúvať manželku, čo všetko treba nevyhnutne spraviť. Ale tentokrát to nebolo ani o testovaní bicykla, ale o Radegaste na Nových Mlynoch. :-) Nové Mlyny Bojná Babica každoročne bujnie. Ranču na Babici sa aj v tomto jarnom období radšej vyhnem. Kde sú tie časy, keď tu bol iba rybník a jedna maringotka. Dnes je cesta okolo ranča zasekaná autami turistov, z ktorých väčšina dôjde akurát niekoľko sto metrov po odbočku do hory a potom ide na zaslúžené vysmážané hranolky, syr, kofolu a pivo. Do Bojnej alebo do Tesár? Stúpam na mačaciu skalu Podobne ako redne moja kondícia, rednú aj stromy v Lesine . Nerednú len stromy. Rednú aj klasickí MTB bajkeri. Cestou po cyklotrase ich zo desať míňam, drvivá väčšina z nich to ťahá na elektrobajkoch. Mayo E-FS 29 Môj Mayo E-FS 29 to zvláda s hrdosťou. Vo výbave Shimano Cues sa pýši neuveriteľne hladkým radením, robustnosťou s odolným dizajnom, ktorý vydrží až trikrát dlhšie. Sada je optimalizovaná pre elektrobajky s tým, že má širšie pastorky aj reťaz a lepší rozsah prevodov. Spolu s 29" kolesami a plným odpružením SUNTOUR RAIDON LO AIR 190/42mm s uzamykaním na tlmiči to znie ako dobrá voľba. Valím to dole kopcom skoro päťdesiatkou. Tu už narážam na hranice novej RockShox Judy vidlice. Predsa len. bike by zniesol pri agresívnej jazde aj niečo byteľnejšie. Napriek tomu sa nesťažujem. 26 kg elektro bicykel pôsobí skôr štíhlo a subtílne. Robia to aj tenšie plášte. Menší valivý odpor znamená dlhší dojazd. E bajk asi nie je určený na najextrémnejšie zjazdy. Ale veď ani cenovka nepatrí medzi tie, na ktoré si potrebuješ vziať hypotéku. Zatiaľ som necítil potrebu ani vyskúšať teleskopickú sedlovku. Milujem padák od Mačacej skaly popri meandroch Bojnianky. Tento očarujúci kút bažín a mokradí by ste mali zažiť. Meandre Bojnianky Bojnianka pramení v Sedle pod Skalinami v nadmorskej výške okolo 510 m n. m. Od prameňa tečie spočiatku južným smerom, na hornom toku priberá niekoľko kratších prítokov. Potom preteká kopaničiarskou oblasťou obce Nová Lehota a stáča sa do Bojnianskej doliny. Zľava priberá najprv Lieskový potok, vzápätí prítok spod Skalky a Hradný potok od veľkomoravského hradiska Valy. Presne v týchto miestach si bobry urobili svoje kráľovstvo. Bojnianka sa tu rozlieva riadne doširoka a vytvára tak neprekročiteľnú hrádzu medzi starou cestou na Dolinu a kopcami Valov. Slnko však zahrieva zem a vody ubúda. Bobry budú opäť nasraté. Ako sa im dobre žilo, keď mali hniezda ďaleko od seba. A toť. Znova všetci skončia na jednej priehrade. Príspevok Mayo E-FS 29: jarná cyklo-inšpekcia Bojnej a chotára zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
15.04.2024 02:30 Predstavujeme jaskyňu Domica a jaskyne Slovenského krasu. Jaskyne Slovenského krasu Krasová výzdoba Domice Slovenský kras Jaskyne Slovenského krasu Jaskyňa Domica Ochtinská aragonitová jaskyňa Gombasecká jaskyňa Krásnohorská jaskyňa Silická ľadnica Slavošovský tunel Doprava Turistické trasy Cyklotrasy Náučné chodníky a veže na pozorovanie vtáctva: Užitočné info Jaskyňa Domica Domica – najväčšia jaskyňa Slovenského krasu je zaradená medzi jaskyne svetového významu. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 368 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja Jaskyňa Domica sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny na území obce Dlhá Ves asi 10 km juhovýchodne od Plešivca 2 km od štátnej hranice s Maďarskom. Z Rožňavy cez Plešivec smer Domica – 25 km. Najbližšia autobusová zastávka je Kečovo, Domica Odporučenie: určite s plavbou ak sa dá, zväčša nieje voda Ochtinská Aragonitová jaskyňa Plavba po Domici Ochtinská aragonitová jaskyňa Jaskyňa je vo svetovom meradle unikátnym výtvorom, ktorý svojou rôznorodosťou, bohatosťou a krásou aragonitovej výzdoby upúta každého svojho návštevníka. V jaskyni nachádzame tri generácie aragonitu, prvá z nich má 121 až 138-tisíc rokov. Priestory Ochtinskej aragonitovej jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V týchto podzemných dutinách sa neskôr vytvorila aragonitová výzdoba , ktorá svojou krásnou výzdobou vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov a sĺnc, je jedinečným prírodným javom. Jej biela farba kontrastuje s modravým pozadím vápencov. Ochtinská aragonitová jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Autobusom: najbližšia zastávka Gočaltovo, HrádokAutom: z Rožňavy cez Štítnik smer Jelšava – 25 km Gombasecká jaskyňa V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Na prehliadkovej trase sa návštevník Gombaseckej jaskyne môže stretnúť najmä s tenkými, dutými sintrovými brčkami, ktoré sú tu vytvorené a zachované v takom rozsahu, ako v žiadnej inej jaskyni na Slovensku. Okrem toho sa tu vyskytujú aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne náteky a kôry. Gombasecká jaskyňa Ako sa tam dostať:Autobusom: autobus Slavec, rázcestie Silica. Potom sa treba napojiť na žltú turistickú značku, ktorá ide zo Slavca k jaskyni a na Jablonovské sedlo. K jaskyni to je asi 20 minútAutom: z Rožňavy smer Tornaľa – 10 km, odbočka za Slavcom Krásnohorská jaskyňa Staňte sa na malú chvíľu jaskyniarom a navštívte unikátnu Krásnohorskú jaskyňu. Jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Môžete ju navštíviť v sprievode skúsených vodcov v kompletnom jaskyniarskom výstroji. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 34 m. Donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Prehliadkovú trasu dlhú 450 m prejdete po drevených lavičkách, rebríkoch, lánách a občas je potrebné liezť priamo terénom jaskyne. Jaskyňu môžu navštíviť aj deti od 6 rokov, do 15 rokov však musia byť v sprievode dospelej osoby. Jaskyňa je otvorená od 1. 4. do 30. 11. Silická ľadnica Je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete. Jej vstup sa nachádza vo výške 503 m n. m. Vstupná portálová časť jaskyne, z ktorej možno nahliadnuť i do chladného útrobia s menšími útvarmi ľadovej výzdoby, je voľne prístupná verejnosti, vstup do hlbších častí jaskyne je však zakázaný a nebezpečný. Jaskyňa predstavuje súčasť silicko-gombaseckého podzemného systému, je dlhá viac ako 1000 m a hlboká viac ako 100 m. Pred zaľadnením ju obývali pravekí ľudia, čo dokazuje množstvo archeologických nálezov. V SIlickej ladnici už pred sto rokmi pochopili význam chladu a urobili v jaskyni pivovar Ako sa tam dostať: Jaskyňa Silická ľadnica sa ukrýva v lesoch 2 km západne od obce Silica na Silickej planine v Slovenskom krase. K ľadnici vedie turistický chodník z obce Silica . Ďalšia možnosť je taktiež po žltej turistickej trase, ale od rázcestníka Silická jaskyňa parkovisko , ktorý sa nachádza pri malom parkovisku tesne pred obcou Silica. Celkový čas ku jaskyni od parkovska trvá približne 0:15 h . Viac informácií nájdete tu Bonusový technická vychytávka jaskynného typu v Slavošovciach :-) Slavošovský tunel Tunel pod Homôlkou je jedinečná technická pamiatka nachádzajúca sa v Slovenskom rudohorí pri obci Slavošovce, ktorú viacerí z nás isto poznajú v súvislosti s miestnymi papierňami. 2 400 metrov dlhá prechádzka úplnou tmou len s baterkou je zvláštnym zážitkom, ktorý sa oplatí zažiť. Slavošovský tunel Ako sa tam dostať: Z Magnezitoviec alebo Slavošoviec sa dá prejsť 2,4-kilometrovým Slavošovským tunelom. Zo Slavošoviec spred obecného úradu prejdete bočnou ulicou, ktorá prechádza cez železničnú trať. Pokračujete ďalej po tej istej ceste, ktorá o niekoľko sto metrov končí, resp. ďalej pokračuje v smere k horám ako poľná cesta. Po vstupe do lesa už vedľa cesty tečie Rejdársky potok. Kráčajúc stále rovno dôjdete na miesto, kde sa na strome nachádza drevená tabuľa s označením tunela. Portál do tunela sa nachádza tesne pod povrchom v širokej jame, do ktorej vedie drevený rebrík na spôsob schodiska. Doprava Autom Najlepšími východiskami do jaskýň Slovenského Krasu je mesto Rožňava a Krásnohorské Podhradie. Vlakmi ZSSK sa dostanete až do Rožňavy, ktorú odporúčame ako východzie miesto pre plnenie oboch cieľov - Domica a jaskyne Slovenského krasu i Zádieľsku tiesňavu. Turistické trasy Okrem uvedených jaskýň vám odporúčame nasledovné turistické trasy: Silická planina Silická ľadnica– Závozná, horáreň– Mestská priepasť– Slatiny– vykrývač nad Plešivcom– Plešivec.10 km, stúpanie: 209 m, klesanie: 485 m. Viac Gerlašská skala a Zvonivá jama Kružná – Veľký vrch – Gerlašská skala – Serényiho cisterna – priepasť Zvonivá jama – Farkašova samota – Kružná.17 km, stúpanie: 725 m, klesanie: 725 m. Viac Plešivská planina Plešivec - Ďulová - Zvonivá jama - Gerlašské skaly - Veľký vrch - Zvonivá jama - Plešivec .32 km, stúpanie: 946 m, klesanie: 941 m Viac Dievčenská skala Na Dievčenskú skalu vedie odbočka zo zelenej turistickej značky, ktorá spája obec Hrušov s obcou Plešivec. Celkový čas z obce Hrušov trvá na skalu približne 2:40 h . Z obce Jovice po modrej turistickej trase po rázcestník Lukáčova bučina , odtiaľ po zelenej turistickej značke až ku skale. Celkový čas tejto trasy trvá na skalu približne 1:40 h . Viac Tip: Kečovské škrapy Naše najväčšie, jedinečné škrapové pole sa nachádza sa na Silickej planine v Slovenskom krase, hneď za obcou Kečovo, na vápencovej stráni pod vrchom Maliník . Ide o ukážku dlhodobej činnosti človeka – postupné odstraňovanie pôvodných lesných porastov, čím došlo k odplaveniu pôdy a vzniku rozsiahleho krasového územia. V tejto lokalite žije mnoho chránených, vzácnych, zriedkavých druhov rastlín a živočíchov, suchomilných a teplomilných spoločenstiev. Cyklotrasy Pred Slavošovským tunelom Silická planina okruh Okruh Silickou planinou má 32 km s prevýšením 490 m a prevedie vás cez najkrajšie miesta planiny. Popis trasy tu Rožňava - Silická planina - Silica Trasa vedie po asfalte - cestách, a poľných / lesných cestách, a je vhodná skôr pre MTB / Trek bicykle. Vzdialenosť 51 km s prevýšením 540 m Slovenský Kras - Silická planina Najnáročnejší okruh Silickou planinou má 67 km s prevýšením 820 m. MTB MINE trails okruhy okolo Rožňavy Rožňava, Žltý Gombáš 4,5 km, 130 m Gombašský výšľap 2,7 km 146 m Vojvodský Výšľap 4,7 km 247 m Hrebeňák 2 km 147 m Rožňava, Železný Most 8,9 km 256 m Zelená Míľa Downhill 3,2 km -430 m viac info tu Hociktorú z uvedených trás považujeme za splnenie cieľa. Myslíme, že traily poskytnú MTB bajkerom pekné vyžitie. Ochtinská Aragonitová jaskyňa Náučné chodníky a veže na pozorovanie vtáctva: Domica Zádieľska tiesňava Hrhovské rybníky Jasovská skala Zelená hranica Horné lúky Prielom Muráňa Krasové javy Hôrky Užitočné info Terén a bezpečnosť: Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z nich 5 je verejne prístupných. Tie vám aj predstavujeme. Popri jaskyniach však nezabudnite objaviť aj krásy kompletne neobjavenej Silickej planiny. Keďže je tu 5.stupeň ochrany platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy! Ideálnym štartom pre oba ciele v Slovenskom krase jaskyňu Domica i Zádieľsku tiesňavu je Rožňava. Príspevok Domica a jaskyne Slovenského krasu výlety turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
14.04.2024 14:45 Ako je veľa Minčolov a Kečiek, je aj veľa Pustých hradov. Ten náš leží v Štiavnickych vrchoch. Aj pri Hliníku nad Hronom sa dá loziť po rebríkoch a reťaziach. Predstavujeme jeden z cieľov 7 kopcov 3 jazerá Pustý hrad Teplica. Rozprávali sme sa o ňom s Žofiou Buganovou, našim turistickým sprievodcom po Regióne Gron: Váš cieľ Pustý hrad bude tento rok ašpirovať na ocenenie objav roka. Naozaj stojí za to? „Podľa mňa tu na strednom Pohroní určite stojí za to. Sama som bola prekvapená, keď sme si trasu vybrali s partiou. Tento cieľ môže prekvapiť viacerých. Jednak si pod názvom Pustý hrad mnohí vybavia v prvom rade úplne inú lokalitu, takže pozor na to! A v druhom rade prekvapí terén, v prípade, že si vyberiete trasu okolo Panskej hory cez Kečku. Pozor tiež na rovnaké názvy Kečky nad Sklenými Teplicami smerom na Ladomerskú Viesku a Bralcov pri Repišti. No proste, otvorte si predtým mapu . Hrad Teplica Pustý hrad si mnoho ľudí spája s hradom nad Zvolenom, predstavte ten váš, v Štiavnických vrchoch. „Pustý hrad nad Zvolenom je omnoho známejší. My pozývame na turistiku tiež na strednom Pohroní, avšak pár kilometrov nižšie dole popri Hrone. Oba hrady sú súčasťou Pohronskej hradnej cesty, čo nám naznačuje, že tu je hradov alebo ich pozostatkov o niečo viac. Zaniknutý hrad Teplica Vznikol pravdepodobne v 13. storočí, no prvá písomná zmienka sa datuje do 15. storočia. Jeho úlohou bolo chrániť cestu do Banskej Štiavnice. Vizuálne mohol byť prepojený s hradmi Revište a Žakýl. Z dochovaných zvyškov v teréne možno usudzovať, že v najvyššie položenom južnom nároží hradného jadra lichobežníkového pôdorysu stála hlavná vežová stavba. Z ďalšej zástavby možno dedukovať do skaly zahĺbený objekt v susedstve veže, ktorý je pravdepodobne pozostatkom cisterny. Na severe chránili jadro asi parkán a priekopa, pred ktorou sa rozkladalo menšie predhradie. Príjazdová cesta stúpala pozdĺž západného boku jadra, vstúpila do predhradia a po obrate vchádzala do jadra od severu. Výstup na hrad Teplica foto M. Berák Z histórie hradu Hrad sa počas svojho fungovania dostal do rúk Jiskrových žoldnierov. Neskôr ho Ján Huňady opravil a vrátil naspäť ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Veľmi skoro však došlo k opätovnému poškodeniu objektu počas bojov o uhorský trón s poľským kráľom Kazimírom. Hrad, ktorý po prímerí pripadol jágerskému biskupovi Jánovi, bol zrejme silne poškodený. Podľa listín bol až v roku 1489 ako majetok kráľovnej Beatrix obnovený a zároveň vybavený delami a pušným prachom. Postupne však strácal pôvodný význam a zrejme poslednú úlohu zohral v období tureckej invázie, keď fungoval ako signalizačné stanovište – vartovka. Zrejme na začiatku 17. storočia úplne spustol a jeho stavebný materiál poslúžil v rokoch 1807 až 1811 obyvateľom Sklených Teplíc na stavbu miestneho kostola.“ prechod na Bralce a Kečku Človek by nejaké skaly a lezenie v Hliníku nad Hronom nečakal. Sľúbili ste rebríky i reťaze. Kde ich nájsť? „Ak chce turista vyskúšať reťaze, treba si zvoliť zelenú turistickú trasu, ktorá začína na okraji obcí Lehôtka pod Brehmi a Hliník nad Hronom pri autobusovej zastávke. Odtiaľ sa vyberte smerom na Kečku a zakrátko sa dostanete na prvú skalnú vyhliadku, kde je skvelý výhľad na Žiarsku kotlinu. Rebríky a reťaze No a potom začína úsek, kde opakovane stúpate, klesáte, prechádzate skalným oknom, míňate jaskyňu a štveráte sa po rebríku, istí vás zábradlie atď. Bralce a Kečka Tu sme stretli okrem dospelých len jednu rodinku s deťmi a to sme si vraveli, že decká teda idú riadne. Na Janovskej lúke by ste sa mohli otočiť späť a urobiť si tak malý okruh, ale ak chcete cieľ splniť poriadne, pokračujte do Janovského sedla a odtiaľ na Pustý hrad Teplica. Z hradu môžete zísť do Sklených Teplíc alebo do Repišťa, ak si predtým nájdete autobusový spoj späť do Hliníka nad Hronom. Prechod cez Bralce a Kečku Neočakávané rebríky a reťaze Aké iné výletné a turistické trasy by si odporučila, aby toho človek zažil čo najviac? Šášovský hrad Zaujímavou, avšak trochu dlhšou trasou je trasa od hradu Šášov zo Šášovského Podhradia. Tu sa vyberte modrou značkou po lesnej asfaltke popri Istebnom potoku. Sledujte tiež značku Barborskej cesty, pretože je potrebné nájsť jej odbočku z modrej trasy a odbočiť tak na Sklené Teplice. Popri strmšom jarku sa dostanete do blízkosti odľahlej osady Konice, kde sa Vám naskytnú v jedno mieste pekné pohľady na Nízke Tatry . Osadu obchádzajte okrajom lesa a za ňou sa napojíte stále po trase Barborskej cesty na žltú značku. Barborskou cestou Odtiaľ miniete pozostatky staršieho salaša, oddýchnete si na lúkach a zídete do Sklených Teplíc. Ak ste zdatný a máte čas, vybehnite na Pustý hrad. Ale pozor, ak chcete prísť späť do Šášovského Podhradia, treba myslieť ešte na rezervu. V Sklených Tepliciach skočte na autobus do Žiaru nad Hronom alebo sa nasmerujte opäť na žltú , ktorá vás cez Maselno dovedie do Ladomerskej Viesky a odtiaľ to je už len kúsok pod hrad Šášov. Hrad Šášov foto P. Čákovský Táto trasa v sebe ponúka 2 hrady, návštevu kúpeľnej obce, kde sa môžete občerstviť, môžete si spraviť odbočku k rybníku v Tepliciach, míňate pekné miesta pri osade, občas sa Vám ukáže výhľad a podobne. Horné Opatovce Ako lokálnu zaujímavosť by som spomenula aj zaniknutú obec Horné Opatovce, kde sme túto našu trasu ukončili práve my s partiou, avšak tá sa nachádza v priemyselnej časti mesta pri skládke a odtiaľ je príjemnejšie vziať si nejaký odvoz . Horné Opatovce boli postihnuté vplyvmi hlinikárne a kvalita životného prostredia sa tu zhoršila natoľko, že obyvatelia sa museli vysťahovať. Dnes túto udalosť pripomína kostol a pamätník. Je to pekné, ale kontrastné miesto. Pre mňa veľmi zaujímavá vlastivedná odbočka. Horné Opatovce, foto Region Gron Celá táto trasa predstavuje celodenný výlet v trvaní okolo 8 hodín chôdze a v dĺžke okolo 25 km, s prevýšením takmer 1200 metrov. V Šášovskom Podhradí sa nachádzajú malé potraviny, občerstviť sa môžete v Sklených Tepliciach aj v Ladomerskej Vieske. Túto trasu si viete s rôznymi úpravami prispôsobiť, napríklad aj na príchod a odchod vlakom zo železničnej stanice Žiar nad Hronom . A kam ísť aby si dal človek riadne do tela? Náročná je aj trasa zo Šášovského Podhradia cez Sklené Teplice a Ladomerskú Viesku, ak ju plánujete v plnom rozsahu. Netreba podceniť ani náročnosť pešej trasy okolo Panskej hory z Bralcov cez Kečku, ale tam sa skôr jedná o dodržiavanie pravidiel bezpečnosti, keďže niekde sa pohybujeme okrajom skalných zrázov a vyhliadok. MTB na strednom Pohroní Náročné sú určite cyklotrasy, lebo aj keď to človek tu v okolí Hrona možno nečaká, sú to kopce a ďalšie kopce. Čiže bicykel určite treba horský, aj nejakú kondičku a techniku. V okolí Pustého hradu Teplica sa naskytá viacero cyklotrás Bajkom k Tajchom z Vyhnianskej oblasti, jedna spojka vedie priamo na hrad, druhá vedie okolo zámku Marcus. Čo všetko je možné v okolí ešte objaviť Sklené Teplice Kúpele Sklené Teplice ponúknu relax po akokoľvek náročnej turistike, pretože jednou z oblastí, na ktorú sa špecializujú, je práve pohybový aparát. Ak aj nebudete mať čas na procedúry, v kúpeľnom parku si môžete posedieť v kaviarni, ochutnať miestnu minerálku, nájsť travertínové pareničky alebo nazrieť na dedinku od miestneho kostolíka, ktorý je priamo nad parkom. Kúpele Sklené Teplice Repište a hrad Marcus Druhým zaujímavým miestom v blízkosti zaniknutého hradu Teplica je dedinka Repište, ktorá ukrýva novodobý hrad Marcus, populárny fotopoint vzdialený z centra obce asi 2 kilometre nenáročnou vychádzkou. Po ceste môžete vystúpiť na miestu vyhliadku Bimbíz, kde stojí kríž zasvätený našim zlatým hokejistom a je odtiaľ super výhľad na Žiarsko, Vtáčnik, Kamenné more vo Vyhniach a ďalšie okolie. Hrad Marcus, foto P. Ćákovský Hrad Šášov Pekným tipom na veľmi nenáročnú turistiku je aj hrad Šášov pri Žiari nad Hronom alebo Šibeničný vrch, ktorý je obľúbenou vychádzkovou trasou domácich priamo z mesta so širokým výhľadom naň. Rodiny s menšími deťmi ocenia Mestský park pri Biskupskom kaštieli v Žiari nad Hronom, kde nájdete minizoo, preliezky, v lete plážové kúpalisko, jazierko a podobne. V rámci prehliadok Zaži hrady inak! sa na Pohronskej hradnej ceste konajú aj komentované prehliadky hradu Šášov a žiarskeho kaštieľa. Hrad Šášov, foto P. Albert Hrady Šášov a novodobý Marcus ako aj „Šibák“ sú nenáročné ciele aj pre menších turistov. Decká určite zvládnu aj vychádzky na zrúcaninu Teplica zo Sklených Teplíc či z Repišťa . Príspevok Pustý hrad Teplica v Štiavnických vrchoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
14.04.2024 14:45 Tlstá Ostrá vo Veľkej Fatre patrí medzi ciele 7 kopcov 3 jazerá. Tieto dva vrcholy patria medzi najvyhľadávanejšie a najobľúbenejšie turistické výstupy ponad Gaderskú a Blatnickú dolinu. Pozrite si turistické trasy, cyklotrasy a možnosti výletov v okolí Gadera a Blatnice. Table of contents Tlstá, Ostrá Jaskyňa Mažarná Gaderská dolina Blatnická dolina Turistické trasy Gader Cyklotrasy Gader Výlety Gader Blatnický hrad Čertova brána Blatnická dolina Asi nenájdete žiadneho obyvateľa Turca, ktorý by túto túru neabsolvoval. Tlstá, Ostrá Na vrcholy Ostrá a Tlstá vedie turistická trasa z Gaderskej doliny. Výstup na Ostrú je strmší. Vedie cez skalné okno kamennými schodmi za pomoci reťazí. Nič pre deti, ktoré môžu objavovať gaderskú a Blatnicu dolinu. Z vrcholu Ostrej a Tlstej sa Vám naskytne nádherný rozhľad na celú Turčiansku kotlinu. Rozložitá Tlstá s mohutnými vápencovými galériami, kolmými stenami a početnými dierami a jaskyňami sa nachádza priamo pod Blatnicou. Určite neobíďte jaskyňu Mažarná. Jaskyňa Mažarná patrí k najväčším vo Veľkej Fatre. Má impozantnú vstupnú bránu dlhú takmer 130 m. Jaskyňa nie je zaujímavá len svojím tvarom, ale aj významnými archeologickými objavmi. Našli v nej pozostatky jaskynného medveďa a dôkaz, že jaskyňu osídlil človek v mladej dobe kamennej. Vstup do nej je voľný. Výstup na Ostrú Trasa okolo Tlstej a Ostrej v mapy.cz klinutím na mapu Gaderská dolina Je jednou z najznámejších a najdlhších dolín Slovenska. Pokračuje Dedošovou dolinou a pohodlne sa ňou dostanete i na MTB bicykloch pod vrcholy Ostredok a Krížna. Je v nej nahromadené množstvo prírodných krás a zaujímavostí. Sivé vápence a biele dolomity sú pozostatkami tropického mora. Popri celej doline tečie nádherný pstruhový potok. Neobíďte ani Čertovu bránu, gaderská dolna výlety, je to iba malá zachádzka. Blatnická dolina Tiahne sa východo-západným smerom v dĺžke 8 km. Dolina je lemovaná vápencovými a dolomitovými útvarmi, ktoré sú porastené vápencovými bučinami a borovicou. Preteká ňou Blatnický potok a vedie ňou zeleno značkovaný chodník z Blatnice na Kráľovu studňu. Východzím bodom pre všetky trasy je obec Blatnica. Pod pojem Gader sa dnes zahrňujú aj ostatné doliny, ktoré sa nachádzajú medzi Blatnicou a hlavným hrebeňom Veľkej Fatry. Súčasťou tohoto komplexu sú už spomínané doliny Dedošová a Selenec, ale aj susedná Blatnická dolina, ktorá sa im v mnohom podobá. Táto dolina je súčasťou zaujímavého turistického okruhu Blatnica – Blatnická dolina – Kráľova studňa – Dedošová dolina – Gaderská dolina – Blatnica. Čertová Brána Dedošova dolina Blatnická dolina Turistické trasy Gader Túra na Tlstú Výstup začnete z Gaderskej doliny pri Blatnickom hrade z ústia Vápennej doliny. Pokračujte po modrej značke. Nevynechajte jaskyňu Mažarná. Nachádza sa asi v polovici výstupu na vrch Tlstá. Tesne povedľa jaskyne vedie menší chodník zaistený reťazami s väčším „stupákom“. Po výstupe vás bude čakať prvý, no zatiaľ menší, výhľad na Turčiansku kotlinu. Tlstá je mohutný kopec s veľkou lúkou, ktorú držia obrovské skaly. Môžete nadobudnúť pocit, akoby ste boli na Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. Zo samotného vrchu uvidíte celú Turčiansku kotlinu, Malú Fatru so všetkými vrcholmi ako je Kľak, Veľká lúka, Malý alebo Veľký Kriváň. Z druhej strany uvidíte Ostredok a Krížnu. Pohľad na vrchol Tlstá Výstup na Ostrú hovorí sa, že Ostrá má jeden z najkrajších skalných vrcholov na celom Slovensku. Túra Ostrá. K vrcholu sa dostanete 30 min. prechádzkou po hrebeni po zelenej značke. Jemným klesaním sa dostanete na východnú časť vrcholu Zadná Ostrá, z ktorého budete pokračovať na Ostrú, čo je už len na skok. Finálny výstup na Ostrú tvorí skalnaté stúpanie spojené reťazovým chodníkom. Následne sa dostanete ku skalnatému oknu, cez ktoré musíte preliezť. Z Ostrej zídete po žltej turistickej značke smerom na Muráň a Ústie Konského dolu. Pri zostupe natrafíte na malé, ale i veľké jaskynné skaly a ďalšie výhľady. Na celý okruh v dĺžke 15 km si vyhraďte min. 6 hodín. Prekonáte totiž technicky náročný výškový rozdiel 1150 m. Výhľad na Turiec Cyklotrasy Gader Gaderská dolina cyklotrasa Jednosmerná nádherná cyklotrasa ktorá vás prevedie popod Tlstú a Ostrú cez Gaderskú a Dedošovu dolinu až na stúpanie na Ostredok a Kráľovu studňu. Celá cyklotrasa Gaderská dolina je dlhá 32 km s 600 m stúpaním po pohodlnej šotolinovej ceste. Mapa tu GPS trasa tu Blatnická dolina Kratšia 12 km s 200m stúpaním, tam i späť, okolo brál Ostrej až po spoj Rakytovských dolín. GPS trasa tu Obe trasy je možné absolvovať naraz Na cesťáku sa rozhodne oplatí dať si magistrálu SNP a najmä Necpalský kopec. Bicyklom do ústia: Gaderská dolina Výlety Gader Gaderská a Blatnická dolina nenáročné výlety s deťmi Blatnický hrad Z Blatnice iba necelé dva km po chodníku natrafíte na odbočku na Blatnický hrad. Pohodlné stúpanie 160 m prekonáte hravo aj s deťmi. Čertova brána Čertová Brána Pohodlná prechádzka asfaltovým chodníkom prekrásnou Gaderskou dolinou až k odbočke na Čertovu bránu. Od odbočky to máte iba niekoľko sto metrov. Celková trasa tam aj naspäť 16 km s 250m prevýšením. Bez problémov aj s kočíkom. Blatnická dolina Prechádzka Blatnickou dolinou okolo skalnatých útvarov Ostrej. Obojstranne necelých 12 km po šotolinovom povrchu. Príspevok Tlstá Ostrá turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
