Rozšírené hľadanie
Sobota 4. December 2021 |
meniny má Barbora

Ak firmy nezareagujú na prebiehajúce zmeny, zajtra môžu skončiť

Datum: 20.11.2021

O tom, ako môžu inovácie pomôcť, ale aj zničiť už etablované firmy, autor Clayton Christensen písal už v roku 1997. Jeho dielo je nanajvýš aktuálne dodnes.

 
 
PRÁZDNE RIADITEĽOVO KRESLO
PRÁZDNE RIADITEĽOVO KRESLO: Veľmi ľahko sa môže stať, že firma, ktorá doteraz podnikala úspešne, už zajtra začne strácať zákazníkov v prospech konkurenta, ktorý priniesol na trh revolučnú novinku.
  • K úspešnému podnikaniu nepotrebujete vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobiť sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
  • Každá firma pritom čelí potrebe inovovať – a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné.
  • Existuje recept na to, aké inovácie sa oplatí robiť viac? Ktoré sú už príliš veľkým rizikom?
  • Je pravdivá fráza, že odvážnym praje šťastie?

Clayton Magleby Christensen bol americký akademický a obchodný konzultant, ktorý vyvinul teóriu „rušivých inovácií“. Tá je považovaná za jednu najvplyvnejších podnikateľských myšlienok začiatku 21. storočia, uvádza o Christensenovi, ktorý zomrel začiatkom minulého roka, Wikipedia.

Jeho myšlienky a dielo spred takmer štvrť storočia je vysoko relevantné dodnes. Dokonca sa môže zdať, že práve dnes sú ešte aktuálnejšie, pretože firmy čelia hrozbe v podobe totálnej automatizácie výroby, rozsiahleho využívania umelej inteligencie či internetu vecí, ktorý má potenciál úplne zmeniť ako výrobu a vývoj, tak aj spotrebiteľské správanie. Jedno z najvýznamnejších diel autora má názov Dilema inovátora (v origináli The Innovator’s Dilemma) a ide o knihu populárnu predovšetkým medzi podnikateľmi s vysokými ambíciami a cieľmi, ktoré presahujú priemer. Kniha už čoskoro príde aj náš trh v slovenskom preklade vďaka Nadácii United Philanthropy, ktorá minulý rok priniesla do predaja aj výnimočnú knihu Ako sa z krajiny tretieho sveta stala prvá: Príbeh o Singapure 1965-2000.

Prečo by ste si túto knihu mali kúpiť alebo ju venovať svojim priateľom, napríklad ako vianočný dar?

Clayton Christensen je jedným z najvplyvnejších biznis teoretikov za posledných päťdesiat rokov.
– Forbes


CLAYTON CHRISTENSEN do svojej smrti v januári 2020 pôsobil v neziskovom think-tanku Clayton Christensen Institute.

Príklad z praxe

Riskantné alebo konzervatívne inovácie, trvalá udržateľnosť, eventuálne zisky z inovovania… znie to nudne. Pre bežného človeka je priam obťažujúce venovať pozornosť takýmto témam, lenže osobnosti, ktoré stoja za malými, strednými aj veľkými spoločnosťami, sú vnútornou motiváciou hnaní k tomu, aby svoj obchod zveľaďovali a udržiavali životaschopným nielen počas niekoľkých rokov. Konkurencia je pre nich výzvou, ktorej prekonávaním rastie celá spoločnosť. A títo ľudia princípy objasnené v knihe Dilema inovátora oceňujú. Problematika sa ich osobnostne týka. Vytvárať hodnoty znamená prekonať seba samého a vydolovať z ľudí to najlepšie nielen metaforicky, ale v každom ďalšom rozmere.

Pre nás ostatných, ktorí ešte potrebujeme vnútornú motiváciu objavovať a vzdelávať sa myšlienkami velikánov, existuje dobrý príklad od pána Li Weia, manažéra komercializácie technológií v singapurskej Agentúre pre vedu, technológie a výskum (A*STAR Singapore):

John je produktový špecialista v dobre etablovanej technologickej spoločnosti. Jeho spoločnosť je lídrom trhu už niekoľko desaťročí, ale jedného dňa Johnova firma skončí s podnikaním a on príde o svoju prácu. Za jediný rok spoločnosť stratila takmer všetkých zákazníkov – prešli ku konkurentovi, ktorý zákazníkom ponúkol prevratnú inováciu. John je, samozrejme, nešťastný, pretože jeho spoločnosť predsa nespravila nič zlé – dokonca priebežne svoju ponuku inovovala, a to aj na základe reálnej spätnej väzby od zákazníkov.

Čo si John neuvedomuje, existuje podstatný rozdiel medzi udržiavacími a prevratnými inováciami. Jeden aj druhý typ inovácií je nesmierne dôležitý, ale zatiaľ čo tie udržiavacie sú obyčajne konzervatívnejšie, tie prevratné sú riskantné s určitou šancou, že sa stanú budúcim štandardom a drvivou konkurenčnou výhodou. Johnova firma pritom môže byť akákoľvek – výrobca textilu, softvérová alebo stavebná spoločnosť, personálna agentúra, ale John môže byť pokojne aj freelancer so zopár spolupracovníkmi.

Citát od Steva Jobsa, že ľudia nevedia, čo chcú, medzičasom zľudovel a nie vždy je chápaný správne. Jobs v skutočnosti povedal „Ľudia nevedia, čo chcú, kým im to neukážete,“ reagoval tak na otázky, či Apple inovuje na základe spätnej väzby od zákazníkov. Takýto prístup k inovovaniu produktov nie je nesprávny, ale je pomerne striktne obmedzený, preto bráni skutočným inováciám.

Príkladom modernej revolučnej inovácie je internet, ktorý významne zmenil spôsob podnikania spoločností a veľmi negatívne ovplyvnil tie firmy, ktoré sa mu nechceli prispôsobiť. Len sa pozrite sa klasické kníhkupectvá a Amazon. Amazon zmenil moderný svet a aj tie klasické kníhkupectvá, ktoré napokon prežili, za to vďačia predovšetkým internetu a koncepcii podnikania v štýle Amazonu.

INOVÁCIE POMÁHAJÚ, ALE AJ NIČIA: Inovovať je dôležité, ale záleží aj na tom, aké tieto inovácie vlastne sú. Trvalá udržateľnosť alebo riziko s eventuálnou revolúciou? Obe majú svoje významy. A aj o tomto je kniha Dilema inovátora.

Jedinečný a praktický pohľad na to, ako môžu úspešné spoločnosti využiť inovatívne technológie vo svoj prospech, a dlhodobý rast a vyhnúť sa tak osudu mnohých, kedysi veľkých a úspešných firiem. Závery podložené viac ako 30-ročným výskumom sú inšpiratívne tak pre top manažérov, ako aj ich investorov.
– Peter Dovhun, predseda predstavenstva SEPS – Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

Prečo je dilema inovátora aktuálna aj po 24 rokoch?

Najprv to bola vodná para, potom elektrifikácia a masová výroba vo fabrikách, napokon komputerizácia, ktorá trvá až dodnes. Dobre vieme, že veľkolepé využívanie počítačovej techniky vo všetkých priemysloch čochvíľa narazí na svoje limity, a že musí prísť niečo ďalšie. Otvorene sa o tomto ďalšom kroku hovorí ako o štvrtej industriálnej revolúcii, prípadne ako o priemysle 4.0. Tento neurčitý pojem reprezentuje vyššiu úroveň komputerizácie, spájanie kybernetického a fyzického, Internet vecí (IoT) a Internet systémov (IoS). Stroje akéhokoľvek charakteru doplnené o Internet vecí riadené umelou inteligenciou už nepotrebujú človeka. Takéto inovácie existujú už dnes a prežívajú prudký rozvoj. Jeden z dôsledkov tejto industriálnej revolúcie má byť výrazné zasiahnutie do zamestnanosti a zmena našej práce. Týka sa to nielen pracovníkov vo výrobe, ale aj manažmentu, vývojárov a predajcov.

Toto všetko sú pritom veci na vnútornej strane firiem – zákazník dostane aj pri plne automatizovanej výrobe rovnaký produkt ako predtým. Inovácie vo vzťahu k zákazníkom ostávajú naďalej v rukách ľudí (častokrát jednotlivcov) a práve ľudia stanovujú budúce konkurenčné výhody. Preto sa nimi musia zaoberať všetky firmy, všetci lídri.

Ako tieto typy inovácií rozlíšiť včas, ako ich cielene budovať, udržiavať a kedy sa vybrať ktorou cestou? Na tieto otázky neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď. Odpovede si vyžadujú pochopenie súvislostí, znalosť trhu, znalosť svojej spoločnosti a jej produktov a služieb, zákazníkov a mnoho ďalšieho. Tomu všetkému sa venuje Clayton Christensen vo svojej knihe Dilema inovátora.

Nie je to čítanie pre každého, ale tí, ktorí majú záujem o udržateľnosť svojho biznisu, chcú byť viac ako iba priemer, tí by mali toto dielo považovať za kľúčový prvok vo svojom vzdelávaní. Slovenská verzia knihy Dilema inovátora od Claytona Christensena bude v predaji už od decembra tohto roka.

 

komplet info https://www.unitedlife.sk/ak-firmy-nezareaguju-na-prebiehajuce-zmeny-zajtra-mozu-skoncit/

Čítané: 139 x

Tak, ako milióny ďalších webov, používame nástroje na meranie návštevnosti od Google a Facebook ktoré vytvárajú cookies. Zásady ochrany osobných údajov v súlade s GDPR. Odstrániť cookies.